Robert van Gulik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Robert Hans van Gulik
Van Gulik (1945)
Van Gulik (1945)
Narodenie21. august 1910
Zutphen, Holandsko
Úmrtie24. september 1967 (57 rokov)
Haag, Holandsko
Zamestnaniediplomat
PodpisRobert van Gulik, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Robert van Gulik

Robert Hans van Gulik (čín. 髙羅佩), (* 9. august 1910 Zutphen24. september 1967, Haag) bol holandský odborník na orientálnu Čínu (sinológ), diplomat, hudobník (hral na citaru čchin) a spisovateľ detektívnych románov. Preslávil sa ako autor kriminálnych príbehov, ktorých hlavnou postavou bol sudca a neskôr štátnik Ti Žen-ťie, ktorého si „požičal“ z čínskeho detektívneho románu z 18-teho storočia Slávne prípady sudcu Ti (angl. Celebrated Cases of Judge Dee).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Robert van Gulik sa narodil v Zutphene v Holandsku v rodine lekára-dôstojníka holandskej armády vo vtedajších východoholandských Indiách, dnes známych ako Indonézia. Od troch do dvanástich rokov žil v Batávii (dnešná Jakarta), kde sa učil mandarínsku čínštinu a iné jazyky. V rokoch 19291934 študoval Indisch Recht (právo holandskej Indie) a indológiu (indonézsku kultúru) na Leidenskej univerzite a doktorát získal za dizertačnú prácu o kulte koňa v severovýchodnej Ázii. V priebehu svojej kariéry diplomata však neustále pokračoval v štúdiách.

Jeho talent lingvistu ho predurčil na prácu v holandskej zahraničnej službe. Od roku 1935 pôsobil ako holandský diplomat v Japonsku, v Číne, v Indii a v Libanone. V roku 1941 vyhlásilo Japonsko vojnu Holandsku, no van Gulik s ostatnými pracovníkmi konzulátu bol evakuovaný z Japonska až v roku 1942. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako tajomník holandskej misie v Chongqingu. Počas tohto obdobia sa spoznal s Číňankou Shui Shi-fang, ktorú si vzal za manželku. Mali spolu štyri deti.

Po skončení vojny sa vrátil do Holandska, no vzápätí odchádza do Spojených štátov, ako člen rady holandského veľvyslanectva vo Washingtone. V roku 1949 sa vracia do Japonska, kde zostáva štyri roky. Počas pobytu v Tokiu vydáva svoje prvé dve knihy, preklad Slávnych príbehov sudcu Ti a súkromne publikuje knihu erotických farebných výtlačkov z dynastie Ming. Neskôr bol vysielaný na miesta diplomata po celom svete, od Kuala Lumpur cez Bejrút (počas občianskej vojny 1958) až po Haag. Od roku 1965 až do svojej predčasnej smrti na rakovinu v roku 1967 bol holandským veľvyslancom v Japonsku.

Počas života napísal približne dvadsať esejí a monografií, a to najmä o rôznych aspektoch čínskej kultúry.

Počas svojho života bol Robert van Gulik uznávaným európskym expertom na čínske cisárske právo.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorbu Roberta van Gulika tvoria dve skupiny detektívnych príbehov. V prvej skupine sudca Ti rieši spravidla tri prípady naraz (obyčaj tradičných čínskych detektívnych románov), v druhej skupine rieši prípad jeden. Detektívne príbehy sú charakteristické tým, že odpoveď kto ktorý zločin spáchal sa dozvedáme postupne, čo je rozdiel oproti tradičnej európskej alebo americkej detektívke, kde býva rozuzlenie vždy na konci.

Príbehy a lokality sú vymyslené, okrem lokality prvého pôsobiska sudcu Ti, ktorým bol reálny okres Peng-laj na severovýchodnom pobreží vtedajšej čínskej ríše. Niektoré motívy prevzal van Gulik zo starých čínskych prameňov, napr. kadidlové hodiny z poviedky Päť priaznivých mesiacov pochádzajú zo SIang-jin-tchu-kchao, zbierky z roku 1878. Z rovnakého prameňa pochádza aj opis labyrintu v románe Čínske vraždy v bludisku. Narážka na oči mačky zo Strašidelného kláštora je prevzatá z anekdoty o slávnom básnikovi Ou-jang Siu (1007 – 1072), ktorý mal starý obraz mačky medzi pivóniami. Ou-jang Siu o tomto obraze vyhlásil, že musel byť namaľovaný napoludnie, pretože mačka má oči privreté a pivónia ma kvety povädnuté.

