Slnečnicové hnutie
.jpg)
Slnečnicové hnutie či Slnečnicová revolúcia alebo tiež Hnutie 318 (čín. 太陽花學運, pchin-jin: Tàiyáng huā xué yùn) bolo protestné hnutie na Tchaj-wane organizované prevažne študentmi proti vtedy vládnucemu Kuomintangu, vrcholiace v období medzi 18. marcom a 10. aprílom 2014.[1]
Príčiny a udalosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným dôvodom demonštrácií bola obchodná dohoda (The Cross Strait Service Trade Agreement, čín. 海峽兩岸服務貿易協議) uľahčujúca prílev investícií (v sektore služieb) medzi Tchaj-wanom pod vedením prezidenta Ma Jing-ťioua a Čínou (ČĽR). Demonštranti sa obávali, že sa Tchaj-wan prostredníctvom týchto dohôd stane ekonomicky a politicky príliš závislým na ČĽR a postupne tým stratí zvrchovanosť. Netransparentné a urýchlené kroky vlády[2] k presadeniu dohody boli kritizované a protestujúci študenti následne na 24 dní obsadili budovu parlamentu (Legislatívny Jüan) s cieľom zabrániť ratifikácii dohody.[3] Okupáciu sprevádzali demonštrácie v uliciach Tchaj-peja, ktorých sa zúčastnilo až 500 tisíc protestujúcich.[4]
6. apríla oznámil predseda parlamentu Wang Jin-pyng odloženie ratifikácie zmluvy a súhlas so zavedením monitorujúcich mechanizmov a čítaní preverujúcich každú zmluvu medzi Tchaj-wanom a Čínou, ktoré študenti tiež požadovali. Deň nato demonštranti oznámili, že budovu parlamentu 10. apríla po vyčistení vypratajú. V dôsledku udalostí hnutia k ratifikácii zmluvy nikdy nedošlo.
Dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Udalosti mali významný vplyv na taiwanskú politiku. Vládnuci Kuomintang utrpel porážku tak v komunálnych voľbách toho istého roku, ako aj v prezidentských a parlamentných v roku 2016. Z hnutia neskôr vzišli občianske iniciatívy a nové politické strany ako New Power Party či Sociálnodemokratická strana, ktoré sú súčasťou politického javu známeho ako „tretia sila“ (第三勢力), v ktorom sa nové politické strany snažia ponúknuť alternatívu k tradičnému usporiadaniu taiwanskej politiky ovládané zeleným táborom na čele s DPP a modrým táborom vedenom Kuomintangom.[5]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov hnutia vzišiel z momentu, keď sympatizujúci kvetinár okupantom parlamentu daroval 1000 slnečníc, ktoré boli prijaté ako symbol „východu slnka“ v temných časoch. Názov je tiež inšpirovaný Hnutím Wild Lily (Hnutie divokej ľalie, čín. 野百合學運), významnou udalosťou v dejinách demokratizácie Tchaj-wanu v roku 1990, pri ktorej demonštranti okrem iného požadovali priame voľby prezidenta a ktorá tiež niesla názov kvetu, v tomto prípade taiwanskej ľalie ako symbol statočnosti.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HORWITZ, Josh. Taiwan’s newest politicians include a rock star and an aboriginal activist [online]. qz.com, 2016-01-18, [cit. 2024-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ COLE, J. Michael. Taiwanese Occupy Legislature Over China Pact [online]. The Diplomat, 2014-03-20, [cit. 2024-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RAMZY, Austin. Students End Occupation of Taiwan’s Legislature. The New York Times (New York: The New York Times Company), 1397117713. Dostupné online [cit. 2024-12-13]. ISSN 1553-8095.
- ↑ GOLD, Michael. Over 100,000 protest in Taiwan over China trade deal [online]. Reuters, 2014-03-30, [cit. 2024-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Linda van der Horst. The Rise of Taiwan’s ‘Third Force’ [online]. The Diplomat, 2016-01-06, [cit. 2024-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slnečnicové hnutie
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slunečnicové hnutí na českej Wikipédii.