Preskočiť na obsah

Poľnohospodársky odpad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Poľnohospodársky odpad je tvorený zvyškami rastlín z poľnohospodárstva. Tento odpad pochádza najmä z orných pôd a záhradkárstva. Poľnohospodársky odpad zahŕňa všetky časti rastlín, ktoré sa nepoužívajú ako potrava pre ľudí alebo zvieratá. Hlavnou zložkou tohto odpadu sú stonky a listy.[1]

Štyri najbežnejšie pestované poľnohospodárske plodiny na svete sú cukrová trstina, kukurica, obilniny a ryža.[2] Celková váha všetkých týchto plodín je viac ako 16 500 miliárd kilogramov ročne.[3] Keďže 80% z toho tvoria poľnohospodárske odpady, zostáva na celom svete množstvo desiatok tisíc miliárd kilogramov poľnohospodárskych odpadov.[4] V EÚ sa ročne vyprodukuje asi 700 miliónov ton poľnohospodárskych odpadov.[5]

Recyklácia poľnohospodárskych odpadov

[upraviť | upraviť zdroj]
Spaľovanie odpadu z poľnohospodárstva na poliach.

Poľnohospodárske odpady sú tvorené hlavne z celulózy, hemicelulózy a lignínu.[6] Celosvetovo sa väčšina poľnohospodárskych odpadov spaľuje, buď ako biomasa v elektrárňach, alebo jednoducho na poliach.[7] Spaľovanie poľnohospodárskych odpadov na poliach je stále bežné v krajinách ako Čína a India, kde žije tretina svetovej populácie.[8][9] Namiesto toho, aby sa použili na výrobu nových produktov, sa cenné látky v poľnohospodárskych odpadoch menia na CO₂, smog a popol.[10]

Dnes sa poľnohospodárske odpady čoraz častejšie používajú na nové aplikácie. Extrahujú sa z nich hlavne tri kategórie látok: proteíny, materiály obsahujúce celulózu a bioaktívne látky, ako sú esenciálne oleje a karotenoidy.[11][12] Rastúca schopnosť izolovať tieto cenné látky v čistej forme podstatne zvyšuje ekonomickú hodnotu poľnohospodárskych odpadov.[13]

Vplyv poľnohospodárskeho odpadu na životné prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]

Svetová populácia a počet chovaných zvierat neustále rastie z čoho pramení zvýšený dopyt po potravinách. Priemerný Európan spotrebuje denne 165 g mäsa.[14] Od roku 1990 sa spotreba mäsa až zdvojnásobila.[15] Na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných priemerne 25 kg krmiva.[16] Výroba takéhoto množstva potravín taktiež prispieva k vzniku stále väčšieho množstva poľnohospodárskeho odpadu.

Vysoké množstvo poľnohospodárskeho odpadu môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a jeho biotopy, napríklad prostredníctvom emisií skleníkových plynov, tvorby nepríjemných zápachov a toxických kvapalín, ktoré môžu infiltrovať vodné zdroje.[17][18]

Časté a veľké množstvá spaľovania poľnohospodárskeho odpadu majú tiež negatívny vplyv na zdravie ľudí, ktorí sú vystavení toxickému smogu počas požiarov. Najmä na jeseň často vzniká po celom svete smog zo spaľovania poľnohospodárskeho odpadu.[19] Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje smog spôsobený spaľovaním poľnohospodárskeho odpadu ako jedno z najväčších zdrojov okolitého vzdušného znečistenia. Všetky formy znečistenia ovzdušia spoločne spôsobujú každoročne 7 miliónov úmrtí, vrátane 650 000 detí.[20]

Okrem vplyvu na kvalitu vzduchu má pálenie poľnohospodárskeho odpadu na poliach negatívny vplyv aj na úrodnosť pôdy, hospodársky rozvoj a klímu.[21] Absencia environmentálne priaznivého nakladania s poľnohospodárskym odpadom navyše vedie k utrpeniu zvierat, znečisťovaniu vody, hnojeniu a poklesu biodiverzity.[22]

Podľa hierarchie odpadov je spaľovanie poľnohospodárskeho odpadu na výrobu energie menej environmentálne priaznivou metódou spracovania, ako ho recyklovať alebo znovu použiť. Navyše, spaľovanie na výrobu energie je možné urobiť iba raz, zatiaľ čo spotrebný tovar, ako napríklad papier vyrobený z poľnohospodárskeho odpadu, sa dá recyklovať ďalších sedemkrát.[23]

Aplikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho spoločností po celom svete využíva zvyškový poľnohospodársky odpad na výrobu nových produktov.[24] Opätovné použitie poľnohospodárskeho odpadu je v súlade s požadovanou kruhovou ekonomikou.

V súčasnej ekonomike sa väčšinou používajú primárne suroviny.[25] Poľnohospodársky odpad je sekundárnou surovinou - sú to zostávajúce odpadové prúdy z existujúceho priemyslu, ktoré môžu slúžiť ako suroviny pre nové aplikácie. Zvýšenie opätovného používania materiálov ako surovín pre výrobný proces prispieva k cieľu EÚ dosiahnuť kruhovú ekonomiku do roku 2050.[26]

Kartón a papier

Poľnohospodársky odpad sa v spoločnosti PaperWise používa ako surovina pre udržateľný papier a kartón. Stonky a lístie, ktoré zostanú po zbere, sú spracované na surovinu pre papier a kartón.