Vo van Gulikových detektívnych príbehoch prejavujú vzdelanci obdiv ku konfucianizmu a zosmiešňujú budhizmus. Úvahy o konfucianizme a taoizme, ktorými autor príbehy dokresľuje, vychádzajú z autentickej znalosti klasických čínskych textov. Okrem toho tieto príbehy oplývajú čínskymi reáliami. Van Gulik si nenechá ujsť žiadnu príležitosť, aby oboznámil čitateľa s čínskymi zvykmi a čínskym spôsobom života. Čitateľ je zábavnou formou oboznámený s najrozličnejšími detailmi čínskeho života a s čínskym myslením. Ak sa v texte vyskytnú anachronizmy, van Gulik na ne v doslovoch románov zvlášť upozorňuje.

Takmer všetky romány o sudcovi Tim van Gulik sám ilustroval, prípadne doplnil nákresmi.

Príbehy sudcu Ti[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sudca Ti

V roku 1949 Robert van Gulik preložil do angličtiny čínsky detektívny román z 18. storočia Slávne prípady sudcu Ti a vydal ho v Tokiu. Hlavná postava tohto románu, sudca Ti, je založená na skutočnej historickej postavu sudcu a štátnika Ti Žen-ťie, ktorý žil v rokoch 630 – 700 v období dynastie Tchang.[1]

Vďaka prekladu tohto diela sa Robert van Gulik začal zaujímať o čínske detektívne romány a rozhodol sa, že skúsi jeden takýto príbeh napísať. Takto vznikol román Čínske vraždy v bludisku (ang. The Chinese Maze Murders), ktorý vyšiel v Japonsku v roku 1950 pod názvom Meiro-no-satsujin. V románe sa okrem sudcu Tiho objavujú aj jeho verní pomocníci Ma Žung, Ťiao Taj a Tao Kan, ako aj sudcov dlhoročný spoločník seržant Chung. Van Gulik povzbudený veľkým čitateľským úspechom preložil román do čínštiny a kniha vyšla v Singapure v roku 1953. Kritiky boli dobré a van Gulik píše v priebehu nasledujúcich štyroch rokov ďalšie dva romány Prípad čínskeho zvona (ang. The Chinese Bell Murders) a Prípad čínskeho jazera (The Chinese Lake Murders). Čoskoro nachádza vydavateľa anglických verzií románov, prvý vychádza v roku 1957. Všetky ďalšie romány, ktoré napísal vyšli najskôr v angličtine, vzápätí nasledoval čínsky a japonský preklad.[1]

V doslove k románu "Prípad čínskeho zvona" van Gulik píše, že zámerom napísania prvého príbehu o sudcovi Ti, bolo ukázať moderným japonským a čínskym spisovateľom detektívok, koľko zdrojov poskytuje staroveká kriminálna literatúra.[2]

Van Gulikove príbehy sudcu Ti nadväzujú na dlhoročnú tradíciu čínskej detektívky, pričom zámerne zachováva rad kľúčových prvokov tohto žánru. Napriek tomu sú van Gulikove romány lepšie prispôsobené západnému čitateľovi, pretože sa vyhýba niektorým prvokom nadprirodzena a náboženským tradíciám budhizmu a taoizmu, i keď tieto sú v románoch prítomné.[3]

Na van Gulikove príbehy sudcu Ti nadviazali po jeho smrti francúzsky spisovateľ Frédéric Lenormand a čínsko-americký spisovateľ Ču Siao Ti. Z inšpirácie van Gulikovými detektívnymi románmi vychádza tiež Ingrid J. Parker vo svojich detektívnych príbehoch zo starého Japonska.

Van Gulikov podpis v čínštine

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Sudca Ti[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky romány o sudcovi Ti boli preložené do slovenčiny. V niektorých prípadoch je rozdiel v preklade názvu románu medzi jeho prvým a ďalším vydaním. V zozname je názov prvého vydania.

