Preskočiť na obsah

Pyroklastický sediment

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Pyroklastická hornina)
Vrstvy tefry pri Weiberne v pohorí Eifel.

Pyroklastický sediment (iné názvy:pyroklastická hornina, pyroklastikum) je usadená hornina sopečného pôvodu, produkty sopečných explózií, ktoré neboli ďalej premiestnené (na rozdiel od epiklastických sedimentov). Zrná pyroklastických sedimentov (pyroklasty) tvoria kusy kryštálov, vulkanického skla a hornín.[1] Odporúčanie IUGS definuje pyroklastické uloženiny ako nahromadenie pyroklastov, ktoré môže byť rovnako spevnené aj nespevnené, 75% ich objemu pri tom musia tvoriť napadané pyroklasty.[2] Termín pyroklastická hornina sa používa pre spevnenú tefru.[3]

Termín pyroklastický materiál zaviedol americký geológ L. Pirsson roku 1915.[4]

Klasifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pyroklastický materiál môžu tvoriť jednotlivé kryštály, kúsky sopečných hornín ale aj podložia (litické fragmenty), pemza - „spenená“, vysoko porézna hornina. Veľkosť častíc pyroklastických hornín sa môže pohybovať od najmenších častíc s priemerom niekoľko mikrónov až po bloky veľkosti rádovo niekoľko metrov.

Zrnitostná klasifikácia pyroklastických sedimentov[5][6]
Priemer klastov Označenie Nespevnené: tefra Spevnené: pyroklastické horniny
> 64 mm blok, bomba aglomerát aglomerát, pyroklastická brekcia
< 64 mm lapillus lapillová tefra lapillový tuf, lapillit
< 2 mm hrubozrnný popol hrubozrnný tuf (popolový) tuf
< 0,063 mm jemnozrnný popol (sopečný prach) jemnozrnný popol (popolový) tuf

Pyroklastické uloženiny sú typické pre plínijské erupcie (Vezuv), alebo freatomagmatické erupcie. Pyroklastiká vznikajú spadom vulkanického popola, lapily, bômb a blokov, ktoré boli uvoľnené zo sopky pri erupcii. Pri usadzovaní sa mohli zmiešať s rozdrvenými fragmentmi okolitých hornín, tie však nemôžu tvoriť viac než 25% materiálu. Takéto javy sú zvlášť typické pre explozívne erupcie na súši, menej vo vode. Explozívny vulkanizmus je najčastejší pri viskóznych (kyslých a intermediárnych) lávach, pretože riedke (bázické) lávy majú skôr tendenciu tiecť vo forme lávových prúdov.[7]

Pri explozívnych erupciách na svahoch sopiek bežne vznikajú pyroklastické prúdy. Suspenzie horúcich plynov a vulkanického materiálu, ktoré sa pohybujú dolu svahom sopky a môžu mať katastrofálne devastujúce účinky.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Labová, Z. Pyroklast, Slovenská terminologická databáza [online]. juls.savba.sk, 19.9.2009, [cit. 2010-02-22]. Dostupné online.
  2. Le Maitre, R.W. (Editor), 2002, Igneous rocks A Classification and Glossary of Terms Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks. Cambridge University Press, Cambridge, s. 9
  3. Friedman, G. M., 2003, Classification of sediments and sedimentary rocks. in Middleton, G.V. (Editor), Encyclopedia of Sediments and Sedimentary Rocks. Kluwer Academic Press, Dordrecht, s. 134
  4. Pirsson, L., 1915, The Microscopical Characters of Volcanic Tuffs — a Study for Students. American Journal of Science, 4, 40, s. 191 - 211
  5. Heiken, G., Wohletz, K., 1985, Volcanic Ash, University of California Press;, s. 246
  6. Ondrejka, M., Huraiová, M., Petrík, I., Kohút, M., Spišiak, J., Šarinová, K., Konečný, V., Vančová, I., 2015, Klasifikácia a nomenklatúra magmatických hornín - slovenské vydanie. Mineralia Slovaca, 47, s. 97 - 112
  7. Petránek, J. Pyroklastické horniny, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]