Preskočiť na obsah

R-40 (raketa vzduch-vzduch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bisnovat R-40
R-40TD
Typprotilietadlová raketa dlhého dosahu
VýrobcaBisnovat
Krajina pôvoduSovietsky zväz Sovietsky zväz
Zavedená1970
NosičMiG-25, MiG-31, Su-15
VerzieR-40R
R-40T
R-40RD
R-40TD
R-40D1

Bisnovat R-40 (s kódovým označením NATO AA-6 Acrid) je protilietadlová riadená strela dlhého dosahu vyvinutá v konštrukčnej kancelárii Bisnovat. Je to pravdepodobne prvá sovietska strela vzduch-vzduch 2. generácie. Táto strela bola primárne vyvíjaná pre záchytné stíhacie lietadlo MiG-25.[1]

Vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Práce na novej protilietadlovej strele dlhého dosahu, ktorá mala nahradiť staršiu R-4, začali v konštrukčnej kancelárii M. Bisnovata počiatkom roku 1962. Strela disponuje vysokým pomerom ťahu k hmotnosti, vďaka čomu dosahuje maximálnu rýchlosť až 5 M. Táto rýchlosť spôsobuje extrémny aerodynamický ohrev, preto bol pri vývoji po prvýkrát ako konštrukčný materiál použitý titán. S použitím titánu bolo spojených množstvo technických problémov, ktoré bolo treba vyriešiť. Novinkou bolo tiež použite keramických materiálov na výrobu krytu radarovej sústavy. Strela je len o málo väčšia ako jej predchodca, ale má podstatne dlhší dosah, ktorý pri základnej verzii predstavuje 30 km. V septembri 1969 boli z lietadla MiG-25 po prvýkrát úspešne odpálené dve strely R-40R na bezpilotný MiG-17 letiaci vo výške 600 m. V nasledujúcom roku boli tieto rakety zavedené do výzbroje Vojenských vzdušných síl ZSSR.

Po prelete poručíka Viktora Bielenka s Migom-25 zo Sovietskeho zväzu do Japonska v septembri 1976 sa MiG-25 podrobil modernizácii, ktorá okrem iného znamenala výmenu radarového systému lietadla. Pre tento radarový systém bola skonštruovaná nová strela R-40D, ktorá má dlhší dosah, zvýšenú citlivosť hlavice, zlepšenú odolnosť proti rušeniu a vibráciám a schopnosť zostreliť nízko letiaci cieľ na pozadí zeme.

Produkcia rakiet R-40 bola zastavená v roku 1991.

Verzie

[upraviť | upraviť zdroj]
R-40R (hore) a R-40Т (dole)
  • R-40R – verzia s poloaktívnym a v konečnej fáze letu aktívnym rádiolokačným navádzaním s dosahom 30 km
  • R-40T – verzia s infračerveným navádzaním s dosahom 25 km
  • R-40RD – výrazne zdokonalená R-40R s dosahom 60 km
  • R-40TD – výrazne zdokonalená R-40T s dosahom 30 km (niektoré zdroje uvádzajú 40 km)
  • R-40D1 – verzia so zlepšeným ovládacím systémom a novou bojovou hlavicou vyvinutá konštrukčnou kanceláriu Vympel

Užívatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalí užívatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • India India
  • Irak Irak
  • Rusko Rusko (oficiálne vyradilo strely R-40 z výzbroje v roku 2008, avšak ešte v roku 2010 bol zachytený MiG-31 vyzbrojený týmito raketami)
  • Sovietsky zväz Sovietsky zväz (po rozpade ZSSR sa dostali tieto strely do výzbroje nástupníckych štátov)
  • Sýria Sýria

Bojové nasadenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • počas konfliktov na Blízkom východe používal strely R-40 Irak a veľmi pravdepodobne aj Sýria.
  • 17. januára 1991 zostrelil MiG-25, pilotovaný poručíkom Zuhajrom Dávúdom, strelou R-40TD americký F/A-18C Hornet, pilotovaný Scootom Speicherom.[2][3] Bol to jediný zostrel Irackých vzdušných síl počal operácie Púštna búrka.
  • 23. decembra 2002 zostrelil iracký MiG-25 strelou R-40 americké bezpilotné lietadlo MQ-1 Predator, ktoré vykonávalo prieskumný let nad Irakom. MQ-1 bol vyzbrojený dvomi raketami AIM-92 Stinger a tiež vystrelil. Kým Stinger minul, raketa R-40 si pripísala ďalší presný zásah.[4]

Špecifikácie (R-40R/R-40RD)

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hmotnosť: 461 kg
  • Dĺžka: 6,22 m
  • Priemer: 31 cm
  • Rozpätie: 1,45 m
  • Bojová hlavica: 70 kg
  • Navádzanie: poloaktívne + aktívne radarové
  • Motor: raketový, na tuhé pohonné látky

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Maximálna rýchlosť: 5 M
  • Maximálne preťaženie: 18 g[5]
  • Dosah:
    • 30 km (R-40R)
    • 60 km (R-40RD)
  • Maximálne preťaženie cieľa: 2,5 g

Špecifikácie (R-40T/R-40TD)

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hmotnosť: 450 kg
  • Dĺžka: 5,98 m
  • Priemer: 31 cm
  • Rozpätie: 1,45 m
  • Bojová hlavica: 70 kg
  • Navádzanie: infračervené (teplom)
  • Motor: raketový, na tuhé pohonné látky

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Maximálna rýchlosť: 5 M
  • Maximálne preťaženie: 18 g
  • Dosah:
    • 25 km (R-40T)
    • 30 km (R-40TD) (niektoré zdroje uvádzajú 40 km)
  • Maximálne preťaženie cieľa: 4 g

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ R-40 (AA-6 Acrid) military.cz 2012
  2. ↑ Sadik, A., Zampini, D. "Tretij Den' (i posledujuschie…)" ["The Third Day (and beyond…)"]. Aviacija i vremja [Aviation and Time] No. 6 (2005).
  3. ↑ Miller, Mark. „Death of a Fighter Pilot.“ The New York Times 15. september 1992: op-ed page. & Intelligence Community Assessment of the Lieutenant Commander Speicher Case. 27. marec 2001. FOIA Electronic Reading Room. CIA. 10. september 2006
  4. ↑ Krane, Jim. „Pilotless Warriors Soar To Success.“ CBS News 25. apríl 2003. [1]
  5. ↑ Rakety vzduch-vzduch [online]. letectvo.tym.sk, [cit. 2013-01-15]. Dostupné online. Archivované 2011-01-18 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Letecký portál
Ruský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=R-40_(raketa_vzduch-vzduch)&oldid=7881446“