Preskočiť na obsah

Redaktor:Mish975/Kontroverzia staroegyptskej rasy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Staroegyptská klasifikácia starovekých národov (zľava doprava): Líbyjčania, Núbijci, Aziati a Egypťania . Kresba od neznámeho umelca podľa nástennej maľby hrobky Setiho I.; kópia od Heinricha Menu von Minutoli (1820). Z hľadiska farby pleti má najsvetlejšiu pleť Líbyjčan, po ňom nasleduje Aziat, ktorý má žltkastý vzhľad. Egypťan má pleť červenohnedú, zatiaľ čo Núbijec čiernu.[1] Každá skupina sa vyznačuje aj vlastnými charakteristickými účesmi a oblečením.[2] Zobrazenie etnických skupín v egyptskej ikonografii je doteraz zdrojom sporov medzi vedcami.[3][4]

Otázka rasy starých Egypťanov bola historicky nastolená ako produkt raných rasových koncepcií 18. a 19. storočia a súvisela s modelmi rasovej hierarchie založenými predovšetkým na kraniometrii a antropometrii. O rasovej identite Egypťanov a zdroji ich kultúry kolovali rôzne názory.[5]

Niektorí vedci tvrdili, že staroegyptská kultúra bola ovplyvnená inými afroázijsky hovoriacimi populáciami Severnej Afriky, Afrického rohu, či Blízkeho východu, zatiaľ čo iní poukazovali na vplyvy rôznych skupín Núbijcov alebo populácií v Európe. V poslednom čase niektorí autori naďalej spochybňovali prevládajúci názor, pričom sa niektorí zameriavali na spochybňovanie rasy konkrétnych významných osôb, ako napríklad kráľa vyobrazeného na Veľkej sfinge v Gíze, egyptského faraóna Tutanchamóna, egyptskej kráľovnej Tiye a gréckej ptolemajovskej kráľovnej Kleopatry VII.

Mainstreamoví vedci odmietajú predstavy o tom, že Egypt bol bielou alebo čiernou civilizáciou, pričom tvrdia, že aplikovanie moderných predstáv o čiernych alebo bielych rasách na staroveký Egypt je anachronické.[5][6][7] Okrem toho vedci odmietajú predstavu (obsiahnutú v hypotéze o čiernom alebo bielom Egypte), že staroveký Egypt bol rasovo homogénny. Namiesto toho tvrdia, že sa farba pleti líšila medzi národmi Dolného Egypta, Horného Egypta a Núbie, ktoré sa v rôznych obdobiach dostali k moci v starovekom Egypte. V rámci egyptských dejín sa demografické zloženie obyvateľstva v dôsledku veľkých migrácií výrazne nezmenilo aj napriek mnohým inváziám cudzincov.[8][9][10]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

V 18. storočí francúzsky filozof a abolicionista Constantin François de Chassebœuf, gróf Volney, v súbore komentárov týkajúcich sa rasy starých Egypťanov napísal, že „Kopti sú správnymi predstaviteľmi starých Egypťanov pre ich žltkastú a dymovú pleť, ktorá nie je ani grécka, ani arabská, pre ich plné tváre, vypúlené oči, ploché nosy a hrubé pery ... starí Egypťania boli praví černosi rovnakého typu ako všetci rodení Afričania“.[11] Volney taktiež tvrdil, že to bola sfinga, ktorá mu odhalila kľúč k hádanke o tom, prečo majú všetci Egypťania, ktorých videl po celej krajine „nafúknutú tvár, vypúlené oči, plochý nos, hrubé pery - jedným slovom, pravú tvár mulata“. Napísal, že bol v pokušení pripísať to podnebiu, ale pri návšteve sfingy mu jej vzhľad dal odpoveď „keď videl tú hlavu, typicky černošskú vo všetkých jej rysoch“,[12] Volney v nej videl „pravé riešenie záhady (ako moderní Egypťania prišli k svojmu ‘mulatskému’ vzhľadu)“. Ďalej vraví, že „Kopti boli ‘pravými černochmi’ rovnakého pôvodu ako všetky autochtónne národy Afriky“ a „po niekoľkých storočiach miešania ..., museli stratiť úplnú čiernosť svojej pôvodnej farby“.[13] Jacques Joseph Champollion-Figeac však kritizoval Volneyho a nazval jeho závery „zjavne silenými a neprípustnými“.[14]