Celulóza potrebná na papier sa extrahuje z poľnohospodárskeho odpadu, čím sa nahradí časť celulózových vlákien z dreva čo znamená, že sa nemusia ťať ďalšie stromy na výrobu papiera.

Papier a kartón vyrobený z poľnohospodárskeho odpadu spĺňa vysoké kvalitatívne normy a je k dispozícii aj ako tlačový papier.[27] Využíva sa tiež na udržateľné obaly a ekologické kancelárske potreby.

Koža

Fruitleather Rotterdam využíva vyradené ovocie na výrobu kabeliek a topánok. Pretože 40 % ovocia nespĺňa tvarové či rozmerové požiadavky supermarketových reťazcov, veľa ovocia končí ako odpad.[28] Fruitleather Rotterdam preto vyvinula ekologicky šetrný výrobný proces, ktorý premieňa ovocný odpad na udržateľný koži-podobný materiál.

Palivo

Vo Fínsku bolo založená spoločnosť, ktorá produkuje udržateľné palivo pre dopravu. Zdrojom sú hnojivá a poľnohospodársky odpad z Fínska a na výrobu paliva sa využíva bioplynová stanica.[29]

Plasty

Švédska spoločnosť PlasticFri vyrába udržateľné biokompozity. Ich technológie umožňujú získať vláknité materiály z poľnohospodárskeho odpadu a nejedlých rastlín, ktoré slúžia ako ekologická alternatíva k plastu. Materiál PlasticFri neobsahuje škodlivé látky a je dokonale biologicky odbúrateľný.[30]

Povedomie

[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodári v rozvojových krajinách si nie sú vedomí alternatívnych aplikácií, a preto považujú spaľovanie za najlepšiu možnosť.[31] Z tohto dôvodu sú potrebné rozsiahle osvetové programy na:

  • Uznanie poľnohospodárskeho odpadu ako odpadového prúdu.
  • Oboznámenie ľudí s nepriaznivými účinkami nízko-kvalitných metód spracovania odpadov, ako je spaľovanie a skládkovanie.
  • Oboznámenie poľnohospodárov s ekonomickými možnosťami vyššie v hierarchii odpadu a ich výhodami pre nich samotných a pre životné prostredie.

Poľnohospodársky odpad na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj množstva vyprodukovaných odpadov (celkový vznik odpadov) v sektore poľnohospodárstva bol za posledné roky nasledovný:

  • V roku 2020 bolo z poľnohospodárstva vyprodukovaných 357 514,2 ton ostatných a nebezpečných odpadov spolu.
  • Od roku 2005 do roku 2020 mala celková produkcia odpadov z poľnohospodárstva kolísavý charakter. V sledovanom období kleslo množstvo odpadov z poľnohospodárstva približne o 46%.
  • Medziročne došlo v roku 2020 k zníženiu produkcie odpadov z poľnohospodárstva o 8,6% oproti roku 2019.[32]

