Robotnícka strana (Brazília)
| Robotnícka strana | |
_logo_2021.svg){kind=logo} | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | PT |
| Založenie | 10. február 1980 |
| Prezident | Gleisi Hoffmann |
| Volebný výsledok | 50.90% (2022) |
| Ideológie | Sociálna demokracia Ľavicový populizmus Progresivizmus Lulizmus Frakcie: Demokratický socializmus Socializmus 21. storočia Tretia cesta |
| Politické spektrum | Stredoľavica až ľavica |
| Počet členov | ▲ 1,607,843 (2022)[1] |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | São Paulo, Brazília Brazília, Brazília |
| Noviny | Focus Brasil |
| Farby | Červená Biela |
| Web | www.pt.org.br |
Robotnícka strana (portugalsky: Partido dos Trabalhadores, PT) je stredoľavá[2] až ľavicová[3] politická strana v Brazílii. Niektorí vedci označujú jej ideológiu v 21. storočí ako sociálnu demokraciu, pričom sa strana v 90. rokoch posunula od široko socialistickej ideológie. PT, založená v roku 1980, vládla na federálnej úrovni v koaličnej vláde s niekoľkými ďalšími stranami od 1. januára 2003 do 31. augusta 2016. Po parlamentných voľbách v roku 2002 sa PT prvýkrát stala najväčšou stranou v Poslaneckej snemovni a najväčšou vo Federálnom senáte. Úradujúci prezident Luiz Inácio Lula da Silva s najvyšším hodnotením spokojnosti v histórii krajiny je najvýznamnejším členom PT. Prvá žena na čele Brazílie Dilma Rousseffová, tiež členka PT, bola zvolená dvakrát (najskôr 1. januára 2011 a potom znova 26. októbra 2014), ale svoje druhé funkčné obdobie nedokončila z dôvodu odvolania v roku 2016.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Strana bola založená 10. februára 1980 rôznorodou skupinou ľudí zloženej z militantov stojacich proti brazílskej vojenskej vláde, odborárov, ľavicových intelektuálov, umelcov a katolíkov spojených s teológiou oslobodenia v Colégio Sion v São Paulo, súkromnej katolíckej škole pre dievčatá. Strana vznikla ako výsledok pomerov medzi robotníckymi hnutiami v regióne ABC (priemyselný región mesta São Paulo), ako je Conferência das Classes Trabalhadoras (Conclat), ktorá sa neskôr vyvinula na Central Única dos Trabalhadores (CUT), ktorá viedla veľké štrajky v rokoch 1978 až 1980; a stará brazílska ľavica, ktorej zástancovia, z ktorých mnohí boli novinári, intelektuáli, umelci a organizátori odborov, sa vracali z exilu so zákonom o amnestii z roku 1979, pričom mnohí z nich prežili väznenie a mučenie zo strany vojenského režimu. Samotná Dilma Rousseffová bola uväznená a mučená diktatúrou.[4]
PT bola založená v rámci trendu demokratického socializmu. Po štátnom prevrate v roku 1964, bola rozpustená hlavná brazílska federácia odborových zväzov - Generálne veliteľstvo pracovníkov (Comando Geral dos Trabalhadores – CGT), ktoré od svojho vzniku združovalo vedúcich predstaviteľov schválených ministerstvom práce, prax súvisiaca so skutočnosťou, že od diktatúry Getúlia Vargasa, sa odbory stali kvázi štátnymi subjektmi.
Oživenie organizovaného robotníckeho hnutia, ktorého dôkazom boli štrajky v regióne ABC koncom 70. rokov 20. storočia pod vedením Luiza Inácia Lula da Silvu, umožnilo reorganizáciu robotníckeho hnutia bez priameho zasahovania štátu. Hnutie sa pôvodne snažilo pôsobiť výlučne v odborovej politike, ale prežitie konzervatívneho odborárstva pod nadvládou štátu a vplyv, ktorý na odborové hnutie uplatňovali lídri tradičných ľavicových strán, ako napríklad Brazílska komunistická strana (Partido Comunista Brasileiro, PCB), prinútili unionistické hnutie ABC zorganizovať vlastnú stranu v stratégii podobnej tej, ktorú zastávalo odborové hnutie Solidarność v Poľsku.
Preto vznikla PT, ktorá odmietala tradičných vodcov oficiálneho unionizmu a snažila sa uviesť do praxe novú formu demokratického socializmu, pokúšajúc sa odmietnuť politické modely, ktoré považovala za upadajúce, ako sú sovietske a čínske. Predstavoval sútok medzi unionizmom a antistalinskou inteligenciou.
PT bola oficiálne uznaná za stranu brazílskym najvyšším volebným súdom 11. februára 1982. Prvý členský preukaz patril umeleckému kritikovi a bývalému trockistickému aktivistovi Máriovi Pedrosovi, po ňom nasledoval literárny vedec Antonio Candido a historik Sérgio Buarque de Holanda. Holandova dcéra Ana de Holanda sa neskôr stala ministerkou kultúry v kabinete Rousseffovej.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Estatísticas do eleitorado – Eleitores filiados [online]. Superior Electoral Court, [cit. 2022-11-20]. Dostupné online. Archivované 2019-05-09 z originálu. (po portugalsky)
- ↑ Dilma Rousseff and Brazil face up to decisive month. BBC News, 2016-03-29. Dostupné online [cit. 2023-01-27]. (po anglicky)
- ↑ The demise of Brazil’s great centrist party. The Economist. Dostupné online [cit. 2023-01-27]. ISSN 0013-0613.
- ↑ ROMERO, Simon. Leader’s Torture in the ’70s Stirs Ghosts in Brazil. The New York Times, 2012-08-05. Dostupné online [cit. 2023-01-27]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)