Právne konanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Právne konanie (alebo staršie: právne jednanie) môže alternatívne znamenať súhrn všetkých úkonov súdu (alebo podobnej inštitúcie) a zúčastnených strán, pozri pod konanie

Právne konanie (iné názvy: vo význame 1 aj: právne relevantné konanie[1], vo význame 1 a 3 aj: konanie[2][3][4]; vo význame 1 aj úkon[5][6]; vo význame 1 a 2 aj: právny úkon[7][8]; staršie: právny čin[9][10][11][12]; staršie alebo nespisovne[13] [okrem významu 3]: právne jednanie[4][14][15][16]; nem. Rechtshandlung[17], Handlung; čes. právní čin[12][9], okrem významu 3 najmä pred rokom 2014 aj: právní jednání[4][16], právní úkon[18]) môže byť:

  • základné významy:[19][4][20][21][22][2][23][24][9][12][25]
    • (1) (spravidla vôľové) ľudské správanie, s ktorým právo spája právne následky, čiže (iba resp. podľa niektorých názorov najmä) vznik, zmenu alebo zánik práv a právnych povinností (tento význam v podstate zodpovedá pojmu subjektívna právna skutočnosť);
    • (2) správanie z bodu 1, pokiaľ je právom dovolené (čiže je v súlade s právom);
    • (3) zriedkavo: správanie z bodu 1, pokiaľ spočíva v aktívnom konaní (čiže bez prípadov opomenutia).
  • (4) ako alternatívne možný význam v niektorých štátoch, najmä v Nemecku, Rakúsku, súčasnom Česku, Uhorsku (na Slovensku do roku 1950): bod 2 okrem právnych úkonov v najužšom súkromnoprávnom zmysle (potom teda právne konanie predstavuje akýsi opak právnych úkonov)[26][24][27][28][9]

V zahraničí bol v dávnejšej minulosti pojem právne konanie (Rechtshandlung) definovaný rozlične, a to niekedy až natoľko, že sa rôzne prekrýval s pojmom právny úkon v najužšom súkromnoprávnom zmysle (Rechtsgeschäft)[17]. V (česko-)slovenskej právnej teórii naopak panuje (s výnimkou textov pracujúcich výlučne s definíciou právneho úkonu z Občianskeho zákonníka) zmätok v používaní názvov (právny) úkon a (právne) konanie až dodnes (pozri vyššie uvedené definície a slovenské názvy). V Česku bol tento zmätok ešte znásobený tým, že od roku 2014 bol dovtedajší termín právny úkon v najužšom súkromnoprávnom zmysle v novom Občianskom zákonníku nahradený termínom právne jednanie, ktorý sa však dovtedy (ako vidno aj vyššie) často používal vo význame právne konanie a nie vo význame právny úkon v najužšom súkromnoprávnom zmysle.

Právne konanie vo význame 2 podľa Ottová 2006 [19][upraviť | upraviť zdroj]

Aktívne je právne konanie realizované (t. j. vytváraním konkrétnych právnych vzťahov) v dvoch základných formách:

  • súkromnoprávne konanie, teda právny úkon, kedy ide o vzájomný prejav vôle dvoch alebo viacerých rovnoprávnych subjektov, ktorým právo poskytuje určitú dispozičnú autonómiu (zmluvnú slobodu) / napr. zmluva, nájom veci, uzavretie manželstva, atď.;
  • verejnoprávne konanie, ktorého výsledkom je individuálny právny akt, nazýva sa aj aplikácia práva. Postavenie subjektov nie je rovné, ale nadradené sú orgány verejnej moci, ktoré autoritatívne rozhodujú a účinky rozhodnutí nastupujú nezávisle od vôle adresátov - napr. rozhodnutie súdu, daňový výmer, a i.

Realizácia práva právnym nastáva aj pasívnym konaním (zdržaním sa konania, nečinnosťou, strpením konania iného subjektu):

  • rešpektovanie a nezasahovanie do výkonu absolútneho subjektívneho práva oprávnenej osoby (subjektu), napr. nezasahovanie do výkonu vlastníckeho práva, osobnej slobody;
  • rešpektovaním (realizáciou) zakazujúcich právnych noriem, napr. dodržanie maximálnej povolenej rýchlosti, zákazu ublíženia na zdraví.

