Poľská národná knižnica
| Poľská národná knižnica | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Typ | národná knižnica |
| Založenie | 1928 |
| Zriaďovateľ | Ministerstvo kultúry a národného kultúrneho dedičstva |
| Knižničný fond | |
| Veľkosť fondu | 8 600 000 (koniec 2016)[1] |
| Štatistika | |
| Kontaktné údaje | |
| Adresa | al. Niepodległości 213 02-086 Warszawa |
| Web | bn.org.pl |
Poľská národná knižnica (poľ. Biblioteka Narodowa) je centrálna knižnica Poľska. Knižnica je najdôležitejšou poľskou vedeckou knižnicou pre humanitné vedy, hlavným literárnym archívom a centrom informácie o knihách a pre knižnice. Zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry a národného kultúrneho dedičstva.
Knižnica zhromažďuje knihy, noviny a časopisy, elektronické a audiovizuálne dokumenty, ktoré boli vydané na poľskom území a tiež tzv. poloniká, t. j. zahraničné knihy ktoré boli napísané Poliakmi, preložené z poľštiny alebo týkajú sa Poľska. Knižnica prevádzkuje aj vydavateľskú činnosť – vydáva knihy a tri vedecké časopisy: Polish Libraries,[2] Rocznik Biblioteki Narodowej[3] a Notes Konserwatorski.[4] Knižnica má právo na dva bezodplatné povinné výtlačky periodických a neperiodických publikácií vydaných na poľskom území.
História
[upraviť | upraviť zdroj]História Poľskej národnej knižnice siaha do 18. storočia (Knižnica Załuských).[5][6]:155[7] Vďaka uzneseniu poľského snemu mala od začiatku právo na jeden bezodplatný povinný výtlačok každej knihy vydanej na území vtedajšieho poľského štátu. Po druhom delení Poľska boli zbierky knižnice zabavené ruskou armádou a odoslané do Petrohradu, kde sa v roku 1795 stali základom pre novozriadenú Cársku verejnú knižnicu.[8][9][6]:185 Časť zbierky bola poškodená, zničená alebo odcudzená v dôsledku nesprávneho zaobchádzania počas prepravy kníh do Ruska.[8][9]
Po obnovení samostatnosti v roku 1918 neexistovalo v Poľsku mnoho centrálnych inštitúcií, vrátane národnej knižnice. Až 24. februára 1928 bola nariadením prezidenta Ignacyho Moścického zriadená Poľská národná knižnica v jej modernej podobe.[7] Knižnica bola pre verejnosť otvorená v roku 1930 a pôvodne zhromažďovala 200 000 položiek. Jej prvým riaditeľom bol Stefan Demby, ktorého nahradil Stefan Vrtel-Wierczyński v roku 1934. Zbierky knižnice sa vďaka novým prírastkom veľmi rýchlo zväčšovali. Napríklad prezident Mościcki venoval knižnici všetky knihy a rukopisy zo zbierky z paláca vo Wilanówe, vrátane 40 000 zväzkov a 20 000 kresieb z kolekcie Stanisława Kostku Potockého.
Národnej knižnici chýbala v medzivojnovom období vlastná budova. V dôsledku toho boli zbierky uchovávané v skladovacích priestoroch v rôznych častiach mesta. Hlavná študovňa sa nachádzala v budove novopostavenej knižnice Varšavskej ekonomickej školy. Špeciálne zbierky boli v roku 1935 umiestnené v Paláci Potockých vo Varšave. Plány stavby nového sídla Knižnice prerušil nemecký útok proti Poľsku, ktorý zahájil druhú svetovú vojnu v Európe.
Pred druhou svetovou vojnou k zbierkam knižnice patrilo:
- 6,5 miliónov kníh a časopisov z 19. a 20. storočia
- 3 000 starých výtlačkov 2 200 inkunábulí
- 52 000 rukopisov mapy, hudobniny a grafické dokumenty
V roku 1940 premenovali Nemeckí okupanti Národnú knižnicu na Mestskú knižnicu vo Varšave a zmenili jej organizačnú štruktúru:
- Oddelenie kníh pre Nemcov (v budove knižnice Varšavskej univerzity)
- Zakázané oddelenie obsahujúce knihy nedostupné pre čitateľov (vo vtedajšom hlavnom sídle Knižnice v dnešnej budove Varšavskej ekonomickej školy)
- Všetky špeciálne zbierky patriace rôznym varšavským knižniciam a inštitúciám boli zhromaždené v Paláci Krasinských
Špeciálne zbierky boli v roku 1944 spálené ako perzekúcia po skončení Varšavského povstania.[10] 80 000 starých tlačí, vrátane poľských exteriorík zo 16. – 18. storočia, 26 000 rukopisov, 2 500 inkunábulí, 10 000 kresieb a grafík, 50 000 hudobnín a divadelných dokumentov bolo zničených.[7] Podľa povojnových odhadov z pôvodných 6 miliónov zväzkov, ktoré vlastnili varšavské knižnice v roku 1939, bolo počas druhej svetovej vojny zničených alebo stratilo sa okolo 3,6 miliónov zväzkov, z čoho väčšina patrila Národnej knižnici.[11]:296[12]
Knižnica obnovila činnosť v roku 1945.[10] Do Poľska sa postupne vrátili zbierky vyvezené do Nemecka a Rakúska a tiež pozostalosti iných zbierok, medzi inými Knižnice Krasinských a Przezdzieckých. V roku 1959 sa z Kanady vrátili jedny z najstarších poľsky písaných pamiatok – Svätokrížske kázne (Kazania swiętokrzyskie), Žaltár floriánsky (Psałterz floriański) a Chopinove rukopisy.
