Preskočiť na obsah

Pythón (hrnčiar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atický červenofigúrový kylix typu B, signovaný Pythónom ako hrnčiarom a Dourisom ako maliarom, cca 500 pred Kr., Viedeň, Kunsthistorisches Museum, Antikensammlung IV 3694

Pythón (starogr. Πύθων) bol grécky hrnčiar, činný na začiatku 5. storočia pred Kr.[1]

Pythón bol aténsky hrnčiar, od ktorého je známych niekoľko signatúr (PYTHONEPOIESEN – Python zhotovil[2]) na kylikes zdobených maliarmi Epiktétom a Dourisom.[3] Na základe štylistických porovnaní sa mu pripisuje takmer 40 ďalších čaší vyrobených hlavne pre maliara Dourisa,[4] s ktorým zrejme úzko spolupracoval.[5]

Pre Pythóna sú vo väčšine typické masívnejšie čaše (atický kylix typu B, so širokou a relatívne plytkou miskou [6])[5] a Chalkidský kylix (s nízkou hrubšou tanierovitou nôžkou). Chalkidské vázy zrejme pochádzajú z južnej Itálie (vedú sa o tom diskusie, ale prevláda názor, že ide o západný produkt, pochádzajúci zrejme z chalkidskej kolónie Rhégion v Magna Graecia, dnešné Reggio Calabria [7]) Chalkidské čaše sa vyrábali aj v aténskej dielni Nikosthenes-Pamfaia (Pamfaios bol nástupcom Nikosthena v jeho dielni), s ktorou spolupracoval maliar Epiktétos.[8]

Dve atické červenofigúrové kylikes typu B s jeho signatúrou (na okraji nôžok čaší) sú uložené v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni (inv. č. IV 3695 a 3695).[9] Ďalším jeho podobným dielom je kylix, datovaný do rokov cca 480 – 470 pred Kr., vystavený v mníchovskom Múzeu antického umenia (Staatliche Antikensammlungen, inv. č. 2648).[10] Chalkidský kylix s jeho podpisom sa nachádza v Britskom múzeu (E38) v Londýne. Jej červenofigúrová vázová maľba od Epiktéta z vonkajšej strany (na strane A) zobrazuje Herakla ako zabíja egyptského kráľa Busirida a jeho služobníkov, čo bol obľúbený námet v archaickom umení.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 800.
  2. a b Hephaistos. Kritische Zeitschrift zu Theorie und Praxis der Archäologie und angrenzender Gebiete. Münster : LIT Verlag, 2012. ISBN 978-36-4399-858-3. S. 69.
  3. Arthur Dale Trendall. The Red-figured Vases of Paestum. Rome : British School at Rome, 1987. ISBN 978-09-0415-211-1. S. 54.
  4. Thomas Mannack. Griechische Vasenmalerei : eine Einführung. Stuttgart : Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 142 – 143.
  5. a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, PYTHON [1]
  6. Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Malibu : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 108 – 109.
  7. Annuario della Scuola Archeologica di Atene e delle Missioni Italiane in Oriente. Atene : All’Insegna del Giglio, 2020. S. 205.
  8. Diana Buitron-Oliver. Douris: A Master-painter of Athenian Red-figure Vases. Mainz am Rhein : Philipp von Zabern, 1995. ISBN 978-38-0531-357-5. S. 52.
  9. Gregory S. Aldrete, Scott M. Bartell, Alicia Aldrete. Reconstructing Ancient Linen Body Armor. Baltimore : JHU Press, 2013. ISBN 978-14-2140-820-0. S. 177.
  10. a b Jennifer Smith. The Fly in the Ointment: The Mysteries of Mary Magdalene. Morrisville : Lulu.com, 2014. ISBN 978-13-0487-381-1. S. 341.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]