Prezidentské voľby v USA v rokoch 1788 – 1789

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prezidentské voľby v USA v rokoch 1788 – 1789
ŠtátSpojené štáty Spojené štáty
Druhprezidentské voľby
Dátum15. december 17887. január 1789
Účasť11,6%
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky
69 členov zboru voliteľov
35 voliteľov je potrebných na víťazstvo

Kandidát George Washington
Strana Nezávislý
Domovský štát Virgínia
Spolukandidát Nikto
Hlasy voliteľov 69
Zvíťazil(a) v 10
Hlasy voličov 43 782
Per. hlasov voličov 100 %

Poradie volieb
Predchodca funkcia vznikla 1788 – 1789 1792 Nástupca

Prezidentské voľby v USA v rokoch 1788 – 1789 boli prvými prezidentskými voľbami. Konali sa od pondelka 15. decembra 1788 do stredy 7. januára 1789 na základe novej ústavy ratifikovanej v tom istom roku. George Washington bol jednomyseľne zvolený na prvé zo svojich dvoch prezidentských období a John Adams sa stal prvým viceprezidentom. Boli to jediné prezidentské voľby v USA, ktoré trvali dva kalendárne roky bez kontingentných volieb, a prvé celoštátne prezidentské voľby v americkej histórii.

Podľa článkov Konfederácie, ktoré boli ratifikované v roku 1781, Spojené štáty nemali hlavu štátu. Výkonná funkcia vlády zostala pri zákonodarnej podobne ako v krajinách, ktoré používajú parlamentný systém. Federálna moc, prísne obmedzená, bola vyhradená Kongresu Konfederácie, ktorého "prezident Spojených štátov v zhromaždení Kongresu" bol zároveň predsedom Výboru štátov, ktorého cieľom bolo plniť funkciu podobnú funkcii moderného kabinetu.

Ústava vytvorila úrady prezidenta a viceprezidenta a úplne ich oddelila od Kongresu. Ústava zriadila Zbor voliteľov, založený na zastúpení jednotlivých štátov v Kongrese, v ktorom každý voliteľ odovzdával dva hlasy dvom kandidátom, pričom tento postup bol upravený v roku 1804 ratifikáciou dvanásteho dodatku. Štáty mali rôzne metódy výberu prezidentských voliteľov. V piatich štátoch vyberal voliteľov štátny zákonodarný zbor. V ostatných šiestich štátoch sa voliči vyberali určitou formou ľudového hlasovania, hoci len v dvoch štátoch výber závisel priamo od celoštátneho hlasovania.

Mimoriadne populárny Washington sa vyznamenal ako bývalý veliteľ kontinentálnej armády počas americkej revolučnej vojny. Po tom, ako súhlasil s tým, že sa vráti z dôchodku, bol jednohlasne zvolený; Washington si nevybral kandidáta na prezidenta, pretože táto koncepcia ešte nebola vypracovaná.

Neexistovali žiadne formálne politické strany, hoci medzi federalistami a antifederalistami sa už prejavovali neformálne organizované konzistentné názorové rozdiely. Súboj o post viceprezidenta bol teda otvorený. Thomas Jefferson predpokladal, že za viceprezidenta bude zvolený populárny severský vodca, ako napríklad guvernér John Hancock z Massachusetts alebo John Adams, bývalý minister Veľkej Británie, ktorý zastupoval Massachusetts v Kongrese. Potenciálne možnosti predstavovali aj antifederalistickí vodcovia, ako napríklad Patrick Henry, ktorý nekandidoval, a George Clinton, ktorý bol proti ratifikácii ústavy.

Všetkých 69 prítomných voliteľov odovzdalo jeden hlas Washingtonovi, čím bolo jeho zvolenie jednomyseľné. Adams získal 34 hlasov voliteľov a post viceprezidenta. Zvyšných 35 hlasov voliteľov si rozdelilo 10 kandidátov vrátane Johna Jaya, ktorý skončil tretí s deviatimi hlasmi voliteľov. Tri štáty sa na voľbách nemohli zúčastniť: Zákonodarný zbor štátu New York nezvolil voličov načas a Severná Karolína a Rhode Island ešte neratifikovali ústavu. Washington bol inaugurovaný v New Yorku 30. apríla 1789, 57 dní po zvolaní prvého kongresu.

