Preskočiť na obsah

Pĺšik lieskový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pĺšik lieskový
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Muscardinus avellanarius
Linnaeus, 1758
Synonymá
plch lieskový

Mapa rozšírenia pĺšika lieskového
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pĺšik lieskový[2][3] alebo plch lieskový (Muscardinus avellanarius) je drobný cicavec z čeľade plchovité. Je to jediný žijúci druh rodu Muscardinus (Kaup, 1829).[4] Má sedem poddruhov.[5] Je najmenším druhom plcha v Európe.[6] Výskyt na Slovensku bol doložený na 53,2 % územia, najmä v podhorských a horských oblastiach 200 - 800 m n. m.[3]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Žije vo veľkej časti Európy (od Francúzska, juhu Anglicka po západ Ruska) a Malej Ázie. Je to jediný pôvodný druh z čeľade plchovité, ktorý žije na Britských ostrovoch (aj keď plch obyčajný (Glis glis) tu bol náhodne introdukovaný a dnes tu má stálu populáciu). V britských zdrojoch je preto často označovaný jednoducho ako plch.

Rozšírenie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 229 (53,2 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 35, 8,1 %) v nadmorských výškach 100 (rieky Bodrog a Latorica) – 1 900 m n. m. (Západné a Vysoké Tatry).[3]

Na území Slovenska je rozšírený po celom území ale jeho výskyt je zriedkavý.[6] Obýva hlavne lesnú krajinu s hustým podrastom. Vo viacerých krajinách (vrátane Slovenska) je zákonom chránený.

Má hustú zlatohnedú srsť a veľké čierne oči a malé okrúhle uši. Spodok má žltohnedý až biely. Je dlhý od 6 do 9 cm, chvost má dĺžku 5,7 – 7,5 cm.[5] Váži 17 – 20 gramov, aj keď pred hibernáciou môže vážiť 30 – 40 g. Hibernuje od októbra do apríla/mája.

Je to nočný živočích a väčšinu aktívneho času strávi hľadaním potravy v korunách stromov. Robí aj väčšie okľuky len aby nemusel zliezť na zem a vystaviť sa nebezpečenstvu. Od svojho hniezda sa často nevzďaľujú, najviac 70 m.[7]

Počas zimy (začiatok októbra) hibernuje v hniezde pod lístím na vrchnej vrstve lesnej pôdy alebo na kmeňoch a nadzemných koreňoch.[8] Po zobudení na jar (neskorý apríl alebo začiatok mája) buduje pletené hniezda z trávy a lístia. Ak je počasie studené a vlhké a je nedostatok potravy, upadá do apatie. Schúli sa do klbka a spí. Väčšinu času tak strávi v spánku, buď v zime počas hibernácie alebo v lete počas apatie.

Živý sa najmä lieskovými orechmi, vďaka čomu získal svoj názov v mnohých jazykoch. Orechy požiera hlavne pred hibernáciou a sú hlavnou zložkou pre tvorbu tukových zásob. Požiera aj hmyz, vtáčie vajcia, bobule, nektár, kvety a mladé výhonky. Jeho strava je rôzna v závislosti na hojnosti, nadmorskej výške a ročnom období. K živočíšnej strave sa uchyľuje pri nedostatku výživných rastlín.[9]

Sú samotárski, ale v tesnej blízkosti môže žiť aj niekoľko jedincov, ktorí sa potom delia o potravu a dorozumievajú so širokou škálou vrčivých až hvízdavých zvukov. Samice sú gravidné 22 – 24 dní[8], v jednom vrhu rodia až 9[8] (v priemere štyri až päť mláďat[5]). Ročne mávajú dva vrhy, vo vyšších nadmorských výškach jeden a vo vhodnom biotope až tri. Dožíva sa 3 až 4 roky.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Pĺšik lieskový, s. 32 - 33.
  3. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Michal Stanko, Ladislav Mošanský, Peter Fenďa, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Pĺšik lieskový - Muscardinus avellanarius, s. 70 - 75.
  4. Mitchell-Jones, A. J., Amori, G., Bogdanowicz, W., Kryštufek, B., Reijnders, P.J.H., Spitzenberger, F., Stubbe, M., Thissen, J.B.M., Vohralik, V. & Zima, J. (1999). The atlas of European Mammals. London: Academic Press. pp. 484.
  5. a b c Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 16, Mammals V, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  6. a b Na túru s Naturou – plch lieskový/pĺšik [online]. Slovenská agentúra životného prostredia. Dostupné online. Archivované 2011-10-16 z originálu.
  7. BRIGHT, Paul; MORRIS, Pat; MITCHELL-JONES, Tony. The dormouse conservation handbook [online]. 2006. Dostupné online. Archivované 2010-10-08 z originálu.
  8. a b c d Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
  9. Rimvydas JUÐKAITIS: Feeding by the common dormouse (Muscardinus avellanarius): a review. Acta Zoologica Lituanica, 2007, Volumen 17, Numerus 2. ISSN 1392-1657. Dostupné na [1] Prístup 28. 12. 2011

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Amori, G., Hutterer, R., Kryštufek, B., Yigit, N., Mitsain, G., Meinig, H. & Juškaitis, R. 2008. Muscardinus avellanarius. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 28. december 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hazel Dormouse na anglickej Wikipédii.