Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/33
Paleontológia (z gréčtiny) je veda o vývoji života na planéte, o starých rastlinách a živočíchoch, ktoré skúma na základe ich fosílií zachovaných v skalách. Patrí sem štúdium fosílií, stôp, brlohov, častí tiel, fosilizovaných výkalov (koprolitov) a chemických rezíduí.
Moderná paleontológia dáva evolúciu života va Zemi do širšieho kontextu. Študuje dlhodobé zmeny geografie („paleogeografia“) a zemskej klímy (paleoklimatológia) v jednotlivých geologických obdobiach a ich vplyv na evolúciu života. Ďalej odpoveď ekosystémov na tieto zmeny a ich vplyv na biodiverzitu. Paleontológia sa prekrýva s geológiou, ktorá študuje horniny a geoologické formácie, ale taktiež s botanikou, mikrobiológiou, zoológiou aj ekológiou.
Súčasťou paleontologických štúdií porovnávanie zemského zvrásnenia s jeho geologickým vekom a dávajú ich do súvislosti s evolúciou skamenelých organizmov. Paleontológia využíva to rovnakú biologickú klasifikáciu ako biologické odbory, kterú zaviedol Carl Linné a zaraďuje vymreté druhy do genealogických rámcov, ktoré poukazujú na ich vzájomnú príbuznosť.
Paleontológia se delí na tieto vedné obory:
- paleobotanika (štúdium pravekých rastlín)
- paleozoológia (štúdium pravekých živočíchov)
- mikropaleontológia (štúdium mikrofosílií)
Paleontológovia se môžu ďalej špecializovať na paleontológiu bezstavovcov alebo stavovcov. Štúdium kostí ľudských predkov hominidov sa zaoberá paleoantropológia).