Popredný francúzsky vedec 18. storočia, Georges Cuvier, považoval Egypťanov za kaukazský národ, s čím súhlasil aj Augustus Granville,ktorý v roku 1825 vykonal prvú vedeckú pitvu staroegyptskej múmie.[11] Ďalším príkladom ranej kontroverzie je článok publikovaný v The New-England Magazine z októbra 1833, v ktorom jeho autori polemizujú s tvrdením, že „Herodotos ich označil za černochov“. Poukazujú na to s odkazom na náhrobné maľby: „Je možné si všimnúť, že pleť mužov je vždy červená a pleť žien žltá, ale ani o jednom z nich sa nedá povedať, že by sa svojou fyziognómiou podobali černochom.“[12]

V roku 1839 navrhol Jean-François Champollion, že: „U egyptských Koptov nenachádzame žiadne typické črty staroegyptského národa. Kopti sú výsledkom kríženia všetkých národov, ktoré úspešne ovládli Egypt. Je nesprávne hľadať v nich základné črty starej rasy.“[15]

Táto monografia vznikla v súvislosti s prvými kmeňmi, ktoré mali podľa domnienok vedcov obývať Egypt. Jeho názor bol však zaznamenaný až po návrate z Núbie. V roku 1839 tvrdenia Champolliona a Volneyho spochybnil Jacques Joseph Champollion-Figeac, ktorý obvinil nepochopenie starých ľudí zo šírenia falošného dojmu o „černošskom“ Egypte a uviedol, že „dva fyzické znaky čiernej pokožky a vlnitých vlasov nestačia na to, aby bola rasa označená za černošskú“[13] a že „názor, že staroveké obyvateľstvo Egypta patrilo k černošskej africkej rase, je omyl, ktorý sa dlho považoval za pravdu. ... Volneyho záver o černošskom pôvode staroegyptskej civilizácie je zjavne silený a neprípustný“.[14]

Gaston Maspero, francúzsky egyptológ 19. storočia, uviedol, že „podľa takmer jednohlasného svedectva antických gréckych historikov, (starovekí Egypťania) patrili k africkej rase, ktorá sa usadila v Etiópii“.[16] Heinrich Karl Brusch, nemecký egyptológ 19. storočia, tvrdil, že „na základe etnológie sa zdá, že Egypťania tvoria tretiu vetvu kaukazskej rasy ... a to možno považovať za isté“.[14] E. A. Wallis Budge, britský egyptológ 19. storočia, poukazoval na to, že „v mravoch, zvykoch a náboženstve starých Egypťanov je mnoho vecí, ktoré naznačujú, že pôvodný domov ich predkov bol v krajine v susedstve Ugandy a Puntu“.[17]

Debata o rase starovekých Egypťanov sa zintenzívnila počas hnutia za zrušenie otroctva v Spojených štátoch v 19. storočí, keď sa v argumentoch obhajujúcich otroctvo čoraz viac presadzovala historická, mentálna a fyzická menejcennosť černochov.[18] Napríklad v roku 1851 John Campbell priamo spochybnil tvrdenia Champolliona a ďalších o dôkazoch o čiernom Egypte, keď tvrdil: „Je tu jedna veľká prekážka, podľa mňa neprekonateľná, a to, že obhajcovia černošskej civilizácie Egypta sa nepokúšajú vysvetliť, ako táto civilizácia zanikla ... Egypt napredoval, a prečo - pretože bol kaukazský.“[19] Ako sa napätie postupne stupňovalo smerom k Americkej občianskej vojne, argumenty týkajúce sa rasy Egypťanov boli čoraz viac spájané s diskusiou o otroctve v Spojených štátoch.[20]

V roku 1854 sa Josiah C. Nott a George Gliddon rozhodli dokázať, že „kaukazská, alebo biela, a čierna rasa boli odlišné už veľmi dávno, a že Egypťania boli Kaukazania.“[21] Samuel George Morton, lekár a profesor anatómie, dospel k záveru, že „černošská rasa bola v Egypte početná, ale ich spoločenské postavenie v staroveku bolo rovnaké ako teraz [v Spojených štátoch], teda ako sluhov a otrokov.“[22]

Moderný vedecký výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní vedci, ktorí študovali staroegyptskú kultúru a dejiny obyvateľstva, reagovali na polemiku o rase starých Egypťanov rôznymi spôsobmi.