(Príbehy sudcu Ti v poradí v akom boli napísané a vydané)

  • Slávne prípady sudcu Ti – Celebrated Cases of Judge Dee, preklad čínskeho románu Dee Goong An (1941 – 1948)
  • Čínske vraždy v bludisku – The Chinese Maze Murders (napísané 1950, vydané v Japonsku v 1951, vydané v angličtine v 1956)[4]
  • Prípad čínskeho zvona – The Chinese Bell Murders (napísané 1953 – 1956, vydané 1958)
  • Prípad čínskeho jazera – The Chinese Lake Murders (napísané 1953 – 1956, vydané 1960)
  • Prípad čínskeho zlata – The Chinese Gold Murders (napísané 1956,[5] vydané 1959)
  • Čínske vraždy klincom – The Chinese Nail Murders (napísané 1958,[5] vydané 1961)
  • Strašidelný kláštor – The Haunted Monastery (napísané 1958 – 1959,[5] vydané 1961)
  • Červený pavilón – The Red Pavilion (napísané 1958 – 1959,[5] vydané 1961)
  • Lakový paraván – The Lacquer Screen (napísané 1958 – 1959,[5] vydané 1962)
  • Cisárova perla – The Emperor's Pearl (1963)
  • Vier vingers (1964), napísané v holandčine pod názvom Boekenweekgeschenk; poviedka "The Morning of the Monkey" z románu The Monkey and the Tiger
  • Opica a Tiger – The Monkey and the Tiger, dve poviedky (1965)
  • Motív vŕbovej halúzky – The Willow Pattern (1965)
  • Vražda v kantone – Murder in Canton (1966)
  • Fantóm chrámu – The Phantom of the Temple (1966)
  • Sudca Ti – Judge Dee at Work, osem poviedok (1967)
  • Náhrdelník a kalabasa – Necklace and Calabash (1967)
  • Básnik a vražda – Poets and Murder (1968)

Vybrané odborné práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Umenie čínskej lutny – esej o ideológii citary čchin (1941)
  • Si Kang a jeho poetická esej o lutne (1941)
  • Siddham – esej o histórii sanskritských štúdií v Číne a Japonsku. (1956)
  • Sexuálny život v starej Číne. Predbežný prieskum čínskeho sexu a spoločnosti od pribl. 1500 pred Kr. do roku 1644 po Kr. (1961). Kniha zaoberá spoločenskými prejavmi sexu, ako sú inštitúcie konkubinátu a prostitúcia.
  • Gibon v Číne – esej o čínskej ľudovej tradícii o zvieratách. (1967)
Obraz "Hrajúce sa gibony" namaľoval cisár Chuan De v roku 1427

.

Van Gulik sa zaujímal aj o čínsku maľbu. Napríklad v knihe The Gibbon in China (1967), venuje zopár strán téme maľby gibonov v Číne a Japonsku. Analyzuje stvárnenie týchto ľudoopov v čínskej histórii a všíma si, ako realizmus malieb zhoršil populáciu gibonov takmer v celej Číne. Ako kritik umenie veľmi obdivoval stvárnenie ľudoopov renomovanými maliarmi, ako boli Ji Juan-ji a Muqi Fa-chang. V komentári k obrazu cisára Chuan De van Gulik hovorí, že obraz síce nie je ktovieakým umeleckým dielom, no je šikovne stvárnený. Domnieva sa, že cisár maľoval podľa živých predlôh, teda gibonov chovaných v palácových záhradách.[6][7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Herbert, Rosemary. (1999) "Van Gulik, Robert H (ans)", in Herbert, The Oxford Companion to Crime and Mystery Writing. Oxford, Oxford University Press. ISBN 0-19-507239-1.pp. 38 – 9.
  2. . Dostupné online.
  3. Wright, Daniel Franklin (2004). Chinoiserie in the novels of Robert Hans van Gulik (M.A. thesis) Wilfrid Laurier University
  4. . Dostupné online.
  5. a b c d e Wessels, Henry. "R. H. van Gulik: Diplomat, Orientalist, Novelist"
  6. Van Gulik, Robert (1967). The Gibbon in China: An Essay in Chinese Animal Lore. Leiden: E. J. Brill. pp. 94 – 95.
  7. Geissmann, Thomas (May 2008). "Gibbon Paintings in China, Japan, and Korea: Historical Distribution, Production Rate and Context". Gibbon Journal, No. 4.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]