Reduta (Bratislava)
| Reduta | |
| neoslohová budova | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′29″S 17°06′36″V / 48,141349°S 17,11003°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Reduta je neoslohová budova na rohoch ulíc Mostová, Palackého a Medená v Bratislave medzi Hviezdoslavovým námestím a Námestím Ľudovíta Štúra.
Budova bola postavená v rokoch 1913 – 1919 na mieste starej mestskej sýpky, ktorá sa koncom 19. storočia prestala používať. Projekt zhotovili budapeštianski architekti Dezider Jakab a Marcel Komor, ktorí predtým zvíťazili v súťaži vypísanej mestskou radou v roku 1906. Kvôli vojne sa stavala pomerne dlho, niektoré dekoračné práce boli vykonané až v roku 1919. Svojho času bola miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení obyvateľov Bratislavy. Sídlili tu aj rôzne spolky, napríklad spolok Schlarafia a veľa rokov tu bolo aj kino Reduta. Budova patrila mestu, po druhej svetovej vojne bola znárodnená a pridelená Slovenskej filharmónii, ktorá tam sídli aj v súčasnosti.
Budova svojou hmotou uzatvára stavebný blok. Dlhšou stranou je orientovaná do užšej Mostovej ulice a kratšou stranou, ktorá je výrazovo bohatšie stvárnená smerom k budove Slovenského národného divadla. Priečelie natočené smerom k Námestiu Ľudovíta Štúra svojou polohou taktiež dovolilo bohatšiemu architektonickému členeniu. Bratislavská reduta je monumentálna reprezentačná budova so slávnostnými sieňami, koncertnou a divadelnou sálou s hlavným vstupom z Mostovej ulice, ktorý vedie k monumentálnemu schodisku a priestranným reprezentačným vstupným priestorom.
Svojou bohatou ornamentikou bola budova prirovnávaná k drážďanskému Zwingru. Na tejto historizujúcej eklektickej budove môžeme nájsť inšpiráciu klasicizujúceho baroka, rokoka v ornamentálnej výzdobe a secesie napríklad v pôdorysnom tvare a v organických zvlnených šambránach na dvorovej fasáde, pripomínajúcich lechnerovskú architektúru.
Na fasáde aj v interiéri sú bohato dekorované štukové florálno-figurálne ornamenty. Fasáda je členená stĺpovým a pilastrovým rádom, odstupňovanými rizalitmi. Strecha je zdobená vežičkami a štítmi. Stavba je prekrytá zložitou manzardovou strechou.
Budova má štyri nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie, kde boli plánované reštaurácia, kaviareň a cukráreň. V dispozícii je budova dosť zložitá, nachádzajú sa tu veľká spoločenská sála, malá sála, obslužné priestory administratívy a zázemia. Boli tu plánované aj priestory pre hudobnú školu, spolkové organizácie a byty. Vnútorné a suterénne priestory boli viackrát rekonštruované.
Na stavbe sa použili najmodernejšie konštrukčné technológie na exponované časti, a to železobetónový strop veľkej sály a konštrukcie balkónov, lóží a galérií od firmy Pittel & Brausewetter.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Dulla, M. Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. vyd. Slovart, spol. s. r. o. Bratislava, 2002
- Krivošová, J. Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. vyd. Alfa. Bratislava, 1990
- BRATISLAVA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 1. A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 178.
- Borutová, D.: Architektúra & Urbanizmus 32, 1998, č.3/4, s. 84-85
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reduta (Bratislava)
