Preskočiť na obsah

Robert William Seton-Watson

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Robert William Seton-Watson
britský historik a publicista
Robert William Seton-Watson
Narodenie20. august 1879
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie25. júl 1951 (71 rokov)
Skye, Spojené kráľovstvo
Alma materUniversity of Oxford
Odkazy
Projekt
Gutenberg		Robert William Seton-Watson
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Robert William Seton-Watson
Busta Setona-Watsona v Ružomberku.

Robert William Seton-Watson (* 20. august 1879, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 25. júl 1951, Skye) známy ako Scotus Viator, bol britský historik a publicista zaoberajúci sa ku koncu svojho života dejinami slovanských národov. Pracoval aj ako expert ministerstva zahraničných vecí Spojeného kráľovstva pre strednú Európu a Balkán. Intenzívne sa zaujímal o národnostné pomery v Uhorsku a osobitne sa venoval slovenskej otázke. V dobe prvej svetovej vojny podporoval myšlienku vytvorenia samostatného česko-slovenského štátu. Po prvej svetovej vojne sa stal profesorom na Katedre stredoeurópskych štúdií University College London.[1] Počas druhej svetovej vojny spolupracoval s britskou spravodajskou službou a po vojne sa vrátil na univerzitu.[1] Zomrel v roku 1951.

Vzťah k Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Londýne (1879), ale hrdo sa hlásil ku svojim škótskym koreňom. Prvé priezvisko dostal po matke, ktorá pochádzala zo starobylého škótskeho rodu a druhé po otcovi, významnom podnikateľovi Wiliamovi Livingstonovi Watsonovi.[2] Vyštudoval históriu na rôznych univerzitách. Hovoril plynule nemecky, francúzsky a taliansky a plynulo sa učil maďarsky, srbsky, chorvátsky, česky a slovensky.[3] Vo svojich prvých spisoch používal pseudonym "Scotus Viator", ktoré znamenalo "škótsky pútnik".[2][3]

Do Viedne prišiel v roku 1905, aby spracoval príbeh habsburskej ríše po kráľovnej Márii Terézii. Maďarský ľud bol vtedy obdivovaný veľkou väčšinou britskej verejnej mienky ako „národ Louisa Kossutha“. Počas tohto obdobia písal pre noviny The Spectator pod pseudonymom „Scotus Viator“. Zamýšľal tiež písať o sťažnostiach Maďarov a na jar 1906 odišiel na tri mesiace do Budapešti, aby tam študoval situáciu. Do šiestich týždňov sa však kvôli svojmu hnevu na Maďarov vrátil do Viedne. Navštívil Uhorsko pôvodne ako obdivovateľ jeho histórie, ale skutočnosť, že Maďari prejavili prehnane negatívne postoje voči Rakúšanom, ako aj skutočnosť, že ho v Budapešti oklamali tvrdením, že Slováci vôbec neexistujú, ho motivovali k tomu, aby sa začal dôkladne venovať národnostnej otázke v Uhorsku.


V máji a júni roku 1907 navštívil Bratislavu, Skalicu, Modru, Pezinok, Nové Mesto n/V., Trenčín, Turčiansky Sv. Martin, Žilinu, Púchov, Kubín, Ružomberok, Liptovský Sv. Mikuláš a Košice. V rámci tejto cesty sa zoznámil s mnohými poprednými predstaviteľmi slovenského kultúrneho, spoločenského i politického života ako boli P. O. Hviezdoslav, A. Hlinka, V. Šrobár, M. Hodža, E. Stodola.[2] Výsledky svojho bádania podopreté a skúsenosti zhrnul do obsiahlej štúdie Racial problems in Hungary, ktorá vyšla v roku 1908, teda rok po Černovskej tragédii,[2] ktorá aj vďaka nemu vyvolala celoeurópske reakcie.

S najväčšou pravdepodobnosťou, na podnet svojich slovenských priateľov, sa zúčastnil ako neoficiálny pozorovateľ volieb v Uhorsku v roku 1910 aby zaznamenal všetky zneužitia a nezrovnalosti, ktoré by mohli voľby sprevádzať. Prešiel z Viedne do prevažne slovenského mesta Skalica aby získal osobné dojmy. Našiel dostatok materiálov na šokovanie britskej verejnosti. Jeho závery boli uverejnené v mnohých novinách, od radikálneho Nation až po konzervatívne Standard a Morning Post.[3]

Stal sa najuznávanejším anglicky hovoriacim odborníkom na národnostné pomery v Uhorsku (je priamo citovaný aj v Encyklopédii Britannica z roku 1911 a podobne). Svojimi prácami, najmä „Racial Problems in Hungary“ a neskôr aj podporou profesora T. G. Masaryka v rámci česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny výrazne napomohol vzniku Česko-Slovenska.[4]

