Potáplica malá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Potáplica štíhlozobá)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
potáplica malá
Gavia Stellata Ölfusá 20090606.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gavia stellata
Pontoppidan, 1763
Synonymá
Potáplica štíhlozobá
Gavia stellata map.png
Mapa rozšírenia potáplice malej
     Hniezdiaca
     Zimujúca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Potáplica malá alebo potáplica štíhlozobá[2] (lat. Gavia stellata) je monotypický[3] druh potáplice, vtáka z rovnomenného radu. Je to najrozšírenejší druh potáplice, obýva pásmo tundry a boreálnych ihličnatých lesov celej holarktídy. Na Slovensko prilieta počas migrácie, zimovanie bolo zistené v 8,40 % mapovacích kvadrátov. Pozorovania sú z veľkých riek a vodných plôch.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov potáplica malá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, niektoré populácie sú stabilné a o iných nie je známy trend.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Najmenšia z potáplica (dĺžka tela 55 – 67 cm, rozpätie krídel 71 – 110 cm, hmotnosť 1 200 – 1 600 g). Má štíhly krk a ploché čelo, zobák pri plávaní smeruje mierne nahor. Vo svadobnom šate má šedú hlavu a krk, vpredu na krku je hrdzavá škvrna. V prostom šate je zhora sivohnedá, zospodu biela; v porovnaní s potáplicou severskou je biela väčšia časť krku, biele sfarbenie zasahuje aj nad oko. Dožíva sa až 20 rokov.[5][6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Potáplicá malá sa ozýva počas toku opakovaným „kor-korroi, kor-korroi...“[7](zvukový záznam[8]). Na vode volá tiahlo „ééááóó“[7](zvukový záznam[9]). Za letu vydáva hlas „kak-kak-kak...“[7](zvukový záznam[10]).

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi predovšetkým v arktických oblastiach severnej Eurázie a Severnej Ameriky (severne od 50° s. š.),[3] často na malých jazerách v tundre. Za potravou, zaletuje na väčšie jazera alebo na more.[11] Ťažná, zimuje na morských pobrežiach.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dve vajíčka potáplice malé, muzeálne exponáty
Vajíčka sú hnedé s čiernymi škvrnami

Monogamný druh, tvoria trvalé páry. Hniezdo je plytká jamka v zemi alebo hromada z rastlinného materiálu blízko vody. V jednej znáške bývajú 2 (výnimočne aj 1 alebo 3) hnedasté, čierno škvrnité vajcia. Na ich inkubácii, trvajúcej 24 – 29 dní, sa podieľa prevažne samica. Mláďatá sú prekociálne a hniezdo opúšťajú krátko po vyliahnutí. Spočiatku sú oboma rodičmi kŕmené malými bezstavovcami, neskôr rybami. Nezávislé sú po 38 – 48 dňoch.[12][13][14]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako ostatné druhy potáplic sa aj potáplica malá živí hlavne rybami, občas sa však v jej potrave objavujú tiež mäkkýše, kôrovce, žaby, hmyz alebo dokonca rôzny rastlinný materiál. Pre potravu sa väčšinou potápa (hĺbka ponoru 2 – 9 m, dĺžka priemerne asi 1 minútu).[3]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 12. septembra 2020.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-20]. Dostupné online.
  3. a b c d Carboneras, Carles (1992). "Family Gaviidae (Divers)". In Josep del Hoyo, Andrew Elliott & amp; Jordi Sargatal. Handbook of the Birds of the World, Volume 1: Ostrich to Ducks. Barcelona: Lynx Edicions. ISBN 84-87334-10-5
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová, Miroslav Demko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Potáplica malá / Potáplica štíhlozobá, s. 59 - 60.
  5. SVENSON, L. a kol. Collins Bird Guide (2nd edition). London : HarperCollins Publishers, 2010. ISBN 9780007267262.
  6. HUME, Rob. Ptáci Evropy. Praha : Knižní klub, 2004. ISBN 80-242-1133-5.
  7. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. Patrik Åberg, XC58582. Accessible at www.xeno-canto.org/58582. [online]. Švédsko: xeno-canto.org, 2010-07-19, [cit. 2018-12-09]. Volanie počas toku „kor-korroi, kor-korroi...“. Dostupné online.
  9. Tero Linjama, XC340737. Accessible at www.xeno-canto.org/340737. [online]. Fínsko: xeno-canto.org, 2009-05-19, [cit. 2018-12-09]. Tiahle volanie „ééááóó“. Dostupné online.
  10. Tero Linjama, XC340735. Accessible at www.xeno-canto.org/340735. [online]. Fínsko: xeno-canto.org, 2009-05-19, [cit. 2018-12-09]. Volanie počas letu „kak-kak-kak...“. Dostupné online.
  11. SVENSON, L. a kol. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. Praha : Svojtka&Co, 2004. ISBN 80-7237-658-6.
  12. EHRLICH, Paul R.; DOBKIN, David S.; WHEYE, Darryl; PIMM, Stuart L.. The Birdwatcher's Handbook. Oxford : Oxford University Press, 1994. ISBN 0-19-858407-5.
  13. Red-throated Diver Gavia stellata [online]. British Trust for Ornithology. Dostupné online.
  14. Red-throated Loon Gavia stellata [online]. BirdLife International, [cit. 2011-10-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Potáplice malá na českej Wikipédii.