Redaktor:Martingazak:pieskovisko2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Anály a Veľká Morava[upraviť | upraviť zdroj]

Anály obsahujú jediný záznam týkajúci sa Veľkej Moravy[1]:

Rok Latinský text Slovenský preklad
855 Ludovico rex cum exercitu magno perrexit contra Razidum regem Marahensium. Kráľ Ľudovít išiel s veľkou armádou proti Rastislavovi, kráľovi Moravanov.

Anály a Uhorsko[upraviť | upraviť zdroj]

Anály obsahujú viacero záznamov týkajúcich sa Uhorska:

Rok Latinský text Slovenský preklad
889 Ungari ex Scythia egressi. Maďari vyšli zo Skýtie.
https://en.wikipedia.org/wiki/Hungarian_raid_in_Spain_(942):
942 The one who reported their matters said that their land is in the far east, and that the Pechenegs neighbour them to the east, that the land of Rome is in the direction of Mecca from them, and that the land of Constantinople is a little bit off to the east from them. To their north is the city of Moravia and the other cities of the Slavs. To the west of them are the Saxons and the Franks. To get to the land of Andalusia they traversed a long distance [a part of which is] desert ... Their way during their march crossed Lombardy, which borders them. There is a distance of eight days between them and Lombardy. Their dwelling places are on the Danube River and they are nomads as the Arabs without towns and houses living in felt tents in scattered halting-places ...[a][b] proceeding from the Frankish country, after defeating whomever they found during their passage, attaining the height before Lérida, at the extreme end of the March, on Thursday, ten nights remaining in the month of sawwal; the advances of their cavalry put them in the plain of the valley of Ena, Cerratania and the city of Huesca; and on Saturday, the third day of their encampment, they made captive Yaḥyā ibn Muḥammad ibn aṭ-Ṭawīl, lord of Barbastro. Este v roku 942 sa spomina Morava.
1033 Henricus rex et dux Boiorum veniens in Ungariam, pace firmata cum rege Ungarorium, revertitur domum. Filius autem Stephani Ungarorum regis paulo post obiit, Henricus dictus. Kráľ Henrich a vojvoda bavorský prichádzajúci do Uhorska sa po uzavretí mieru s uhorským kráľom vracajú domov. Syn Štefana, uhorského kráľa, zvaný Imrich, zomrel o niečo neskôr.
Pokus cisára Henricha III. vrátiť na uhorský trón vyhnaného Petra Orseola, vláda nad západným Uhorskom odovzdaná Domoslavovi:
1042 Expeditio vero facta est in mense sequenti, coadunato exercitu ingenti, quibus divina misericordia prosperum cursum proficiscentibus et magnum honorem contulit pervenientibus. Pertransierunt etenim terram ex aquiloniali parte Danubii fluminis suasu et consilio Boemici ducis, qui tum inibi una affuerat cum copia, quae regem decuerat. Incolae autem missa legatione promisere, se, quicquid rex praeciperet, velle perficere, nisi tantum Petrum regem suum recipere, quod tamen rex summopere voluerat et propter quod eum secum adduxerat. Postquam etenim auxilium sumn illi promisit, hoc in restituendo regno illi ostendere cupivit, sed sui adeo execrabantur, itt nequaquam se illum recepturos faterentur. Novem ibi civitates rex deditioner cepit, quas rogatu Bratezlavi et consensu incolarum fratrueli Stephani regis, qui cum eodem duce advenerat, dedit; duae tamen earundem urbium, Baioaricae marchae proximae, ante adventum nostratium urbanorum ignibus sunt absumptae. Ale výprava sa uskutočnila v nasledujúcom mesiaci a bola zhromaždená obrovská armáda, ktorej Božie milosrdenstvo prinieslo úspešný kurz tým, ktorí sa vydali na cestu, a veľkú česť tým, ktorí prišli. Prešli totiž cez krajinu zo severnej strany Dunaja na naliehanie a radu českého vodcu, ktorý tam bol vtedy spolu so silou hodnou kráľa. A obyvatelia vyslaným poslom sľúbili, že sú ochotní urobiť čokoľvek, čo im kráľ (Henrich III.) prikázal, okrem toho, že prijmú ze svojho kráľa Petra, čo si však kráľ veľmi želal, a preto ho priviedol so sebou. Po tom, čo mu prisľúbil pomoc, mu to chcel dokázať obnovením kráľovstva, ale jeho ľud bol tak urazený, že v žiadnom prípade nepriznal, že by ho vzal späť. Tam ... kráľ dobyl deväť miest, ktoré dal na žiadosť Břetislava a so súhlasom obyvateľov bratovi kráľa Štefana[pozn. 1], ktorý prišiel s týmto kniežaťom (Břetislavom); ale dve z tých istých miest, blízke Bavorskej marke, boli pred príchodom našich občanov spálené.[pozn. 2]
Obliehanie Bratislavy cisárom Henricha III. v roku 1052, anály uvádzajú Bratislavu pod menom Preslawaspurch:
1052 Natale imperator feriavit Goslarae, pascha Nemidone. Rursus ad Ungros expeditio. sed nihil honoris vel utilitatis adquisitum regno. Cum enim urbem Preslawaspurch, in finibus utriusque regni sitam, diutina premerent obsidione, papae adiuratione constricti inde discessere.

Quod factum est callida machinatione regis Ungrorum, qui promiserat, qua-cunque papa iussisset, se facturum, si per eius obtentum imperator cessaret ab oppugnatione suorum.

Cisár slávil Vianoce v Goslare, Veľkú noc v Nemidone. Opäť sa vypravil k Uhrom, ale v ich kráľovstve nezískal žiadnu česť ani výhodu. Keď totiž dlho obliehali mesto Preslawaspurch ležiace na hraniciach oboch kráľovstiev, bol prinútený odísť odtial prísahou pápeža. Stalo sa to vďaka dômyselnému zásahu uhorského kráľa, ktorý sľúbil, že urobí všetko, čo mu pápež prikáže, ak jeho pričinením cisár prestane na nich útočiť.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Steinhübel identifikuje ako Henrichom ustanoveného vládcu Domoslava, bratranca kráľa Štefana.[2]:259
  2. K tomuže roku Chronicon Herimanni Augiensis spomína hrady Hainburg a Bratislavu, je zjavné, že ide o tieto hrady.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Kuzmík
  2. STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.