Potáplica malá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Potáplica malá
Gavia Stellata Ölfusá 20090606.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gavia stellata
Pontoppidan, 1763
Synonymá
Potáplica štíhlozobá
Gavia stellata map.png
Mapa rozšírenia potáplice malej

██ Hniezdiaca

██ Zimujúca

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku


Potáplica malá alebo potáplica štíhlozobá[2] (lat. Gavia stellata) je monotypický[3] druh potáplice, vtáka z rovnomenného radu. Je to najrozšírenejší druh potáplice, obýva pásmo tundry a boreálnych ihličnatých lesov celej holarktídy. Na Slovensko prilieta počas migrácie, zimovanie bolo zistené v 8,40 % mapovacích kvadrátov. Pozorovania sú z veľkých riek a vodných plôch.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov potáplica malá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, niektoré populácie sú stabilné a o iných nie je známy trend.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Najmenšia z potáplica (dĺžka tela 55 – 67 cm, rozpätie krídel 71 – 110 cm, hmotnosť 1 200 – 1 600 g). Má štíhly krk a ploché čelo, zobák pri plávaní smeruje mierne nahor. Vo svadobnom šate má šedú hlavu a krk, vpredu na krku je hrdzavá škvrna. V prostom šate je zhora sivohnedá, zospodu biela; v porovnaní s potáplicou severskou je biela väčšia časť krku, biele sfarbenie zasahuje aj nad oko. Dožíva sa až 20 rokov.[5][6]

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Potáplicá malá sa ozýva počas toku opakovaným „kor-korroi, kor-korroi...“[7](zvukový záznam[8]). Na vode volá tiahlo „ééááóó“[7](zvukový záznam[9]). Za letu vydáva hlas „kak-kak-kak...“[7](zvukový záznam[10]).

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Hniezdi predovšetkým v arktických oblastiach severnej Eurázie a Severnej Ameriky (severne od 50° s. š.),[3] často na malých jazerách v tundre. Za potravou, zaletuje na väčšie jazera alebo na more.[11] Ťažná, zimuje na morských pobrežiach.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Dve vajíčka potáplice malé, muzeálne exponáty
Vajíčka sú hnedé s čiernymi škvrnami

Monogamný druh, tvoria trvalé páry. Hniezdo je plytká jamka v zemi alebo hromada z rastlinného materiálu blízko vody. V jednej znáške bývajú 2 (výnimočne aj 1 alebo 3) hnedasté, čierno škvrnité vajcia. Na ich inkubácii, trvajúcej 24 – 29 dní, sa podieľa prevažne samica. Mláďatá sú prekociálne a hniezdo opúšťajú krátko po vyliahnutí. Spočiatku sú oboma rodičmi kŕmené malými bezstavovcami, neskôr rybami. Nezávislé sú po 38 – 48 dňoch.[12][13][14]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Rovnako ako ostatné druhy potáplic sa aj potáplica malá živí hlavne rybami, občas sa však v jej potrave objavujú tiež mäkkýše, kôrovce, žaby, hmyz alebo dokonca rôzny rastlinný materiál. Pre potravu sa väčšinou potápa (hĺbka ponoru 2 – 9 m, dĺžka priemerne asi 1 minútu).[3]

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 22. augusta 2018.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-20]. Dostupné online.
  3. a b c d Carboneras, Carles (1992). "Family Gaviidae (Divers)". In Josep del Hoyo, Andrew Elliott & amp; Jordi Sargatal. Handbook of the Birds of the World, Volume 1: Ostrich to Ducks. Barcelona: Lynx Edicions. ISBN 84-87334-10-5
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová, Miroslav Demko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Potáplica malá / Potáplica štíhlozobá, s. 59 - 60.
  5. SVENSON, L. a kol. Collins Bird Guide (2nd edition). London : HarperCollins Publishers, 2010. ISBN 9780007267262.
  6. HUME, Rob. Ptáci Evropy. Praha : Knižní klub, 2004. ISBN 80-242-1133-5.
  7. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. Patrik Åberg, XC58582. Accessible at www.xeno-canto.org/58582. [online]. Švédsko : xeno-canto.org, 2010-07-19, [cit. 2018-12-09]. Volanie počas toku „kor-korroi, kor-korroi...“. Dostupné online.
  9. Tero Linjama, XC340737. Accessible at www.xeno-canto.org/340737. [online]. Fínsko : xeno-canto.org, 2009-05-19, [cit. 2018-12-09]. Tiahle volanie „ééááóó“. Dostupné online.
  10. Tero Linjama, XC340735. Accessible at www.xeno-canto.org/340735. [online]. Fínsko : xeno-canto.org, 2009-05-19, [cit. 2018-12-09]. Volanie počas letu „kak-kak-kak...“. Dostupné online.
  11. SVENSON, L. a kol. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu. Praha : Svojtka&Co, 2004. ISBN 80-7237-658-6.
  12. EHRLICH, Paul R.; DOBKIN, David S.; WHEYE, Darryl; PIMM, Stuart L.. The Birdwatcher's Handbook. Oxford : Oxford University Press, 1994. ISBN 0-19-858407-5.
  13. Red-throated Diver Gavia stellata [online]. British Trust for Ornithology. Dostupné online.
  14. Red-throated Loon Gavia stellata [online]. BirdLife International, [cit. 2011-10-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Potáplice malá na českej Wikipédii.