Slovenské divadlo VHV v Starej Pazove
Slovenské divadlo VHV v Starej Pazove je ochotnícke divadlo, ktoré pôsobí pri Slovenskom kultúrno–umeleckom spolku hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, v Srbsku. V repertoári má najmä činohru pre dospelých, ale zaoberá sa aj detským a nonverbálnym divadlom. Má aj bohatú zájazdovú činnosť.[1][2]
História divadla[upraviť | upraviť zdroj]
Rok 1903 sa považuje za rok založenia Slovenského ochotníckeho divadla v Starej Pazove. Založili ho kňaz a dramatik Vladimír Hurban Vladimírov (známy aj pod pseudonymom VHV) a jeho sestra Ľudmila Hurbanová. Divadelná tradícia v Starej Pazove vyrástla najmä z činnosti VHV, ktorý v tomto divadle dlhé roky pôsobil ako herec, organizátor, autor divadelných predstavení a režisér. Prvým divadelným predstavením, ktoré bolo predvedené 2. februára 1903 v hostinci Martina Kiršnera, bola komédia, jednoaktovka neznámeho autora Testiná do domu – spokojnosť von z domu. Známe sú slová z kupletu Idy Roháčovej a Juraja Ježa po skončení predstavenia: Odkedy tu na rovine Pazova stojí, / odkedy sa rozmnožuje v dobrom pokoji, / ba odkedy zemeguľu okrášľuje Sriem, / nebolo tu slovenského divadla, to viem! / Hej, haj, nieže tak, ako bolo dosiaľ, / kým ten náš národ tu tvrdým spánkom spal! / Stojme zmužile, svorne bok o bok: / hrávať budeme každý rok![3][4]
Staropazovskí divadelníci v minulosti zohrali predstavenia slovenských (Vladimír Hurban Vladimírov, Ivan Stodola, Jozef Gregor Tajovský, Milo Urban, Ferko Urbánek a iní), srbských (Dušan Kovačevič, Branislav Nušič, Jovan Sterija Popovič a iní) a svetových autorov (Karel Čapek, Anton Pavlovič Čechov, Molière, William Shakespeare, Oscar Wilde a iní). V staropazovskej divadelnej sieni odznela (prvýkrát roku 1925) aj opereta Pekná nová maľovaná kolíska, pre ktorú libreto napísal VHV, kým zhudobnená bola v troch verziách: Jána Podhradského, Antona Cígera a Imricha Janošku.[5]
Pestovalo sa aj detské divadlo. Okrem výberu hotových predlôh často sa stávalo, že sa rozprávky, povesti a báje dramatizovali alebo autorsky spracúvali. Učitelia a pri tom divadelní ochotníci sa často podpisovali aj ako režiséri. Medzi prvými režisérmi divadelných predstavení pre deti bol učiteľ, publicista a prekladateľ Ferdinand Klátik.[4]
Od prvého predstavenia po začiatok 21. storočia v staropazovskej divadelnej sále hralo asi 2400 hercov a predstavenia režírovalo viac ako 30 režisérov. Za sto rokov bolo asi 300 premiér a spolu s nimi približne tisíc vystúpení. Divadlo vystupovalo na lokálnych, celoštátnych a svetových festivaloch (vo Fínsku, Nórsku, na Slovensku, v Slovinsku atď).[4] V Srbsku sa pravidelne zúčastňuje Festivalu slovenskej vojvodinskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín, ktorý sa organizuje od roku 1970 a festivalu DIDA (Divadelné inscenácie dolnozemských autorov), ktorý sa organizuje od roku 1995. Na Slovensku vystupovalo na Divadelnej Nitre, Scénickej žatve v Martine, v profesionálnych divadlách v Bratislave, Košiciach, Prešove, Zvolene, Žiline a v Divadle SNP v Martine.[3]
V novšej dobe pazovskí divadelníci sa vyskúšali aj v nonverbálnom divadle pod dozorom režiséra Miroslava Benku, v jeho autorskom projekte S.O.S. (Save Our Souls), zinscenovanom roku 1990. Toto predstavenie bolo pozvané na 11 medzinárodných divadelných festivalov.[4][6]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Vladimír Hurban Vladimírov, kňaz, dramatik a režisér, zakladateľ Slovenského divadla v Starej Pazove -
Ferdinand Klátik, pedagóg, publicista, redaktor časopisov a režisér detských divadelných predstavení -
Súbor prvého slovenského divadelného predstavenia v Starej Pazove (1903): Juraj Ježo, Ida Roháčová, Ferdo Vlček, Ľudmila Hurbanová, Adam Vereš a Ján Križan (šepkár) -
Oslava 25. výročia Slovenského divadla v Starej Pazove (1928) -
Staropazovský slovenský divadelný súbor (1929) -
Plagát z roku 1933 oznamujúci program zábavy pri príležitosti 30. výročia Slovenského divadla v Starej Pazove -
Plagát z roku 1946 oznamujúci divadelnú hru Nepokorení v Slovenskom národnom dome -
Plagát z roku 1947 oznamujúci dve divadelné predstavenia (Už sú všetci v jednom vreci a Medveď)
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slovenské divadlo VHV [online]. Stará Pazova: Slovenský kultúrno–umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka, [cit. 2020-02-25]. Dostupné online. Archivované 2019-06-26 z originálu.
- ↑ ČUKAN, Jaroslav a kolektív. Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2018. Dostupné online. ISBN 978-86-7103-511-8. Archivované 2020-02-10 z originálu.
- ↑ a b Divadelná hrdosť a tradícia staropazovských Slovákov je pre mnohých unikátnym vzorom [online]. Žilina: My Žilina — SME.sk. Dostupné online. Archivované 2019-12-02 z originálu.
- ↑ a b c d Slovenské divadlo VHV, Stará Pazova [online]. Nový Sad: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, [cit. 2020-02-25]. Dostupné online. Archivované 2019-07-06 z originálu.
- ↑ BABIAK, Michal. Kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov v kontexte slovenskej kultúry [online]. Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, 2018, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online. Archivované 2020-02-24 z originálu.
- ↑ BENKA, Miroslav. Theatrography [online]. Stará Pazova: miroslavbenka.com, [cit. 2020-02-25]. Dostupné online. Archivované 2020-02-25 z originálu. (po slovensky a po srbsky)