Ríšska diaľnica Viedeň – Vroclav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mapa diaľnice s vyznačením rozostavaných úsekov
Časť diaľnice, neskôr dostavaná ako ulica Stará dálnice pri sídlisku Bystrc v Brne, využívaná ako cesty III. triedy
Podjazd pod neexistujúcou diaľnicou pri Jevíčku
Premostenie pri Nebovidách

Ríšska diaľnica Viedeň – Vroclav alebo Hitlerova diaľnica skr. A88 je označenie nedostavanej diaľnice ktorá mala cez Moravu a severovýchodné Čechy spájať Viedeň s dnes poľským Vroclavom. Podľa následného projektu mala mať diaľnica dĺžku 320 km. Rozostavaných bolo 83 km na území dnešného Česka.[1]

História projektu[upraviť | upraviť zdroj]

Vybudovanie diaľnice si ako súčasť Mníchovskej dohody vynútil vtedajší nemecký ríšsky kancelár Adolf Hitler. Prvým krokom k realizácii projektu tejto diaľnice sa stala cesta ministra verejných prác Karla Husárka do Berlína na začiatku decembra 1938. Pri jeho návšteve bolo dohodnuté, že diaľnica bude mať exteritoriálnu povahu (po dokončení mala byť colne oddelená od Česko-Slovenska) a že ju vybuduje spoločnosť RAG. Finančné zabezpečenie stavby, dopravnú políciu a colnú službu malo zabezpečiť Nemecko, ktoré malo na všetkých nájazdoch vybudovať colnice. Profil diaľnice bol stanovený na 28,5 m, čo zodpovedalo parametrom bežných diaľnic vo vtedajšom nacistickom Nemecku. Súčasťou dohody bol aj prísľub, že niektoré úseky diaľnice vybudujú česko-slovenské firmy. Česko-slovenská vláda zase mala Nemecku poskytnúť zdarma všetky potrebné pozemky.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Prípravné práce sa začali ešte pred koncom roka 1938, a ich postup je z dnešného hľadiska ohromujúci. Plány aj pozemky pre výstavbu boli pripravené iba za tri mesiace. Pozemky potom odovzdala česko-slovenská vláda Nemecku. Po okupácii zvyšku českých krajín a vzniku Protektorátu Čechy a Morava dochádza k ďalšiemu zrýchleniu prípravy výstavby tejto diaľnice. Územím protektorátu mala diaľnica prechádzať v dĺžke 65 km, a s jej sprevádzkovaním sa počítalo koncom roka 1940.

Diaľnica sa začala budovať 11. apríla 1939, ale 30. apríla 1942 bola jej stavba v dôsledku ekonomických ťažkostí a vojenských neúspechov nacistického Nemecka zastavená. Až do konca druhej svetovej vojny strážila staveniská nemecká armáda. Po vojne bolo stavenisko opustené a došlo k likvidácii rôznych stavebných zariadení, ktoré na staveniskách zostali. Nedokončená diaľnica potom chátrala predovšetkým z dôvodu, že sa s jej výstavbou už nepočítalo.

Rozostavané úseky[upraviť | upraviť zdroj]

Rozostavané úseky pôvodnej diaľnice začínajú na juhu v katastri obce Medlova na južnej Morave a končia na severe v katastri obce Městečko Trnávka na severozápade Moravy. Tento rozsah zodpovedá vtedajšiemu česko-slovenskému / protektorátnemu územiu. Stavba nadväzujúcich úsekov na území Ríše zahájená nebola.

Niektoré úseky pôvodnej diaľnice boli neskôr využité pri výstavbe novších ciest, ako napríklad časť trasy rýchlostnej cesty R52 v katastroch obcí Syrovice a Sobotovice. Niektoré súčasné koncepcie počítajú s využitím takmer celej trasy tejto diaľnice pre výstavbu novej rýchlostnej cesty R43.

Fotografie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Publikace ŘSD "Stavby, kterým doba nepřála"

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Exteritoriální dálnice Vídeň - Vratislav na českej Wikipédii.