Portál:Rusko/Odporúčaný článok/46
Velikij Novgorod (do roku 1999 Novgorod) je starobylé mesto v Rusku, hlavné mesto Novgorodskej oblasti. V roku 2002 malo 216 856 obyvateľov. Nachádza sa na rieke Volchov asi 160 km juhojuhovýchodne od Petrohradu a asi 500 km severozápadne od Moskvy. 6 km južne od mesta sa leží Iľmenské jazero. Geomorfologicky leží v oblasti Valdajská pahorkatina v Iľmeňskej nížine.
Prvá zmienka o existencii osídlenia pochádza z roku 859, z obdobia vlády Rurika I.. Mesto však vzniklo až v ďalšom storočí. V 10. – 11. storočí bolo jedným z centier Kyjevskej Rusi, neskôr strediskom samostatného kniežatstva. Po roku 1136 bola moc kniežaťa obmedzená, dôležitú úlohu v riadení mesta nadobúda snem (veče) a starosta mesta (posadnik). Politické dejiny mesta v 12. – 15. storočí sú plné rozporov medzi šľachtou (bojarmi) a kupeckou vrstvou. Novgorod je v období stredoveku jedným z najvýznamnejších obchodných centier Európy, udržiava úzke styky s mestami Hanzy. Pozoruhodná je vzdelanostná úroveň obyvateľstva, medzi ktorým je bežná gramotnosť. Na písanie sa používa špecifický materiál - brezová kôra. V trinástom a štrnástom storočí odoláva tlaku západných susedov - Švédov, Rádu nemeckých rytierov, neskôr Litovského veľkokniežatstva. Dejiny Novgorodu ako centra nezávislého štátneho celku končia roku 1478, kedy bolo územie násilne pripojené k moskovskému kniežatstvu.