Pulp Fiction: Historky z podsvetia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pulp Fiction: Historky z podsvetia
Pulp Fiction Logo.png
Základné informácie
Originálny názov Pulp Fiction
Žáner Krimi, Dráma, Triler, Komédia
Dĺžka 154 minút
Štát USA
Pôvodný jazyk anglický
Rok 1994
Spoločnosť Miramax
Rozpočet 8 miliónov $
Zárobok 213 928 762 $
Filmový štáb
Réžia Quentin Tarantino
Produkcia Lawrence Bender
Scenár Quentin Tarantino
Roger Avary
Kamera Andrej Sekula
Obsadenie
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Film reel.svg Pozri aj Filmový portál

Pulp Fiction: Historky z podsvetia (doslova braková literatúra) je gangsterská čierna komédia z roku 1994 režiséra Quentina Tarantina, ktorý sa stal kultovým filmom. Je typický tým, že obsahuje štyri nezávislé dejové línie, ktoré nie sú chronologicky usporiadané a až na konci filmu sa odhalia vzájomné súvislosti. K filmu patria neodmysliteľne niektoré citáty.

Do prdele, strelil som Marvina do ksichtu.
– Vincent

Základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Pulp Fiction: Historky z podsvetia pozostáva zo štyroch dejových línií: Vincent a Jules, Mia, Butch a Honey Bunny a Pumpkin.

Vincent a Jules[upraviť | upraviť zdroj]

Nájomní zabijaci Jules Winfield (Samuel L. Jackson) a Vincent Vega (John Travolta) mieria do bytu v Los Angeles, aby tam zlikvidovali bandu amatérov vedenú Brettom a získali ukradnutý kufrík patriaci ich šéfovi, Marcellusovi Wallaceovi. Po dlhom a bizarnom rozhovore Jules a Vincent zastrelia Bretta a jeho dvoch komplicov a odchádzajú z miesta činu aj s Marvinom, Julesovým informátorom. Nešťastnou náhodou však v aute Vincent strelí Marvina do hlavy a dvojica je nútená nájsť miesto, kde by sa zbavila mŕtvoly a vyčistila auto. Nakrátko nájdu úkryt u Jimmieho Dimmicka (Quentin Tarantino), nepríliš výrazného chlapíka z predmestia, a tajomný, elegantný a rázny Winston Wolfe (Harvey Keitel) im pomôže problém vyriešiť.

Počas celej epizódy divák nemá možnosť priamo nazrieť do svetielkujúceho Marcellusovho kufríka, čo viedlo k špekuláciám medzi fanúšikmi, že kufrík obsahuje niečo nadprirodzené, možno tiež Marcellusovu dušu; pozri aj tajomný kufrík.

Mia[upraviť | upraviť zdroj]

Marcellus požiada Vincenta, aby sa mu postaral o manželku, Miu (Uma Turman), kým bude služobne mimo mesta. Vincent vezme Miu do reštaurácie v štýle 50. rokov 20. storočia, kde obsluhujú imitátori popkultúry toho obdobia (uvádzačom je Ed Sullivan, čašníkmi napr. Buddy Holly a Marilyn Monroe). Po krátkom rozhovore, Mia vyzve Vincenta, aby si zatancovali v súťaži. Späť si odnášajú víťaznú trofej. Kým je Vincent na záchode, Mia nájde vo vrecku jeho kabáta heroín a v domnení, že ide o kokaín, si šňupne a predávkuje sa. Vystrašený Vincent sa jej snaží zachrániť život a odvezie ju k svojmu dílerovi (Eric Scholtz). Komická a zároveň napínavá scéna vrcholí, keď jej strelí injekciu adrenalínu priamo do srdca a podarí sa mu ju tak prebrať.

