SN 1006

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Obrázok pozostatku supernovy SN 1006 v röntgenovom spektre zhotovený satelitom ASCA

SN 1006 bola najjasnejšia zaznamenaná supernova v histórii. Objavila sa v súhvezdí Vlk 30. apríla1. mája roku 1006 a popísali ju pozorovatelia vo Švajčiarsku, Egypte, Iraku, Číne a Japonsku.

Historické opisy[upraviť | upraviť zdroj]

Číňania nám zanechali najkompletnejší opis supernovy. Songši v sekciách 56 a 461 hovorí, že hviezda sa objavila 1. mája 1006 južne od súhvezdia Di, východne od Vlka a 1 stupeň západne od Kentaura. žiarila tak jasne ako Mesiac v prvej či poslednej štvrti a v noci sa dali jasne rozoznať predmety. V septembri zašla za horizont, ale v decembri sa znovu objavila. Čínsky astrológ Čou Kche-ming povedal kráľovi, že je to priaznivá hviezda, žltá farba a žiarivý jas by mohli priniesť štátu prosperitu.

Egyptský astrológ Alí bin Ridwan zanechal v komentári k Ptolemaiovmu Tetrabiblu ďalší opis supernovy. Hovorí, že objekt bol dva a pol až trikrát tak veľký ako disk Venuše a mal jednu štvrtinu jasu Mesiaca. Rovnako ako iní pozorovatelia hovorí, že hviezda bola nízko nad južným horizontom. Benediktíni v Saintgallenskom opátstve úplne potvrdili bin Ridwanove pozorovania, čo sa týka magnitúdy a polohy na oblohe. Z ďalšieho opisu mníchov, ktorí hovorili, že hviezda slabla a znovu zjasňovala, sa mnohí nazdávajú, že táto supernova bola supernova typu Ia. Niektoré iné zdroje uvádzajú, že hviezda bola taká jasná, že predmety vrhali v noci svoje tiene a bolo ju vidieť aj za denného svetla.

Zdá sa, že supernova mala dve zreteľné fázy. Prvé 3 mesiace žiarila najjasnejšie, po nich jej jas zoslabol avšak neskôr na 18 mesiacov znovu zosilnel a potom sa hviezda stratila. Väčšina astrológov si vyložila úkaz ako predzvesť vojny a hladu.

Hohokamské skalné kresby pravdepodobne tiež znázorňujú túto udalosť a sú tak prvým známym dokladom o pozorovaní tohto javu v Severnej Amerike.

Pozorovanie pozostatku supernovy v súčasnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Supernova zanechala po sebe len slabý zvyšok - deformovanú hmlovinu v tvare lastúry. V roku 1965 však objavili Douglas K. Milne a F. F. Gardner v rádiovej oblasti spektra kruhový výtrysk o veľkosti 30 uhlových minút blízko hviezdy Beta Lupi. V roku 1976 sa podarilo objaviť aj röntgenovú a optickú zložku. Z nedávnych meraní sa ukázalo, že rázová vlna pohybujúca sa rýchlosťou 2 800 km/s vytvorila bublinu o veľkosti 20 parsekov a tá sa nachádza asi 2 200 parsekov od Zeme. Dnes nesie objekt označenie PKS 1459-41. V samotnom strede hmloviny sa nenašiel žiadny pulzar ani čierna diera, práve tak, ako sa to od pozostatkov supernov typu Ia očakáva.