Prokešov puč
| Prokešov puč | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Tretieho česko-slovenského odboja | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Skupina Květoslava Prokeša
|
Štátna bezpečnosť
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Květoslav Prokeš Jaroslav Borkovec Rudolf Hrbek
|
|||||||
| Straty | |||||||
| 6 rozsudkov smrti v monsterprocese | |||||||
Prokešov puč (čes. Prokešův puč) bol neúspešný pokus o vojenský puč v ČSR v roku 1949, namierený proti komunistickému režimu s cieľom obnoviť demokratické pomery v štáte. Akciu inicioval major (vo výslužbe) Květoslav Prokeš (kryptonym: Květa). Ďalšími hlavnými organizátormi bol advokát Jaroslav Borkovec a bývalý náčelník kriminálnej polície Rudolf Hrbek.
Plán[upraviť | upraviť zdroj]
Puč bol pripravovaný od februára 1949. Akcia bola naplánovaná na 17. mája 1949, so začiatkom o 03:00 nadránom v Prahe, kde mali byť v prvom rade obsadené dôležité objekty (ústredné riaditeľstvo Zboru národnej bezpečnosti, generálny štáb armády, niektoré ministerstvá, Česko-slovenský rozhlas, letisko v Ruzyni a Kbelích). V okolí bolo zámerom obsadiť dôležité vojenské posádky. Podľa plánu mal byť následne internovaný prezident Klement Gottwald, rozpustené Ľudové milície, Zbor národnej bezpečnosti a komunistické organizácie. Ako dočasné opatrenie mala štátnu moc prebrať armáda.[1]
Pôvodne sa počítalo so súčasným vypuknutím prevratu na Slovensku, kde mali byť jeho strojcami vojenskí dôstojníci a členovia organizácií Sokol, Orol a Junák.[1]
Odhalenie Štátnou bezpečnosťou[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľadom na širokú základňu zainteresovaných osôb (vyše 100 armádnych dôstojníkov i civilných osôb) túto tendenciu začala prešetrovať Štátna bezpečnosť (ŠtB). Štyri dni pred zamýšľaným dňom D bol do radov konšpirátorov nasadený provokatér ŠtB a len 20 hodín pred hodinou H zakročila ŠtB k zatýkaniu zúčastnených osôb. V tom čase zatkli cca 58 osôb, niektorých účastníkov akcie sa im podarilo zadržať až krátko pred hodinou H.[1]
Justičná dohra[upraviť | upraviť zdroj]
Květoslav Prokeš a jeho spolupracovníci boli obžalovaní z prípravy ozbrojeného protištátneho puča. Vo vykonštruovanom súdnom procese udelil 30. júla 1949 Štátny súd v Prahe rozsudok smrti Květoslavovi Prokešovi, Jaroslavovi Borkovcovi, Vratislavovi Jandovi, Emanuelovi Čančíkovi, Vratislavovi Polesnému a Josefovi Charvátovi za zločin velezrady a vyzvedačstva.[2] Rudolf Hrbek bol spolu s ďalšími dvomi obžalovanými odsúdený na 25 rokov odňatia slobody. Poprava bola vykonaná 5. novembra 1949 vo väznici na Pankráci v Prahe.[2][1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Tomek c2015
- ↑ a b Mallota c2015
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Mallota, Petr (c2015), Květoslav Prokeš, Praha: Ústav pro studium totalitních režimů, http://www.ustrcr.cz/cs/kvetoslav-prokes, dost. 2015-04-03
- Tomek, Prokop (c2015), Třetí odboj v Československu - domácí : Prokešův puč, Totalita.cz, http://www.totalita.cz/odb3/odb3_prevrat_prokes.php, dost. 2015-04-03