Na sympóziu UNESCO „Osídlenie starovekého Egypta a rozlúštenie merojského písma“ v Káhire v roku 1974, navrhol Cheikh Anta Diop vo svojej kapitole Pôvod starých Egypťanov „Černošskú hypotézu“ a predstavu o homogénnom obyvateľstve Egypta. „Proti myšlienkam, ktoré Diop predniesol, boli vznesené početné námietky. Tieto námietky odhalili rozsah nesúhlasu, ktorý zostal hlboký, aj keď nebol vyjadrený explicitne.“ Nesúhlas bol do veľkej miery spôsobený otázkami metodológie,[23] napríklad nepostačujúcimi dátami, ktoré by „umožnili vyvodiť predbežné závery týkajúce sa osídlenia starovekého Egypta a postupných fáz, ktorými mohol prejsť.“[15]

Argumenty všetkých strán sú zaznamenané v publikácii UNESCO Všeobecné dejiny Afriky,[24] v ktorej kapitolu „O pôvode Egypťanov“ napísal Cheikh Anta Diop, zástanca „Čiernej hypotézy“.[25] Spravodajca medzinárodného vedeckého výboru, Jean Devisse,[26] vo všeobecnom závere správy zo sympózia ocenil Diopovu kapitolu ako „starostlivo preskúmaný príspevok“, v dôsledku čoho sa v diskusii medzi účastníkmi prejavil „skutočný nedostatok rovnováhy“.[18][19] Na konferencii UNESCO v roku 1974 niekoľko účastníkov, okrem Diopa a Obengu, dospeli k záveru, že neolitické obyvateľstvo Egypta bolo pôvodným obyvateľstvom Sahary a tvorili ho ľudia zo severu a juhu Sahary, ktorí mali rôznu farbu pleti.[20][21] Väčšina uviedoúčastníkov konferencie nesúhlasila s názormi Diopa a Obengu.[22] Podobne nikto z účastníkov nevyjadril podporu predchádzajúcemu tvrdeniu, že Egypťania boli „bieli, s tmavým, dokonca čiernym, pigmentom“,[13] aj napriek tomu, že profesor Ghallab uviedol, že „obyvatelia Egypta v paleolite boli Kaukazoidi“.[13] Pripravovaný deviaty zväzok Všeobecných dejín Afriky bude aktualizovať predchádzajúce zväzky o najnovší výskum. Tento zväzok bude napísaný 60 historikmi z 28 krajín (z Afriky, Severnej Ameriky, Európy, Latinskej Ameriky, Karibiku a Ázie).[27][28]

Ďalší recenzenti sympózia v roku 1974 a publikácie UNESCO prezentovali celý rad názorov na výsledok debaty.[29][30][31][32] Podľa Larissy Nordholt, väčšina recenzentov v tom čase považovala Diopovu kapitolu za diskreditáciu vedeckej publikácie kvôli naznačenému „vplyvu politiky“.[33] Larissa Nordholt tvrdila, že Diopova kapitola bola politicky motivovaná a bola publikovaná len preto, že bola v súlade s požiadavkami UNESCO, napriek tomu, že bola v rozpore s prijatými historickými metódami a normami akademickej prísnosti.[34] Peter Shinnie, recenzent zväzku Všeobecných dejín Afriky, napísal, že „sa zdá, že UNESCO a [editor] Mokhtar boli v rozpakoch z nevedeckej a absurdnej povahy Diopových názorov, no neboli schopní odmietnuť jeho príspevok“.[35] Bethwell Allan Ogot, keňský historik a editor 5. zväzku Všeobecných dejín Afriky, uviedol, že „Cheikh Anta Diop vydobyl egyptskú civilizáciu z rúk egyptológov a navrátil ju do africkej histórie“.[36] Stephen Quirke tvrdil, že konferencia o Všeobecných dejinách Afriky v roku 1974, sponzorovaná UNESCO, „nezmenila eurocentrické prostredie výskumu“ a potrebu začleniti tak africky orientované štúdie, ako aj belošské európske akademické perspektívy. Neskôr zdôraznil, že „na výskumných konferenciách a publikáciách týkajúcich sa dejín a jazyka Kemetu [Egypta] dominujú, viac ako 90%, ľudia vychovaní a vzdelaní v európskych a nie afrických spoločenstvách a jazykoch (medzi ktoré patrí aj arabčina)“.[37]