Kandidáti[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci ešte neexistovali žiadne organizované politické strany, politická mienka sa voľne delila na tých, ktorí ratifikáciu ústavy podporovali dôraznejšie a nadšenejšie, nazývaných federalisti alebo kozmopoliti, a na antifederalistov alebo lokálpatriotov, ktorí ratifikáciu podporovali len zdržanlivejšie, skeptickejšie alebo podmienečne, prípadne boli priamo proti nej. Obe frakcie podporovali Washingtona za prezidenta. V štátoch a lokalitách, kde mohlo záležať na ovplyvnení verejnej mienky, sa viedla obmedzená, primitívna politická kampaň. Napríklad v Marylande, štáte s celoštátnym ľudovým hlasovaním, viedli neoficiálne strany kampaň na miestnej úrovni a inzerovali.

Federalistickí kandidáti[upraviť | upraviť zdroj]

Antifederalistickí kandidáti[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecné voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky podľa jednotlivých okresov s výslovným uvedením percentuálneho podielu víťazného kandidáta v každom okrese. Odtiene žltej farby sú pre federalistov.

V čase plánovania neexistoval žiadny nominačný proces, a tak tvorcovia ústavy predpokladali, že Washington bude zvolený bez protikandidáta. Napríklad Alexander Hamilton hovoril v mene národnej mienky, keď v liste Washingtonovi, v ktorom sa ho pokúšal presvedčiť, aby zanechal dôchodok na svojej farme v Mount Vernone a stal sa prvým prezidentom, napísal, že "... bod svetla, v ktorom budete stáť doma a v zahraničí, bude mať nekonečný význam pre vážnosť, v ktorej vláda začne svoju činnosť v alternatíve, či budete, alebo nebudete hlavou štátu."

Ďalšou neistotou bola voľba viceprezidenta, ktorá neobsahovala žiadnu konkrétnu náplň práce okrem toho, že bol určený nástupca prezidenta a predsedal Senátu. Ústava stanovila, že táto funkcia bude udelená druhému v poradí v prezidentských voľbách. Keďže Washington pochádzal z Virgínie, vtedy najväčšieho štátu, mnohí predpokladali, že volitelia vyberú viceprezidenta zo severného štátu. V auguste 1788 minister USA vo Francúzsku Thomas Jefferson v liste napísal, že za hlavných kandidátov považuje Johna Adamsa a Johna Hancocka, obaja zo štátu Massachusetts. Ako ďalších možných kandidátov Jefferson navrhol Johna Jaya, Johna Rutledgea a Virgínčana Jamesa Madisona. Adams získal 34 hlasov voličov, čo bolo o jeden hlas menej ako väčšina - keďže ústava pred ratifikáciou dvanásteho dodatku nevyžadovala na zvolenie druhého kandidáta za viceprezidenta absolútnu väčšinu v kolégiu voliteľov, tak bol Adams zvolený na tento post.

Kongres oznámil postup volieb 13. septembra 1788 a stanovil, že všetci volitelia musia byť zvolení v prvú januárovú stredu (7. januára 1789) a že volitelia sa musia zhromaždiť, aby odovzdali svoje hlasy pre prezidenta a viceprezidenta v prvú februárovú stredu (4. februára).[1] Jednotlivé štáty si však tento postup a príslušné časti novej ústavy vysvetľovali rôzne. New Hampshire a Massachusetts uskutočnili ľudové hlasovanie svojich prezidentských voličov spolu s voľbami zástupcov do Kongresu, a to 15. decembra a 18. decembra. V týchto dvoch štátoch nakoniec zákonodarné zbory vybrali voličov na základe výsledkov hlasovania v určený deň, 7. januára. V štátoch Delaware, Maryland, Pennsylvánia a Virgínia sa voliči vyberali priamo na základe ľudového hlasovania 7. januára. V štátoch Connecticut, Georgia a Južná Karolína boli voliči 7. januára vymenovaní len zákonodarným zborom, zatiaľ čo v New Jersey ich v tento deň vyberal guvernér a rada. Zákonodarný zbor v New Yorku sa nedokázal dohodnúť na spôsobe výberu voliteľov pred 7. januárom, a preto štát nemohol vymenovať žiadnych voliteľov.[2]

