Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/23
Krieda je geologická perióda, posledná v ére mezozoika, po nej sa začína najstaršia perióda kenozoika - paleogén. Predchádzala jej jura. Je to najdlhšia geologická perióda, trvala asi 80 mil. rokov (skoro polovicu mezozoika) so začiatkom pred 145,5 mil. a koncom pred 65,5 mil. rokmi).
Kriedu prvýkrát definoval belgický geológ Jean Baptiste d'Omalius d'Halloy v roku 1822. Pomenoval ju podľa mohutných vrstiev bieleho vápenca (kriedy) v súvrstviach Parížskej panvy, v ktorej sa nachádzajú početné skameneliny schránok druhohorných mäkkýšov.
Spodná hranica kriedy nie je presne stanovená, odchýlka môže byť až niekoľko miliónov rokov. Je definovaná prvým výskytom amonita Berriasella jacobi. Koniec kriedy je ohraničený masovým vymieraním najrozšírenejších druhohorných živých formiem – veľkých plazov, spôsobeného najpravdepodobnejšie dopadom veľkého meteoritu. Túto teóriu potvrdzuje irídiová vrstva, nachádzajúca sa na celom svete nad kriedovými sedimentami, ktorej pôvodcom je meteoritový kráter na polostrove Yucatan v Mexickom zálive a jej vek bol stanovený na 65,5 mil. rokov. Iná teória hovorí o obrovskom náraste vulkanizmu a s tým spojenými veľkými zmenami klimatických podmienok.