Resentiment

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Resentiment je knižnýodborný výraz označujúci záporný emocionálny postoj prejavujúci sa pocitom krivdy, nenávisti a pomstychtivosti voči (reálnemu či domnelému) pôvodcovi krivdy alebo urážky.[1]psychológii sa týmto výrazom označuje negatívny emocionálny postoj.[2]

Pokiaľ je nositeľom tohto pocitu kolektív, ktorý tým reaguje na vnímanú hrozbu pre svoj kolektív, takýto resentiment býva označovaný ako kolektívny resentiment.[3]

Resentiment bol výrazným podnetom pre historických aktérov, ktorých často viedol k násilnej retribúcii. Príkladom známych historických udalostí, na ktorých sa do značnej miery podpísal resentiment (či už oddôvodnený alebo nie) je vzbura otrokov-gladiátorov voči otrokárom pod vedením Spartaka (pozri Spartakovo povstanie), postupné vyostrovanie charakteru Veľkej francúzskej revolúcie v rokoch 1789 – 1793 od revolúcie proti absolutizmu cez revolúciu proti monarchii a aristokracii až po revolúciu proti buržoázii, ale tiež resentiment nacistov voči Židom (pozri antisemitizmus) či komunistov voči majetnejším vrstvám spoločnosti.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. resentiment. In Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. ISBN 80-224-0750-X.
  2. resentiment. In Petráčková, VěraKraus, Jiří (eds.). Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a preprac. vyd. Preklad Ľubica Balážová, Ján Bosák, Jozef Genzor, Ivor Ripka. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. ISBN 80-10-00381-6.
  3. STOCKDATE, Katie. Collective Resentment. In Social Theory and Practice (Tallahassee, Florida : Florida State University, Department of Philosophy). July 2013, Vol. 39, No. 3, pp. 501-521.
  4. FERRO, Marc. Resentment in History. Translated by Steven Rendall. Cambridge : Polity Press, 2010. ISBN 978-0-7456-4686-2.