Posledná veža
| Posledná veža | |
| vrch | |
 Poślednia Turnia v poľskom popise | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Spiš |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 560 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′43″S 20°12′35″V / 49,195278°S 20,209722°V |
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Posledná veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Posledná veža (poľ. Poślednia Turnia, nem. Jordánspitze, maď. Jordáncsúcs) je najvýraznejšia zo štyroch veží v hrebeni od Pyšného štítu po Lomnický štít, zhruba v jeho strede, medzi Jordánovou štrbinou (Zubatou vežičkou) a Poslednou štrbinou (Lomnickou vežičkou) vo Vysokých Tatrách.[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov pochádza od horolezcov. Je to posledná vežička v hrebeni medzi Baraními rohmi a Lomnickým štítom, ak Lomnickú vežičku nezohľadňujeme ako samostatný objekt.[1]
Prví na štíte
[upraviť | upraviť zdroj]- 13. septembra 1898 Karol Jordán, vodcovia Klimek Bachleda a Józef Tatar (podľa poľských prameňov)
- 1900 Karol Jordán a vodca Ján Franz st.[1]
- 29. marca 1936 Stanisław Krystyn Zaremba, prvý zimný výstup
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Je prístupný len v sprievode horského vodcu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Poślednia Turnia na poľskej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Posledná veža
