Používateľský datagramový protokol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Balík internetových protokolov
Aplikačná vrstva
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné
Transportná vrstva
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné
Sieťová vrstva
IPv4, IPv6, ARP a iné
Linková vrstva
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné
Fyzická vrstva
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné
z  d  u

Používateľský datagramový protokol (angl. user datagram protocol), skr. UDP, je tzv. "nespoľahlivý" protokol z balíka internetových protokolov. UDP protokol prenáša datagramy medzi počítačmi v sieti, ale na rozdiel od TCP nezaručuje, že prenášaný paket sa nestratí, že sa nezmení poradie paketov, ani že sa niektorý paket nedoručí viackrát. Vďaka tomu je UDP pre ľahké a časovo citlivé účely rýchlejší a efektívnejší. Jeho bezstavová povaha je užitočná aj pre servery, ktoré odpovedajú na malé požiadavky mnohých klientov.

UDP sa používa napríklad na DNS, streamované médiá, prenos hlasu alebo videa (VoIP) a online hry.

Technický prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

UDP je minimálny protokol transportnej vrstvy, orientovaný na správy, a je zdokumentovaný v IETF RFC 768.

V balíku protokolov Internetu poskytuje UDP veľmi jednoduché rozhranie medzi sieťovou vrstvou pod a aplikačnou vrstvou nad. UDP neposkytuje žiadne záruky doručenia a odosielateľova UDP vrstva si pri už raz odoslaných správach neudržuje žiadny stav. UDP pridáva iba kontrolné súčty a schopnosť roztrieďovať UDP pakety medzi viaceré aplikacie bežiace na jednom počítači.

+ bity 0 – 15 16 – 31
0 zdrojový port cieľový port
32 dĺžka kontrolný súčet
64  
data
 

UDP hlavička sa skladá iba zo 4 polí, z ktorých 2 sú voliteľné. Polia zdrojového a cieľového portu sú 16bitové a identifikují odosielajúci a prijímajúci proces. Keďže UDP je bezstavový a odosielateľ nemusí vyžadovať odpoveď, zdrojový port je voliteľný. Pokiaľ sa nepoužije, zdrojový port by mal byť nastavený na nulu. Po číslach portov nasleduje povinná dĺžka UDP paketu vrátane dát, v bajtoch. Minimálna hodnota je 8 bajtov. Zvyšné pole hlavičky je 16bitový kontrolný súčet pokrývajúci hlavičku aj dáta. Tento súčet je tiež vynechateľný, ale v praxi sa takmer vždy používa.

Z dôvodu chýbajúcej spoľahlivosti sa UDP aplikácie musia zmieriť s nejakými stratami, chybami alebo duplikáciami. Niektoré aplikácie (ako napríklad TFTP) môžu podľa potreby pridávať jednoduchý mechanizmus spoľahlivosti do aplikačnej vrstvy. Aplikácie používajúce UDP našťastie najčastejšie opravný mechanizmus nepotrebujú a dokonca ním môžu byť zdržované. Pokiaľ aplikácia vyžaduje vysoký stupeň spoľahlivosti, môže sa namiesto nej použiť TCP alebo opravné kódy.

Keďže UDP nemá mechanizmus, ktorým by predchádzal a ovládal preťaženie siete, proti možnému kolapsu spôsobenému veľkou neovládanou UDP prevádzkou je potreba mechanizmu v samotnej sieti. Inými slovami: keďže odosielatelia UDP nemôžu detegovať upchanie siete, je často jediným nástrojom pre zvládnutie nadmernej UDP prevádzky zahadzovanie paketov na routeroch a iných sieťových prvkoch. Ako čiastočné riešenie tohto problému sa postupne navrhuje DCCP (Datagram Congestion Control Protocol).

Aj keď celkové množstvo UDP prevádzky na typickej sieti je rádovo len niekoľko percent, UDP používajú mnohé kľúčové služby, vrátane DNS, SNMP, DHCP a RIP.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]