Od konca 20. storočia, s pokrokom vedy o ľudskej populačnej genetike, väčšina biologických antropológov odmieta pojem rasy ako niečo, čo má v štúdiu ľudskej biológie opodstatnenie.[38][39]

Frank J. Yurco v článku z roku 1989 uviedol, že „v skratke, staroveký Egypt, podobne ako ten moderný, pozostával z veľmi rôznorodého obyvateľstva.“[40] V roku 1990 taktiež napísal: „Keď hovoríte o Egypte, jednoducho nie je správne hovoriť o čiernej alebo bielej farbe ... Prebrať terminológiu tu, v Spojených štátoch, a uplatňovať ju na Afriku je antropologicky nepresné“. Yurco dodal, že „v Egypte uplatňujeme rasové rozdelenie, ktoré by oni nikdy neprijali, považovali by tento argument za absurdný, a to je niečo, z čoho by sme sa mohli naozaj poučiť.“ Yurco v roku 1996 napísal, že „obyvatelia Egypta, Sudánu a väčšiny severovýchodnej Afriky sú vo všeobecnosti považovaní za nilotskú kontinuitu so širokou škálou fyzických znakov (svetlá až tmavá pleť, rôzne typy vlasov a lebky)“.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BURRELL, Kevin. Cushites in the Hebrew Bible: Negotiating Ethnic Identity in the Past and Present. [s.l.] : Brill Publishing, 2020-01-13. DOI: 10.1163/9789004418769. Dostupné online. ISBN 978-90-04-41875-2. DOI:10.1163/9789004418769_004 S. 99.
  2. ↑ EAVERLY, Mary Ann. Tan Men/Pale Women: Color and Gender in Archaic Greecce and Egypt, a Comparative Approach. [s.l.] : University of Michigan Press, 2013. ISBN 978-0-472-11911-0. S. 35.
  3. ↑ MATIĆ, Uroš. Ethnic Identities in the Land of the Pharaohs: Past and Present Approaches in Egyptology. [s.l.] : Cambridge University Press, 2020-12-31. (1.) DOI: 10.1017/9781108885577. Dostupné online. ISBN 978-1-108-88557-7. DOI:10.1017/9781108885577
  4. ↑ SABBAHY, Lisa. All things ancient Egypt : an encyclopedia of the ancient Egyptian world. Santa Barbara, CA : [s.n.], 2019. ISBN 978-1440855122. S. 158 - 160.
  5. ↑ a b LEFKOWITZ, Mary R.; ROGERS, Guy Maclean. Black Athena Revisited. [s.l.] : UNC Press Books, 1996. ISBN 978-0807845554. S. 162.
  6. ↑ BARD, Kathryn A.; SCHUBERT, Steven Blake. Encyclopedia of the Archaeology of Ancient Egypt. [s.l.] : Routledge, 1999. ISBN 978-0415185899. S. 329.
  7. ↑ HOWE, Stephen. Afrocentrism: Mythical Pasts and Imagined Homes. [s.l.] : Verso, 1999. ISBN 978-1859842287. S. 19.
  8. ↑ DE MONTELLANO, Bernard R. Ortiz. Melanin, afrocentricity, and pseudoscience. American Journal of Physical Anthropology, 1993, roč. 36, čís. S17, s. 33–58. Dostupné online [cit. 2024-08-04]. ISSN 0002-9483. DOI: 10.1002/ajpa.1330360604. (po anglicky)
  9. ↑ AÏDI, Hisham. Slavery, Genocide and the Politics of Outrage. MERIP, 6. 3. 2005. Dostupné online.
  10. ↑ BRACE, C. Loring; TRACER, David P.; YAROCH, Lucia Allen. Clines and clusters versus “Race:” a test in ancient Egypt and the case of a death on the Nile. American Journal of Physical Anthropology, 1993, roč. 36, čís. S17, s. 1–31. Dostupné online [cit. 2024-08-04]. ISSN 0002-9483. DOI: 10.1002/ajpa.1330360603. (po anglicky)
