Radoje Domanović
| Radoje Domanović | |
| srbský spisovateľ | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 16. február 1873 |
| Ovsište, Srbské kniežatstvo | |
| Úmrtie | 17. august 1908 (35 rokov) |
| Belehrad, Srbské kráľovstvo | |
| Národnosť | srbská |
| Alma mater | Univerzitet u Beogradu |
| Zamestnanie | spisovateľ, novinár |
| Dielo | |
| Žánre | poviedka |
| Obdobie | realizmus |
| Témy | satira |
| Významné práce | Stradija, Vodca |
| Odkazy | |
| Radoje Domanović na domanovic.org | |
 | Radoje Domanović (multimediálne súbory na commons) |
Radoje Domanović (* 16. február 1873, Ovsište, Srbské kniežatstvo – † 17. august 1908, Belehrad, Srbské kráľovstvo) bol srbský spisovateľ, novinár a učiteľ, najznámejší pre jeho satirické poviedky.[1]
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Radoje Domanović sa narodil v dedine Ovsište v strednom Srbsku miestnemu učiteľovi a podnikateľovi Milošovi Domanovićovi a Perside Cukić, následníčke Pavleho Cukića, jedného z vojenských veliteľov z Prvého a Druhého srbského povstania. Detstvo strávil v dedine Gornje Jarušice blízko Kragujevacu, kde navštevoval základnú školu. Strednú školu vyštudoval v Kragujevaci, následne absolvoval fakultu filozofie na Belehradskej Univerzite, kde študoval srbský jazyk a dejiny.[2][1]
V roku 1895 získal Domanović prvé zamestnanie, miesto učiteľa v Pirote, na juhu Srbska, kraj len nedávno oslobodený od Osmanskej ríše. V Pirote spoznal Jašu Prodanovića (1867 – 1948), učiteľa a aktivistu, ktorý pomohol v utváraní jeho politických názorov. Tiež tu stretol jeho budúcu ženu, Nataliju Raketić (1875 – 1939), chudobnú učiteľku zo Sremski Karlovci, ktorá ho bude podporovať počas celého jeho krátkeho a búrlivého života a s ktorou mal tri deti.[1]
Keďže sa pridal k Radikálnej ľudovej strany, dostal sa do rozporu s režimom Obrenovićovej dynastie a koncom roka 1895 bol premiestnený do Vranje, a potom znova premiestnený v roku 1896, tentoraz do Leskovacu. Domanovićova kariéra spisovateľa tiež začala počas jeho učiteľských dní a jeho prvú realistickú poviedku vydal v roku 1895. Po jeho prvom verejnom vystúpení proti vláde v roku 1898 bol aj s manželkou prepustení zo štátnej služby a presťahovali sa do Belehradu.[3][1]
V Belehrade začal spolupracovať s kolegami spisovateľmi v týždenníku „Zvezda“ (Hviezda) a s opozičnými politickými novinami Odjek (Echo). V tom čase začal písať a vydávať jeho prvé satirické príbehy, ako Démon a Likvidácia vášní. Radojeho vzostup k sláve prišiel s vydaním jeho najslávnejších príbehov, Vodca (1901) a Stradija (1902), v ktorom otvorene napadol a odhalil pokrytectvo a podvody režimu.[4][1]
Po prevrate, ktorý ukončil vládu Alexandra Obrenovića v roku 1903, prijal Domanović na vrchole slávy post pisára na Ministerstve školstva a nová vláda mu dovolila ísť do Nemecka na jeden rok špecializácie, ktorý strávil v Mníchove. Doma v Srbsku Radoje zistil, že je sklamaný nedostatkom akýchkoľvek skutočných zmien v spoločnosti. Založil si jeho vlastný politický týždenník, Stradija, v ktorom naďalej kritizoval slabé stránky novej demokracie, no jeho písanie už nemalo takú silu a inšpiráciu ako kedysi.[5]
Radoje Domanović zomrel pol hodinu po polnoci 17. augusta 1908 vo veku 35 rokov po dlhom boji s chronickou pneumóniou a tuberkulózou. Bol pochovaný na belehradskom Novom cintoríne. Jeho zvyšné nepublikované diela sa stratili počas prvej svetovej vojny.[6][1]
Literárne práce
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi najslávnejšie diela Radojeho Domanovića patria:[1]
- Démon, 1898
- Kraljević Marko po druhýkrát medzi Srbmi, 1901
- Likvidácia vášní, 1898
- Moderné povstanie, 1902
- Mŕtve more, 1902
- Rozjímanie jedného obyčajného srbského vola, 1902
- Stradija, 1902
- Vodca, 1901
- Značka, 1899
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g Радоје Домановић : Slovenčina [online]. domanovic.org, 2020-08-23, [cit. 2020-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 7 – 44
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 45 – 69
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 70 – 122
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 123 – 153
- ↑ Vučenov, Dimitrije: Radoje Domanović: Život, doba i geneza dela (Rad, Belehrad 1959), p. 154 – 175