Roger Etchegaray

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Roger Etchegaray
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný predseda Pápežskej rady Justitia et pax
Roger Etchegaray
Funkcie a tituly
Predseda Pápežskej rady Justitia et pax
8. apríl 1984 – 24. jún 1998
Predchodca Bernardin Gantin Nguyen Van Thuan Nástupca
Predseda Pápežskej rady Cor Unum
8. apríl 1984 – 2. december 1995
Predchodca Bernardin Gantin Paul Josef Cordes Nástupca
Biografické údaje
Narodenie25. september 1922 (96 rokov)
Espelette, Francúzsko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka13. júl 1947 (24 rokov)
Rím
Jean Saint-Pierre
emeritný pomocný biskup kartáginský
InkardináciaBayonne
Biskup
Konsekrácia27. máj 1969 (46 rokov)
Paríž
SvätiteľFrançois Marty
arcibiskup parížsky
SpolusvätiteliaPaul Gouyon
arcibiskup rennský
Władysław Rubin
generálny sekretár Biskupskej synody
Kardinál
Menovanie30. jún 1979 (56 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-biskup
Titulárne sídloSan Leone I
(1979 – 1998; kardinál-kňaz)
Porto-Santa Rufina
(1998 – ; kardinál-biskup)
Odkazy
Roger Etchegaray na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Roger Etchegaray

Roger Etchegaray (* 25. september 1922, Espelette, Francúzsko) je francúzsky kardinál a emeritný predseda Pápežskej rady Justitia et Pax.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Roger Etchegaray sa narodil 25. septembra 1922 rodičom Jean-Batistovi Etchegarayovi a Aurélii Dufau. Pokrstený bol ako Roger-Marie-Élie. Mal dvoch mladších súrodencov: Jeana (kňaz Kňazského spoločenstva francúzskej misie) a Maïte.[1]

Štúdiá[upraviť | upraviť kód]

Študoval na menšom seminári v Ustaritze (1934 – 1943), na kňazskom seminári v Bayonne (1943 – 1947) a dva roky na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme (1947 – 1949), kde získal doktorát z kánonického práva.[1]

Kňaz[upraviť | upraviť kód]

Za kňaza bol vysvätený pre diecézu Bayonne 13. júla 1947. V rokoch 19471961 vykonával dušpastiersku činnosť v rámci svojej diecézy. Od roku 1954 bol generálnym sekretárom Katolíckej akcie a iných diel diecézy a od roku 1958 ich riaditeľom. 18. októbra 1960 bol vymenovaný za generálneho vikára diecézy.[1]

V rokoch 19611966 bol pomocným riaditeľom sekretariátu Biskupskej konferencie Francúzska. Zúčastnil sa na Druhom vatikánskom koncile ako expert. V roku 1965 bol sekretárom Komisie pre vzťahy medzi európskymi biskupskými konferenciami. Medzi rokmi 1966 a 1970 vykonával funkciu riaditeľa generálneho sekretariátu Biskupskej konferencie Francúzska.[1]

Biskup[upraviť | upraviť kód]

29. marca 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za parížskeho pomocného biskupa a 27. mája 1969 prijal v Paríži biskupskú vysviacku z rúk parížskeho arcibiskupa Françoisa Martyho. Spolusvätiteľmi boli kardinál Paul Gouyon, arcibiskup Rennesu, a biskup Władysław Rubin, generálny sekretár Biskupskej synody. Zúčastnil sa na prvom mimoriadnom zasadnutí Biskupskej synody v októbri 1969. V roku 1970 bol vymenovaný za arcibiskupa Marseille.[1]

Vykonával funkciu predsedu Rady európskych biskupských konferencií v rokoch 19711979. V roku 1975 bol zvolený za člena rady gerenálneho sekretariátu Biskupskej synody. V rokoch 19751981 slúžil ako predseda Biskupskej konferencie Francúzska.[1]

Kardinál[upraviť | upraviť kód]

Pápež Ján Pavol II. ho na konzistóriu 30. júna 1979 vymenoval za kardinála s titulárnym chrámom San Leone I.[2] Od 31. mája 1981 bol členom Rady kardinálov pre štúdium organizačných a ekonomických problémov Svätej stolice.[1]

8. apríla 1984 bol menovaný za predsedu dvoch pápežských rád - Pápežskej rady Justitia et Pax a Pápežskej rady Cor Unum. Pápežská rada Justitia et Pax sa zameriavala na dodržiavanie mieru a spravodlivosti a Pápežská rada Cor Unum na podporu solidarity, pomoc obetiam katastrof a chudobným (obe tieto rady zanikli k 1. januáru 2017).[3] 13. apríla 1985 rezignoval na svoj úrad marseillejského arcibiskupa. 28. marca 1994 bol vymenovaný za čestného člena Académie des sciences morales et politiques. 2. decembra 1995 sa vzdal funkcie predsedy pápežskej rady Cor Unum. 24. júna 1998, po dosiahnutí predpísaného kánonického veku, ukončil svoju aktívnu činnosť, vrátane funkcie predsedu pápežskej rady Justitia et Pax.[1]

7. októbra 2002 bol vymenovaný za veľkodôstojníka Čestnej légie. 24. marca 2004 obdržal cenu Felixa Houphouet-Boignyho organizácie UNESCO za jeho činnosť pre svetový mier.[1]

Po zvolení pápeža Benedikta XVI. sa stal prodekanom kardinálskeho kolégia. 28. apríla 2014 obdržal veľkokríž Čestnej légie.[1]

Zo všetkých funkcií vo Vatikáne sa stiahol v roku 2017, keď sa na vlastnú žiadosť vrátil do rodného Francúzska.[1][4]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Počas polnočnej sv. omše 24. decembra 2009 ho zrazila k zemi psychicky nestabilná mladá žena, ktorá sa chcela dostať k pápežovi Benediktovi XVI. Kardinál bol súčasťou slávnostného sprievodu. V dôsledku pádu utrpel vážne zlomeniny.[5]

Roger Etchegaray je historicky najdlhšie pôsobiaci kardinál, ktorý sa nikdy nezúčastnil konkláve ako volič. Kardinálom sa stal v roku 1979, v prvom roku pontifikátu Jána Pavla II. a vekovú hranicu oprávňujúcu kardinála k voľbe pápeža, t.j. 80 rokov, dosiahol v roku 2002, čiže 3 roky pred konkláve po smrti Jána Pavla II.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i j k MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church - June 30, 1979 [online]. webdept.fiu.edu, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)
  2. CHENEY, David M.. Consistory - 1979 [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)
  3. CHENEY, David M.. Pontifical Council “Cor Unum” [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)
  4. GAGLIARDUCCI, Andrea. Cardinal Etchegaray's retirement means the end of an era [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  5. Pope attacked at Christmas Eve mass [online]. . Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]