  11. ↑ a b RIGGS, Christina. Unwrapping Ancient Egypt. [s.l.] : A&C Black, 2014. ISBN 978-0-85785-677-7. S. 71.
  12. ↑ a b Original Papers: Ancient Egyptians. The New-England Magazine, október 1833, roč. 5, čís. 4, s. 273 - 280.
  13. ↑ a b c d MOKHTAR, G.. General History of Africa II. Berkeley, CA : University of California Press, 1990. ISBN 978-0-520-06697-7. Kapitola Ancient Civilizations of Africa, s. 1-118.
  14. ↑ a b c MORKOT, Robert. The Egyptians: An Introduction. [s.l.] : Psychology Press, 2005. ISBN 978-0-415-27103-5. S. 8.
  15. ↑ a b The peopling of ancient Egypt and the deciphering of Meriotic script : proceedings of the symposium held in Cairo from 28 January to 3 February 1974. Paríž : UNESCO, 1978. ISBN 9231016059. S. 73-88.
  16. ↑ DIOP, Cheikh Anta. Civilization or barbarism : an authentic anthropologz. 1.. vyd. Brooklyn, NY : [s.n.], 1991. ISBN 1556520484. S. Predslov (s. 1-10).
  17. ↑ DIOP, Cheikh Anta. Civilization or barbarism : an authentic anthropology. Brooklyn, NY : [s.n.], 1991. ISBN 978-1-55652-048-8. S. Predslov (1-10).
  18. ↑ a b Ancient civilizations of Africa. Londýn : J. Currey, 1990. ISBN 0852550928. S. 43-46.
  19. ↑ a b The peopling of ancient Egypt and the deciphering of Meroitic script : proceedings of the symposium held in Cairo from 28 January to 3 February 1974. Paríž : UNESCO, 1978. ISBN 92-3-101605-9. S. 86, 93-94, 99.
  20. ↑ a b MUKHTĀR, Muḥammad Jamāl al-Dīn. Ancient Civilizations of Africa. [s.l.] : Currey, 1990. ISBN 978-0852550922. S. 46.
  21. ↑ a b The peopling of ancient Egypt and the deciphering of Meroitic script : proceedings of the symposium held in Cairo from 28 January to 3 February 1974. Londýn : Karnak House, 1997. ISBN 978-0907015994. S. 94-95.
  22. ↑ a b MACGAFFEY, Wyatt. Who Owns Ancient Egypt?. The Journal of African History, 1991-11, roč. 32, čís. 3, s. 515–519. Dostupné online [cit. 2024-08-04]. ISSN 0021-8537. DOI: 10.1017/S0021853700031595. (po anglicky)
  23. ↑ The peopling of ancient Egypt and the deciphering of Meroitic script : proceedings of the symposium held in Cairo from 28 January to 3 February 1974. Paríž : UNESCO, 1978. ISBN 92-3-101605-9. S. 81-82.
  24. ↑ Symposium on the Peopling of Ancient Egypt and the Deciphering of the Meroitic Script; Proceedings. Paríž : UNESCO, 1978. S. 3-134.
  25. ↑ Ancient civilizations of Africa. Londýn : J. Currey, 1990. ISBN 0852550928. S. 43.
  26. ↑ MOKHTAR, Gamal. Ancient Civilizations of Africa (Unesco International Scientific Committee for the Drafting of a General History of Africa). [s.l.] : Currey, 1990. ISBN 978-0-85255-092-2. S. 33-34.
  27. ↑ Intergovernmental Council of the Management of Social Transformations Programme, 16th, Paris, 2023 [online]. 2023. [unesdoc.unesco.org Dostupné online.]
  28. ↑ Report by the Intergovernmental Council on the activities of the Management of Social Transformation (MOST) Programme in 2022-2023 [online]. . [unesdoc.unesco.org Dostupné online.]