Butch[upraviť | upraviť zdroj]

Starnúci boxer Butch Coolidge (Bruce Willis) prijme väčšiu sumu peňazí od Marcellusa za úmyselnú prehru svojho najbližšieho zápasu. „V piatom ideš na zadok“ – dohodnú sa. Namiesto toho však Butch vsadí peniaze na svoje víťazstvo (kurz je mimoriadne výhodný vďaka „istej“ Butchovej prehre), súpera porazí a ešte ho aj neúmyselne zabije, keďže ten si ani nezaviazal rukavice. Vzápätí uteká z miesta činu s úmyslom čo najrýchlejšie sa vytratiť, aby sa mu Marcellus nemohol pomstiť.

Nasledujúce ráno sa však musí vrátiť do svojho bytu po zlaté hodinky, ktoré preňho majú sentimentálnu hodnotu. V byte zdanlivo nikto nie je, len na pulte v kuchyni leží samopal MAC-10. Patrí Vincentovi, ktorý číta Pulp Fiction na záchode. Keď spláchne a objaví sa vo dverách kúpeľne, Butch už naňho mieri. Možno by sa nejako vedeli dohodnúť, ale vtom vyskočia hrianky z hriankovača a Butch – možno celkom neúmyselne – stlačí spúšť.

Cestou späť náhodne narazí na (do) Marcellusa na prechode pre chodcov. Úmyselne ho zrazí, no vzápätí sa zrazí s ďalším autom v križovatke. Keď sa obaja preberú, začne Marcellus Butcha prenasledovať na ulici, ale napokon obaja skončia v moci sadistických majiteľov záložne Maynarda a Zeda. V mierne surrealistickej scéne má Butch možnosť uniknúť alebo pomôcť Marcellusovi, ktorého znásilňuje homosexuálne založený Zed a evidentne vzrušený Maynard sa na nich pozerá. Butch sa však vyslobodí, úderom omráči Mrzáka (devianta žijúceho v žalári v suteréne záložne). Rozhodne sa Marcellusovi pomôcť a rozchádzajú sa preto vyrovnaní.

Honey Bunney a Pumpkin[upraviť | upraviť zdroj]

Párik drobných zlodejíčkov (Tim Roth a Amanda Plummer) diskutuje o možnosti lúpiť v jedálňach, miesto lúpeží malých bánk, benzíniek a obchodov s alkoholom. Následne vytiahnu zbrane a bez zbytočného strácania času svoj nápad realizujú. Nanešťastie pre nich, medzi raňajkujúcimi sú aj Vincent a Jules.

Tajomný kufrík[upraviť | upraviť zdroj]

Divák má možnosť zahliadnuť niekoľko záležitostí týkajúcich sa tajomného ukradnutého kufríka, ktorého sa zmocnia Jules a Vincent, aby ho vrátili svojmu šéfovi. Najnápadnejším je použitie satanského čísla 666 ako kombinácie na číselnom zámku.

Režisér Tarantino sám tvrdí, že neexistuje vysvetlenie ohľadom obsahu tajomného kufríka. Pôvodne mal obsahovať diamanty, ale to bolo príliš triviálne. Je možné, že Tarantino, dlhoročný filmový nadšenec, bol ovplyvnený filmom Roberta Aldricha Kiss Me Deadly (1955), v ktorom kufrík svetielkuje, pretože obsahuje malú jadrovú nálož.

Ďalšou hypotézou je, že Brett kúpil od Marcellusa jeho dušu a Marcellus ju chcel späť, tak dal Bretta zabiť. Pri epizóde ráno v reštaurácii Jules Pumpkinovi povie, že je v kufríku „šéfova špinavá bielizeň“, čo môže naznačovať, že táto hypotéza sa zakladá na reálnom podklade.

V neposlednom rade, špekuláciami je aj aj možnosť, že v kufríku sa nachádzajú zlatý oblek Elvisa Presleyho z Pravdivej romance, ukradnuté diamanty z Gaunerov, prípadne darček Marcellusa manželke – ukradnutý Oscar.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]