Volebná účasť predstavovala nízke jednociferné percento dospelej populácie. Hoci všetky štáty umožňovali určitú základnú formu ľudového hlasovania, iba šesť štátov, ktoré ratifikovali voľby, umožňovalo akúkoľvek formu ľudového hlasovania osobitne pre prezidentských voličov. Vo väčšine štátov mohli voliť len bieli muži a v mnohých z nich len tí, ktorí vlastnili majetok. Slobodní čierni muži mohli voliť v štyroch severných štátoch a ženy mohli voliť v New Jersey až do roku 1804. V niektorých štátoch existovala nominálna náboženská previerka pre hlasovanie. Napríklad v Massachusetts a Connecticute bola zriadená kongregačná cirkev, ktorá bola podporovaná z daní. Hlasovaniu bránili slabé komunikácie a infraštruktúra a pracovné nároky, ktoré si vyžadovalo poľnohospodárstvo. Po voľbách uplynuli dva mesiace, kým boli spočítané hlasy a Washingtonovi bolo oznámené, že bol zvolený za prezidenta. Washington strávil osem dní cestovaním z Virgínie do New Yorku na inauguráciu. Kongres sa schádzal dvadsaťosem dní.[3]

Pri výbere voličov sa do procesu miešala politika a nechýbali ani fámy a intrigy. Hamilton sa napríklad snažil zabezpečiť, aby Adams nechtiac nenadviazal na Washingtona v hlasovaní voličov. Federalisti tiež šírili fámy, že antifederalisti plánujú zvoliť za prezidenta Richarda Henryho Leeho alebo Patricka Henryho a za viceprezidenta Georgea Clintona. Clinton však získal len tri hlasy voliteľov.

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudové hlasovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudové hlasovanie(a), (b), (c)
Hlasy Percentá
Federalistickí voliči 39 624 90,5%
Antifederalistickí voliči 4 158 9,5%
Spolu 43 782 100%

(a) Len šesť z 11 štátov, ktoré majú právo odovzdať hlasy voličov, si volilo voličov v akejkoľvek forme ľudového hlasovania.

(b) Volilo menej ako 1,8 % obyvateľstva: pri sčítaní ľudu v roku 1790 sa počítalo s celkovým počtom 3,0 milióna obyvateľov, pričom slobodných bolo 2,4 milióna a 600 000 otrokov v tých štátoch, ktoré odovzdávali volebné hlasy.

(c) Štáty, ktoré volili voličov ľudovým hlasovaním, mali veľmi rozdielne obmedzenia volebného práva prostredníctvom majetkových požiadaviek.

Volebné hlasovanie[upraviť | upraviť zdroj]


Prezidentský kandidát Strana Domovský štát Ľudové hlasovanie(a), (b), (c) Volebné hlasovanie(d), (e), (f)
Hlasy Percentá
George Washington Nezávislý Virgínia 43 782 99,9% 69
John Adams Federalista Massachusetts 34
John Jay Federalista New York 9
Robert H. Harrison Federalista Maryland 6
John Rutledge Federalista Južná Karolína 6
John Hancock Federalista Massachusetts 4
George Clinton Antifederalista New York 3
Samuel Huntington Federalista Connecticut 2
John Milton Federalista Georgia 2
James Armstrong(g) Federalista Georgia(g) 1
Benjamin Lincoln Federalista Massachusetts 1
Edward Telfair Federalista Georgia 1
Celkovo 43 782 100% 138
Potrebné k víťazstvu 35

(a) Iba 6 z 10 štátov, ktoré odovzdali hlasy voličov, si volilo voličov akoukoľvek formou ľudového hlasovania.

(b) Volilo menej ako 1,8 % obyvateľstva: pri sčítaní ľudu v roku 1790 sa počítalo s celkovým počtom 3,0 milióna obyvateľov, pričom slobodných bolo 2,4 milióna a 600 000 otrokov v tých štátoch, ktoré odovzdávali volebné hlasy.

(c) Štáty, ktoré volili voličov ľudovým hlasovaním, mali veľmi rozdielne obmedzenia volebného práva prostredníctvom majetkových požiadaviek.

(d) Keďže newyorský zákonodarný zbor včas nevymenoval pridelených osem voliteľov, z New Yorku nehlasovali žiadni volitelia.