Porovnaj aj delenie v článku právna skutočnosť.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. právní skutečnost. In: HENDRYCH, Dušan, et al. Právnický slovník. 2. rozš. vyd. Praha : C.H. Beck, 2003. 1320 s. ISBN 80-7179-740-5.
  2. a b LUBY, Š. Dejiny súkromného práva na Slovensku. 2002. S. 226
  3. PRUSÁK, J. Teória práva, 2001
  4. a b c d právní jednání. In: Malá československá encyklopedie
  5. právní skutečnost. In: Malá československá encyklopedie V, 1987
  6. PRUSÁK, J. Teória práva, 2001, S. 269-270
  7. BARANCOVÁ, Helena; SCHRONK, Robert. Pracovné právo. 2. prepr. a dopl. vyd. Bratislava : Sprint 2, 2013. 598 s. ISBN 978-80-89393-97-8. S. 213.
  8. právní vztahy. In: Ekononomická encyklopedie 2. Praha: Svoboda. 1984, S. 134
  9. a b c d Pojem právního jednání [online]. wiki.iurium.cz, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  10. spôsobilosť k právnym činom. In: Slovenský náučný slovník III. 1932, S. 210
  11. čin. In: Právnický terminologický slovník. SAV 1952
  12. a b c ZUKLÍNOVÁ: Právní skutečnosti. In: ŠVESTKA, J. et al. Občanský zákoník (zák. č. 89/2012 Sb.). Komentář. Svazek I (obecná část) - 2. vydání. S. 1232 (Poznámka: úsek textu "právní čin a opomenutí byly jen dvěma druhy právního jednání (Rechtsgeschäft)." nie je správny, pretože právny čin (v užšom zmysle) a opomenutie boli dvoma druhmi právneho činu v širšom zmysle (Rechtshandlung; starší názov: právne jednanie v širšom zmysle), ako si možno dodnes ľahko overiť v bežne dostupných textoch o rakúskom občianskom práve, porov. napr. Koziol).
  13. jednanie. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  14. bvsp.open.sk, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  15. bvsp.open.sk, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  16. a b Právní úkony. Systém věcných práv JUDr. Lukáš Hlouch, Ph.D. KPT PrF MU v Brně 2013 [1] slide 6
  17. a b Para la historia de la formación de la Teoría General del Acto o Negocio Jurídico y del Contrato, IV: Los orígenes históricos de la noción general de Acto o Negocio Jurídico [online]. scielo.cl, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  18. Pozri českojazyčné zdroje uvedené vyššie k slovám úkon a právny úkon
  19. a b Ottová, E.: Teória práva. Heuréka, Šamorín 2006
  20. právne konanie. In: Malá slovenská encyklopédia. 1993, S. 574
  21. DEÁK, M. PREJAV VÔLE KAPITÁLOVEJ OBCHODNEJ SPOLOČNOSTI VO VYBRANÝCH ZAHRANIČNÝCH PRÁVNYCH ÚPRAVÁCH. In: Právník 4/2015 [2] S. 325
  22. právne konanie. In: [3]
  23. právne skutočnosti. In: Slovník pracovného práva. 1998. S. 303
  24. a b KOZIOL, Helmut; WELSER, Rudolf. Grundriss des bürgerlichen Rechts (Allgemeiner Teil und Schuldrecht. Bd. 1). [s.l.] : Manz, 1992. 558 s. ISBN 978-3-214-14693-1. S. 15, 85.
  25. K §9: Dôvodová správa k Obč. zákonníku z roku 1950 [4] (Vysvetlenie dvojakého [vtedy nového] významu slova právny úkon)
  26. KOHLER, Josef. Encyklopädie der Rechtswissenschaft. Band 1. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2021. 1114 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11237886-1. S. 582.
  27. zivilrecht.online [online]. uibk.ac.at, [cit. 2021-12-21]. Dostupné online.
  28. ALMÁSI, Anton. Ungarisches Privatrecht 1. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2020. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11141281-8. S. 107.