V rokoch 1962 – 1976 bol pre knižnicu vybudovaný nový komplex budov na adrese aleje Niepodległości 213.
Zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]Zbierky Poľskej národnej knižnice patria k najvýznamnejším v Poľsku. Medzi viac ako 8 500 000 položiek, ktoré boli zhromaždené v skladoch knižnice na konci roka 2016, sa nachádzalo viac ako 162 000 zväzkov starej tlače, viac ako 26 000 rukopisov (vrátane 7 000 hudobných rukopisov), viac ako 120 000 grafík.
V Knižnici sa nachádzajú aj fotografie a iné grafické dokumenty, viac ako 130 000 atlasov a máp, 2 000 000 príležitostných tlačí, 2 000 000 kníh a 1 000 000 novín a časopisov z 19. a 20. storočia.
K najvýznamnejším položkám v zbierke patrí 151 listov Codexu Suprasliensis, slovanského rukopisu z 10. storočia, ktorý bol v roku 2007 zapísaný do Registra UNESCO Pamäť sveta pre jeho nadnárodný a nadregionálny význam.[13]
Od roku 2012 knižnica zverejňuje časť svojich bibliografických záznamov v katalógu WorldCat.[14]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Collections [online]. Varšava: Biblioteka Narodowa, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Polish Libraries [online]. Varšava: Biblioteka Narodowa, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Rocznik Biblioteki Narodowej [online]. Varšava: Biblioteka Narodowa, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Notes Konserwatorski [online]. Varšava: Biblioteka Narodowa, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Hisotry [online]. Varšava: Biblioteka Narodowa, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online.
- ↑ a b BASBANES, Nicholas A. A Splendor of Letters : The Permanence of Books in an Impermanent World. [s.l.] : HarperCollins, 2003. 464 s. Dostupné online. ISBN 978-0-06-008287-1.
- ↑ a b c PASZTALENIEC-JARZYŃSKA, Joanna; TCHÓRZEWSKA-KABATA, Halina. The National Library in Warsaw : Tradition and the Present Day. [s.l.] : National Library, 2000. 55 s. ISBN 83-7009-295-0.
- ↑ a b CZECHOWICZ, Katarzyna. The 260th anniversary of opening the Załuski Library [online]. eduskrypt.pl, 2007-08-14, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online. Archivované 2017-08-14 z originálu.
- ↑ a b WITT, Maria. The Strange Life of One of the Greatest European Libraries of the Eighteenth Century: the Zaluski Collection in Warsaw. FYI France, Sep 15 & Oct 15 2005. Dostupné online [cit. 2024-06-15]. ISSN 1071-5916. Archivované 2011-05-19 z originálu.
- ↑ a b KNUTH, Rebecca. Burning Books and Leveling Libraries : Extremist Violence and Cultural Destruction. [s.l.] : Bloomsbury Academic, 2006. 233 s. Dostupné online. ISBN 978-0-275-99007-7. S. 166.
- ↑ MĘŻYŃSKI, Andrzej. Biblioteki Warszawy w latach 1939–1945. Warsaw : Ministerstwo Kultury i Dziedzictwa Narodowego, Departament Dziedzictwa Kulturowego, 2010. 367 s. ISBN 978-83-929227-6-6. (po poľsky)
- ↑ Pro memoria: Warszawskie biblioteki naukowe w latach okupacji 1939 – 1945. Warsaw : Biblioteka Narodowa, 2004. 38 s. S. 4.
- ↑ Codex Suprasliensis during conservation [online]. unesco-ci.org, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online. Archivované 2013-10-20 z originálu.
- ↑ National Library of Poland will add 1.3 million more records to WorldCat [online]. researchinformation.info, 2012-11-08, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľská národná knižnica
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Polská národní knihovna na českej Wikipédii a National Library of Poland na anglickej Wikipédii.
Súradnice: 52°12′50″S 21°00′13″V / 52,2138°S 21,0036°V