  29. ↑ APENA, Adeline. G. Mokhtar, ed. UNESCO General History of Africa. Comparative Civilizations Review, 1. 10. 1994, roč. 31, čís. 31. ISSN 0733-4540.
  30. ↑ BRETT, Michael. The Unesco History: Volume Two - UNESCO General History of Africa. Vol. II. Ancient Civilizations of Africa. Edited by G. Mokhtar. Paris: Unesco; London: Heinemann Educational Books; Berkeley: University of California Press; 1981. Pp. xviii + 804; 179 illus., 67 figs. £13.50. The Journal of African History, 1982-01, roč. 23, čís. 1, s. 117–120. Dostupné online [cit. 2024-08-04]. ISSN 0021-8537. DOI: 10.1017/S0021853700020284. (po anglicky)
  31. ↑ WILKS, Ivor; KI-ZERBO, J.; MOHKTAR, G.. UNESCO General History of Africa. Volume I: Methodology and African Prehistory. The International Journal of African Historical Studies, 1982, roč. 15, čís. 2, s. 283. Dostupné online [cit. 2024-08-04]. DOI: 10.2307/218551.
  32. ↑ KAMUGISHA, Aaron. Finally in Africa? Egypt, from Diop to Celenko. Race & Class, 2003-07, roč. 45, čís. 1, s. 31–60. Dostupné online [cit. 2024-08-04]. ISSN 0306-3968. DOI: 10.1177/0306396803045001002. (po anglicky)
  33. ↑ NORDHOLT, Larissa Schulte. Africanising African history: decolonisation of knowledge in UNESCO's general history of Africa (1964-1998) (PhD thesis). [s.l.] : Leiden University, 2021. S. 539-551.
  34. ↑ SCHULTE NORDHOLT, Larissa. Multiple Hamitic Theories and Black Egyptians: Negotiating Tensions between Standards of Scholarship and Political Imperatives in UNESCO’s General History of Africa (1964–1998). History of Humanities, 2021-10-01, roč. 6, čís. 2, s. 449–469. Dostupné online [cit. 2024-08-04]. ISSN 2379-3163. DOI: 10.1086/715866. (po anglicky)
  35. ↑ SHINNIE, Peter L.; JEWSIEWICKI, B.; UNESCO. The UNESCO History Project / L'Histoire-monument ou l'histoire conscience. Canadian Journal of African Studies / Revue Canadienne des Études Africaines, 1981, roč. 15, čís. 3, s. 539. Dostupné online [cit. 2024-08-04]. DOI: 10.2307/484734.
  36. ↑ OGOT, Bethwell. African Historiography: From colonial historiography to UNESCO's general history of Africa. [s.l.] : [s.n.], 2011. S. 72.
  37. ↑ Egypt in its African context: proceedings of the conference held at the Manchester Museum, University of Manchester, 2-4 October 2009. Oxford : Archaeopress, 2011. ISBN 978-1407307602. S. 7-9.
  38. ↑ American Anthropological Association Statement on Race. American Anthropologist (Arlington County: American Anthropological Association), 1998, roč. 100.
  39. ↑ Biological Aspects of Race. American Journal of Physical Anthropology (New York: John Wiley & Sons), 1996, roč. 101.
  40. ↑ YURCO, Frank J.. Were the Ancient Egyptians Black or White?. The BAS Library, september 1989.

[[Kategória:Ľudské rasy]] [[Kategória:Pseudohistória]] [[Kategória:Staroveký Egypt]] [[Kategória:Webarchive template wayback links]]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Mish975/Kontroverzia_staroegyptskej_rasy&oldid=7893519“