(e) Dvaja voliči z Marylandu nehlasovali.

(f) Jeden volič z Virgínie nehlasoval a ďalší volič z Virgínie nebol zvolený, pretože volebný okrsok nepredložil návratky.

(g) Identita tohto kandidáta pochádza z knihy The Documentary History of the First Federal Elections (Gordon DenBoer (ed.), University of Wisconsin Press, 1984, s. 441). Viaceré rešpektované zdroje vrátane Biografického adresára Kongresu Spojených štátov a Politického cintorína namiesto toho uvádzajú, že touto osobou bol James Armstrong z Pensylvánie. Primárne zdroje, ako napríklad Senate Journal, však uvádzajú len Armstrongovo meno, nie jeho štát. Skeptici poznamenávajú, že Armstrong dostal svoj jediný hlas od voliča z Georgie. Považujú to za nepravdepodobné, pretože Armstrong z Pennsylvánie nebol národne známy - jeho verejná služba k tomuto dátumu pozostávala z funkcie lekára počas americkej revolúcie a nanajvýš z jedného roka ako pennsylvánskeho sudcu.

Výsledky podľa štátov[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudové hlasovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Použité súčty hlasov voličov z každej strany s najvyšším počtom hlasov. Zdá sa, že súčty hlasov vo Virgínii nie sú úplné.

Federalistickí voliči Antifederalistickí voliči Marža Neobsadení Citácia
Štát Voličské

hlasy

# % Voličské

hlasy

# % Voličské

hlasy

# %
Connecticut 7 Žiadne ľudové

hlasovanie

7 Žiadne ľudové

hlasovanie

- - - -
Delaware 3 522 100,00 3 Žiadne hlasovacie

lístky

- 522 100,00 - [4]
Georgia 5 Žiadne ľudové

hlasovanie

5 Žiadne ľudové

hlasovanie

- - - -
Južná Karolína 7 Žiadne ľudové

hlasovanie

7 Žiadne ľudové

hlasovanie

- - - -
Maryland 6 (8) 11 342 71,65 6 4 487 28,35 - 6 855 43,3 2 [5]
Massachusetts 10 3 748 96,60 10 132 3,40 - 3 616 93,20 - [6]
New Hampshire 5 1 759 100,00 5 Žiadne hlasovacie

lístky

- 1 759 100,00 - [7]
New Jersey 6 Žiadne ľudové

hlasovanie

6 Žiadne ľudové

hlasovanie

- - - -
New York 0 (8) Legislatíva nevybrala voličov včas - - -
Pensylvánia 10 6 711 90,90 10 672 9,10 - 6 039 81,80 - [8]
Rhode Island 0 (3) Ústava ešte nebola ratifikovaná - - -
Severná Karolína 0 (7) Ústava ešte nebola ratifikovaná - - -
Virgínia 10 (12) 668 100,00 10 Žiadne hlasovacie

lístky

- 668 100,00 2 [9]
CELKOVO: 69 (91) 24 750 82,39 69 5 291 17,61 0 19 459 64,78 4
K VÍŤAZSTVU: 35 (46)

Volebné hlasovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Z 91 možných voličov hlasovalo 69: dvaja voliči z Marylandu a dvaja z Virgínie nehlasovali, zákonodarný zbor štátu New York bol na mŕtvom bode a 8 voličov tohto štátu nebolo vymenovaných (pozri nižšie) a Severná Karolína a Rhode Island so 7, resp. 3 hlasmi voličov ešte neratifikovali ústavu. Podľa podmienok nezmenenej ústavy mal každý voliteľ právo na dva hlasy pre prezidenta, pričom na zvolenie prezidenta bola potrebná väčšina "celého počtu vymenovaných voliteľov". Každý zo 69 zúčastnených voliteľov odovzdal jeden hlas Washingtonovi, ktorý bol zvolený za prezidenta. Z ostatných kandidátov len Adams, Jay a Hancock dostali hlasy z viac ako jedného štátu; Adams s 34 hlasmi skončil druhý za Washingtonom, na základe čoho bol zvolený za viceprezidenta.