V roku 1923 podnikol v sprievode svojej manželky ďalšiu cestu po Slovensku a nové spoločensko-politické pomery komentoval v diele "The New Slovakia". V rámci tejto cesty navštívil aj Banskú Bystricu.[2]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Racial Problems in Hungary (Londýn 1908)[1] – kniha vyšla aj po slovensky pod názvom Národnostná otázka v Uhorsku, Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia plus, 1994. 532 s.
  • Documents/Dokumenty 1906 – 1951 I., II. ( R.W. Seton-Watson a jeho vztahy k Čechům a Slovákům = R.W. Seton Watson a jeho vzťahy k Čechom a Slovákom) Ústav T.G. Masaryka – Matica slovenská Praha, 1996, 648 s. ISBN: 8090197124, EAN: 9788090197121
  • The Southern Slav Question (1911)
  • The Rise of Nationality in the Balkans (1917)
  • Europe in the Melting-Pot (1919)
  • The New Slovakia (1924)
  • Sarajevo : A Study In The Origin Of The Great War (1926)
  • The Roll of Bosnia in international Politics 1875 – 1919 (1932)
  • A History Of The Roumanians (1934)
  • Disraeli, Gladstone And The Eastern Question (1935)
  • Britain In Europe (1789 – 1914): A Survey Of Foreign Policy (1937)
  • Britain And The Dictators: A Survey Of Post-War British Policy (1938)
  • From Munich to Danzig (1939)
  • Masaryk In England (1943)
  • A History Of The Czechs And Slovaks (1943)

Ako spoluautor alebo literatúra o ňom

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dragovan Šepić, Seton-Watson, Robert William, in: Enciklopedija Jugoslavije, 1. Ausg., Band 7, 1968.
  • Dennison Rusinow, R. W. Seton-Watson und die Jugoslawen, in: Europäische Rundschau, Jg. 8 (1980).
  • Hugh Seton-Watson u. Christopher Seton-Watson, The making of a New Europe : R. W. Seton-Watson and the last years of Austria-Hungary, 1981, ISBN 0-416-74730-2.
  • Géza Jeszenszky, The Hungarian reception of ‚Scotus Viator‘ (PDF; 3,1 MB), in: Hungarian Studies, Band 5/2 1989, S. 147 – 165.
  • Nancy Wingfield, The historian as political force in East Central Europe. R. W. Seton-Watson and Anglo-American public opinion concerning Czechoslovakia in the interwar period, in: Großbritannien, die USA und die böhmischen Länder 1848 – 1938, hrsg. von Eva Schmidt-Hartmann, 1991 (ISBN 3-486-55870-6)
  • Gábor Bátonyi, Seton-Watson, R.W., in: Encyclopedia of historians and historical writing, hrsg. v. Kelly Boyd, 1999 (ISBN 1-884964-33-8), Band 1.
  • Biographisches Lexikon zur Geschichte der böhmischen Länder, hrsg. von Heribert Sturm, Band 4.1, 2003, ISBN 3-486-56248-7.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V máji 1928 mu udelil senát Univerzity Komenského pamätnú medailu a diplom.[5]
  • 22. júna 2010 pri príležitosti 130. výročie narodenia Roberta Williama Setona-Watsona mu bola in memoriam udelená Zlata plaketa Ministerstva zahraničných vecí SR. Cenu prevzala jeho vnučka.[6]
  • Pri príležitosti 140. výročia narodenia Roberta Williama Seton-Watsona položil veľvyslanec Slovenska v Londýne Ľubomír Rehák, pamätný veniec pri jeho hrobe. Okrem iných hostí sa zúčastnila aj vnučka Ursula Sims – Williams. [7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. Praha : Nakladatelství BRÁNA, 2012. 720 s. ISBN 978-80-7243-597-5. S. 126.
  2. ↑ a b c d e BURKOVSKÝ, Július. Scotus Viator navštívil aj Banskú Bystricu [online]. permonrevue.sk, 19. marca 2013, rev. 2016-03-19, [cit. 2019-12-19]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Géza Jeszenszky, The Hungarian reception of ‚Scotus Viator‘ (PDF; 3,1 MB), in: Hungarian Studies, Band 5/2 1989, S. 147 – 165 (anglicky)
  4. ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, str.12 - 25, 77 - 83, 140 - 148, 159 - 164, 165 - 190
  5. ↑ V. Csáder: Prvá pamätná medaila Univerzity Komenského In Naša univerzita, Apríl 2005, č.8, str. 11 [online]. [Cit. 2013-12-18]. Dostupné online. Archivované 2013-05-24 z originálu.
  6. ↑ TISOVIČ, F.. SAV - Priatelia a obrancovia - Bjørnson a Seton-Watson [online]. SAV - Priatelia a obrancovia - Bjørnson a Seton-Watson, rev. 2010-06-24, [cit. 2019-11-04]. Dostupné online.
  7. ↑ Veľvyslanec Ľubomír Rehák položil veniec pri hrobe Roberta Williama Seton-Watsona [online]. [Cit. 2019-11-04]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert_William_Seton-Watson&oldid=7888083“