Aj na Slovensku sa nájdu ľudia, ktorí nerešpektujú zákon a odpadu z poľnohospodárstva sa zbavujú jeho spaľovaním. Okrem zákona o odpadoch to zakazuje aj zákon o ochrane prírody a krajiny, ako aj zákon o ochrane pred požiarmi. Envirorezort apeluje na občanov, aby sa vyhli takejto činnosti. Vypaľovanie trávy nielen ničí životné prostredie a zabíja živočíchy, ale môže spôsobiť aj obrovské hospodárske škody a ohroziť ľudské životy.[33]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MOHITE, Aishwarya S.; JAGTAP, Ameya R.; AVHAD, Madhavi S.. Recycling of major agriculture crop residues and its application in polymer industry: A review in the context of waste to energy nexus. Energy Nexus, 2022-09-01, roč. 7, s. 100134. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 2772-4271. DOI: 10.1016/j.nexus.2022.100134. (po anglicky)
  2. ↑ STATISTICAL YEARBOOK WORLD FOOD AND AGRICULTURE 2021 [online]. www.fao.org, [cit. 2023-04-04]. DOI: 10.4060/CB4477EN. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ FAQ [online]. [Cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ PaperWise – wise with waste [online]. [Cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ FRITSCH, Caroline; STAEBLER, Andreas; HAPPEL, Anton. Processing, Valorization and Application of Bio-Waste Derived Compounds from Potato, Tomato, Olive and Cereals: A Review. Sustainability, 2017-08, roč. 9, čís. 8, s. 1492. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 2071-1050. DOI: 10.3390/su9081492. (po anglicky)
  6. ↑ AWOGBEMI, Omojola; KALLON, Daramy Vandi Von. Pretreatment techniques for agricultural waste. Case Studies in Chemical and Environmental Engineering, 2022-12-01, roč. 6, s. 100229. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 2666-0164. DOI: 10.1016/j.cscee.2022.100229. (po anglicky)
  7. ↑ SHAFER, Michael. Global crop waste burning – micro-biochar; how a small community development organization learned experientially to address a huge problem one tiny field at a time. Sustainable Earth, 2020-11-23, roč. 3, čís. 1, s. 18. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 2520-8748. DOI: 10.1186/s42055-020-00037-y.
  8. ↑ JAIN, Niveta; BHATIA, Arti; PATHAK, Himanshu. Emission of Air Pollutants from Crop Residue Burning in India. Aerosol and Air Quality Research, 2014, roč. 14, čís. 1, s. 422–430. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 2071-1409. DOI: 10.4209/aaqr.2013.01.0031. (po anglicky)
  9. ↑ SUN, Jianfeng; PENG, Haiyun; CHEN, Jianmin. An estimation of CO2 emission via agricultural crop residue open field burning in China from 1996 to 2013. Journal of Cleaner Production, 2016-01-20, roč. 112, s. 2625–2631. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 0959-6526. DOI: 10.1016/j.jclepro.2015.09.112. (po anglicky)
  10. ↑ Stubble burning: A problem for the environment, agriculture and humans [online]. www.downtoearth.org.in, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ GOMES-ARAÚJO, Rafael; MARTÍNEZ-VÁZQUEZ, Dolores Gabriela; CHARLES-RODRÍGUEZ, Ana Verónica. Bioactive Compounds from Agricultural Residues, Their Obtaining Techniques, and the Antimicrobial Effect as Postharvest Additives. International Journal of Food Science, 2021-09-17, roč. 2021, s. e9936722. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 2356-7015. DOI: 10.1155/2021/9936722. (po anglicky)
  12. ↑ JIN, Qing; YANG, Liangcheng; POE, Nicholas. Integrated processing of plant-derived waste to produce value-added products based on the biorefinery concept. Trends in Food Science & Technology, 2018-04-01, roč. 74, s. 119–131. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 0924-2244. DOI: 10.1016/j.tifs.2018.02.014. (po anglicky)
  13. ↑ JIN, Qing; YANG, Liangcheng; POE, Nicholas. Integrated processing of plant-derived waste to produce value-added products based on the biorefinery concept. Trends in Food Science & Technology, 2018-04-01, roč. 74, s. 119–131. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 0924-2244. DOI: 10.1016/j.tifs.2018.02.014. (po anglicky)
  14. ↑ Daily meat consumption per person [online]. Our World in Data, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  15. ↑ Global meat consumption by type 1990-2021 [online]. Statista, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Feed required to produce one kilogram of meat or dairy product [online]. Our World in Data, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  17. ↑ RAPPERT, S.; MÜLLER, R.. Odor compounds in waste gas emissions from agricultural operations and food industries. Waste Management (New York, N.Y.), 2005, roč. 25, čís. 9, s. 887–907. PMID: 16129591. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 0956-053X. DOI: 10.1016/j.wasman.2005.07.008.
  18. ↑ Greenhouse gas emissions from agriculture in Europe [online]. www.eea.europa.eu, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Toxic blaze: the true cost of crop burning [online]. UNEP, 2021-08-16, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ Air pollution [online]. www.who.int, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ ABDURRAHMAN, Muhammad Isa; CHAKI, Sukalpaa; SAINI, Gaurav. Stubble burning: Effects on health & environment, regulations and management practices. Environmental Advances, 2020-12-01, roč. 2, s. 100011. Dostupné online [cit. 2023-04-04]. ISSN 2666-7657. DOI: 10.1016/j.envadv.2020.100011. (po anglicky)
  22. ↑ KUKREJA, Rinkesh. Causes, Effects and Solutions of Agricultural Pollution on Our Environment [online]. [Cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  23. ↑ MATT. Why Paper Can’t Be Recycled Infinitely [online]. 2020-11-28, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  24. ↑ From agricultural waste to marketable products | Research and Innovation [online]. ec.europa.eu, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ Raw materials - Environment - European Commission [online]. ec.europa.eu, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  26. ↑ Circular economy action plan [online]. environment.ec.europa.eu, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ High quality [online]. [Cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ Introduction [online]. [Cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ Valio and St1 joint venture, Suomen Lantakaasu Oy, ready to increase domestic biogas production [online]. www.valio.com, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ Technology - PlasticFri [online]. 2022-05-13, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ ADEJUMO, Isaac Oluseun; ADEBIYI, Olufemi Adebukola. Agricultural Solid Wastes: Causes, Effects, and Effective Management. [s.l.] : IntechOpen, 2020-12-15. DOI: 10.5772/intechopen.93601. Dostupné online. ISBN 978-1-83962-560-2. (po anglicky)
  32. ↑ Enviroportál - životné prostredie online [online]. www.enviroportal.sk, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. Archivované 2023-04-04 z originálu.
  33. ↑ Za vypaľovanie suchej trávy a konárov hrozí pokuta [online]. www.minzp.sk, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agricultural waste na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Poľnohospodársky_odpad&oldid=7844594“