Štát Voliči Voličské hlasy GW JAd JJ RH JR JH GC SH JM JAr BL ET Prázdne

stránky

Connecticut 7 14 7 5 2
Delaware 3 6 3 3
Georgia 5 10 5 2 1 1 1
Južná Karolína 7 14 7 6 1
Maryland 8 16 6 6 4
Massachusetts 10 20 10 10
New Hampshire 5 10 5 5
New Jersey 6 12 6 1 5
New York 8 16 16
Pensylvánia 10 20 10 8 2
Virgínia 12 24 10 5 1 1 3 4
CELKOVO 81 162 69 34 9 6 6 4 3 2 2 1 1 1 24
K VÍŤAZSTVU 37 37

Zdroj: The Electoral College Count for the Presidential Election of 1789 [online]. University of Virginia. Dostupné online.

Nevymenovanie voliteľov v štáte New York[upraviť | upraviť zdroj]

Kontrola dvojkomorového zákonodarného zboru štátu New York bola po ratifikácii federálnej ústavy rozdelená a zákonodarcovia sa nedokázali dohodnúť na vymenovaní voličov pre nadchádzajúce prezidentské voľby. Federalisti, podporovaní veľkými pozemkovými rodinami a obchodnými záujmami mesta, boli najväčšou frakciou v Senáte, menšej z dvoch komôr, do ktorej mala právo voliť približne štvrtina slobodného bieleho mužského obyvateľstva štátu; ale v Snemovni reprezentantov s väčším počtom členov a voličov mali väčšinu antifederalisti zastupujúci stredné záujmy. Zákonodarcovia mali ešte v čerstvej pamäti boj o ratifikáciu ústavy Spojených štátov a antifederalisti boli rozhorčení, že ich udalosti prinútili prijať ústavu bez dodatkov. V každej snemovni boli navrhnuté zákony upravujúce výber voliteľov, ktoré druhá snemovňa zamietla, čo viedlo k patovej situácii. Patová situácia pretrvávala aj 7. januára 1789, v posledný deň, keď mali štáty zvoliť voličov, a New Yorku sa tak nepodarilo vymenovať osem voličov, ktorých mu ústava pridelila.

Výber volebného kolégia[upraviť | upraviť zdroj]

Ústava v článku II oddiele 1 stanovila, že o spôsobe voľby voliteľov rozhodujú zákonodarné zbory jednotlivých štátov. Zákonodarné orgány jednotlivých štátov si zvolili rôzne spôsoby:

Spôsob výberu voličov Štát(y)
voliči vymenovaní štátnym zákonodarným zborom Connecticut

GeorgiaNew JerseyNew York(a) Južná Karolína

- dvaja voliči vymenovaní štátnym zákonodarným zborom

- každý zvyšný volič vybraný štátnym zákonodarným zborom z dvoch najpopulárnejších kandidátov v každom obvode Snemovne reprezentantov USA.

Massachusetts
každého voliteľa vyberajú voliči na celoštátnej úrovni; ak však žiadny kandidát nezíska väčšinu, štátny zákonodarný zbor vymenuje voliteľov z desiatich najlepších kandidátov New Hampshire
štát rozdelený na volebné obvody, pričom v každom obvode volia voliči jedného voliča. Virgínia(b)

Delaware

voliči, ktorých volia voliči na základe všeobecnej voľby Maryland

Pensylvánia

štát ešte neratifikoval ústavu Rhode Island

Severná Karolína

(a) Newyorský zákonodarný zbor nevybral voličov načas.

(b) V jednom volebnom obvode sa nepodarilo zvoliť voliča.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MAIER, Pauline. Ratification : the people debate the Constitution, 1787-1788. [s.l.] : New York : Simon & Schuster, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-684-86854-7. S. 429-430.
  2. STEPHENS, Frank Fletcher. The transitional period, 1788-1789, in the government of the United States. [s.l.] : [Columbia, Mo.] : University of Missouri, 1909. Dostupné online. S. 67-74.
  3. A Saturday Session in the First Congress | US House of Representatives: History, Art & Archives [online]. history.house.gov, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. A New Nation Votes [online]. . Dostupné online.
  5. A New Nation Votes [online]. . Dostupné online.
  6. A New Nation Votes [online]. . Dostupné online.
  7. A New Nation Votes [online]. . Dostupné online.
  8. A New Nation Votes [online]. . Dostupné online.
  9. A New Nation Votes [online]. . Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 1788–89 United States presidential election na anglickej Wikipédii.