Preskočiť na obsah

Ľubomír Rehák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľubomír Rehák
Ľubomír Rehák
Biografické údaje
Narodenie24. február 1970 (55 rokov)
Topoľčany
Alma materMoskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov
Profesiadiplomat
NárodnosťSlovenská
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
Manželka
Dana Reháková
Deti2

Mgr. Ľubomír Rehák, PhD. (* 24. február 1970, Topoľčany) je dlhoročný slovenský diplomat. Od roku 2024 pôsobí na Odbore analýz a plánovania na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky v Bratislave (MZVaEZ SR).

Ľubomír Rehák sa narodil 24. februára 1970 v Topoľčanoch. V roku 1992 absolvoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, na ktorom v roku 1997 obhájil aj dizertačnú prácu a získal akademický titul Philosophiae doctor. Svoju diplomatickú profesionálnu dráhu začal na MZVaEZ SR v Bratislave. Ľubomír Rehák je ženatý a má dve deti.[1] Hovorí po anglicky, rusky a portugalsky, dohovorí sa tiež po francúzsky, španielsky, bielorusky a poľsky. Ľubomír Rehák prijal v roku 2019 erb, ktorý je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou QR-1041/2019. Je taktiež čestným lektorom Londýnskej vysokej školy súčasného umenia (angl. London College of Contemporary Arts).[2] Ľubomír Rehák je autorom idey Medaily za zásluhy o slovenskú diplomaciu a zároveň spoluautorom dizajnu vyznamenania.[3]

Diplomatické pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1993 – 1998 Rusko, Moskva: Osobný tajomník veľvyslanca, agenda priakreditovaných krajín Strednej Ázie.
  • 1999 – 2003 Portugalsko, Lisabon: Zástupca veľvyslanca.
  • 2004 – 2006 Slovensko, Bratislava: Európsky korešpondent – koordinátor v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie.
  • 2006 – 2008 Bielorusko, Minsk: Vedúci zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Minsku. V druhom polroku 2007 vykonával tiež funkciu miestneho predsedníctva Európskej únie v Bielorusku.
  • 2008 – 2009 Belgicko, Brusel: Veľvyslanec – predstaviteľ Slovenskej republiky v Politickom a bezpečnostnom výbore Európskej únie.
  • 2010 – 2011 Slovensko, Bratislava: Generálny riaditeľ Politickej sekcie – politický riaditeľ Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
  • 2011 – 2012 Kazachstan, Astana: Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v Kazachstane a Kirgizsku.[4]
  • 2012 – 2015 Slovensko, Bratislava: Generálny riaditeľ Politickej sekcie – politický riaditeľ Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
  • 2015 – 2020 Spojené kráľovstvo, Londýn: Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec pri Dvore svätého Jakuba (oficiálne označenie kráľovského dvora panovníka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).[1]
  • 2020 – 2024 Rusko, Moskva: Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v Ruskej federácii.[1][5]
  • 2024 – Odbor analýz a plánovania, MZVaEZ SR.[6]

Ocenenia a vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
Erb Ľubomíra Reháka
Zahraničné ocenenia
  • Mesto Londýn: Symbolické občianstvo Mesta Londýna (Freedom of the City of London), 24. február 2020.[7]
Dynastické rády
  • Franko-neapolská vetva kráľovskej dynastie Bourbonovcov – Oboch Sicílií (bývalý vládnuci rod Kráľovstva oboch Sicílií):
    • Posvätný vojenský konštantiniánsky rád sv. Juraja, Veľkodôstojník za zásluhy (Grand Officer of Merit), 8. november 2018,[8] 23.12.2024 povýšený na stupeň Veľkokríž za zásluhy.[9]
  • Dynastia Romanovcov
    • Rád svätej Anny 2. triedy, udelený 14./27. septembra 2024 (pravoslávne označenie dvojitého dátumu, v gregoriánskom kalendári už 27. septembra).[10]
Ostatné ocenenia

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 VEĽVYSLANECTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY V MOSKVE. Veľvyslanec [online]. www.mzv.sk, [cit. 2020-12-30]. Dostupné online. Archivované 2019-07-19 z originálu.
  2. ↑ LCCA Talks with His Excellency Mr Lubomir Rehak, Ambassador of Slovakia | LCCA [online]. www.lcca.org.uk, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  3. ↑ SOBOLA, Marek. Medaila za zásluhy o slovenskú diplomaciu [online]. 2021-01-21, [cit. 2021-01-21]. Dostupné online. Archivované 2021-01-28 z originálu.
  4. ↑ OSOBNOSTI.SK. Ľubomír Rehák [online]. www.osobnost.sk, [cit. 2018-12-28]. Dostupné online. Archivované 2018-12-28 z originálu.
  5. ↑ Slovensko bude mať nových veľvyslancov v. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-10-16. Dostupné online [cit. 2020-10-16]. ISSN 1339-844X.
  6. ↑ Organizačná štruktúra [online]. MZV, [cit. 2025-05-04]. Dostupné online.
  7. ↑ Ambassador Ľubomír Rehák becomes a Freeman of the City of London - Detail of web content - MZV MZV PORTAL [online]. www.mzv.sk, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  8. ↑ INDEPENDENT CATHOLIC NEWS. Westminster: Faith leaders and politicians gather at chivalric investiture Mass [online]. Independent Catholic News, 18. november 2018, [cit. 2018-12-28]. Dostupné online.
  9. ↑ Delegation promotions - Sacred Military Constantinian Order of Saint George [online]. 2024-12-20, [cit. 2025-05-04]. Dostupné online. Archivované 2025-04-26 z originálu. (po anglicky)
  10. ↑ Russian Imperial House - 2024-11-14 The Ambassador of Slovakia, Lubomir Rehak, awarded the Imperial Order of St. Anna [online]. imperialhouse.ru, [cit. 2025-05-04]. Dostupné online.
  11. ↑ THE SLOVAK SPECTATOR. Slovak Ambassador in London became European Diplomat of the Year [online]. spectator.sme.sk, 2017-04-26, [cit. 2018-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Tree of peace / Strom pokoja [online]. [Cit. 2019-12-12]. Dostupné online. Archivované 2020-04-09 z originálu.
  13. ↑ SOBOLA, Marek. Ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky bola udelená Pamätná medaila Stromu pokoja [online]. 2021-10-13, [cit. 2024-05-23]. Dostupné online.
  14. ↑ Литургия в память св. мц. Людмилы [online]. 2023-09-30, [cit. 2024-05-23]. Dostupné online. (po rusky)
  15. ↑ VEĽVYSLANECTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY V MOSKVE. Stretnutie veľvyslanca v Moskve s delegáciou Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska [online]. www.mzv.sk, [cit. 2021-05-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľubomír_Rehák&oldid=8082156“