Rovas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Rovas (podľa normy ISO 15924 oficiálne „staromaďarské písmo alebo maďarské runy”) je písmo, ktorého vznik sa pripisuje Húnom a ktoré bolo prebraté a používané Maďarmi v ranom stredoveku, v Transylvánii medzi Sikulmi až do 17. storočia.

Rovás (čítať ako Rováš) znamená v maďarčine “rez”, “zárez”, “písmo”.

O pôvode a vzniku runového písma Rovas sa vo vedeckých kruhoch vytvorili tri hlavné teórie. Niektorí vedci tvrdia, že runové písmo pochádza od Turkov, ďalší, že zo starého minojského písma, a poslednou teóriou je, že runy dokonca pochádzajú až z doby Sumerov a sumerského písma, alebo starovekého Egypta. Nech je ktorákoľvek z týchto teórií pravdivá, alebo nie, tak jedno je isté, že ho používali a prispôsobili si ho Húni, čo dokazujú aj niektoré nálezy, cez ktorých sa toto písmo dostalo k Starým Maďarom, ktorí prišli do Karpatskej kotliny zhruba 400 – 500 rokov po Húnoch, ktorí tu pravdepodobne písmo Rovas zanechali. Môžeme tu hovoriť o altajskej kontinuite (majú skýtsko-turecko-hunsko-avarsko-maďarský pôvod). S nordickými runami, na ktoré sa na prvý pohľad môže podobať v skutočnosti nemá nič spoločné. Po korunovácii Štefana I. kráľom, štát oficiálne od Rovasu upustil, aj keď miestami sa používal ďalej. V roku 1598 písmo zaznamenal učenec János Telegdi. O Rovas alebo "starú maďarčinu" bol veľký záujem v nacionalistickom 19. storočí.

Existenciu húnskeho písma dokazujú rôzne húnske nápisy, ktoré boli objavené v oblasti jazera Bajkal a rieky Lena, v oblasti Janis a na území Mongolska ako aj v pohorí Altaj, v Kazachstane, Kirgizstane, Karpatskej kotline, Taliansku, Rakúsku a Švajčiarsku.

Rétor Priskos píše o Attilových listoch, Ménander v 6. storočí sa zmieňuje o tom, že byzantský cisár dostal list písaný skýtskym písmom od tureckých vyslancov. Je to dôkaz, že runové písmo používali Húni ale aj iné národy. Najstaršou húnskou runovou pamiatkou je nápis na drevených tabuliach, ktoré sa našli v dvoch hrobkách na okraji púšte Gobi. Datujú sa do obdobia roku 2000 pred Kr. V hroboch boli pozostatky europoidných ľudí s blond vlasmi.

Ide o starú runovú formu písma, v ktorom každá jedna runa vyjadruje jedno písmeno (hlásku). Navyše obsahuje ligatúry, ktoré vyjadrujú skupinu písmen alebo hlásiek. Samotné písmo malo 42 hlavných znakov a ešte niektoré znaky, ktoré mali vlastný význam. Tie sa volali capita dictionum. Tieto však doteraz neboli všetky spoľahlivo rozlúštené. Píše sa sprava doľava. Jednotlivé slová sa oddeľujú medzerou alebo aj bodkou. Krátke samohlásky sa v minulosti nepísali. Výnimkou boli krátke samohlásky na konci slova. Dlhé samohlásky sa zaznačovali.

Ľudia, ktorí v súčasnosti používajú Rovas, postupujú podľa pravidiel maďarského pravopisu a gramatiky a píšu všetky hlásky slov. Súčasná runová abeceda bola prispôsobená a pozmenená k modernej maďarčine.

Rovas 4.jpg
Rovas 2.jpg

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]