Slovenský opál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Slovenský opál

Slovenský opál je certifikované zemepisné označenie opálu, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch na Východnom Slovensku. Dňa 11. októbra 2016 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva SR zaregistrované osvedčenie o zápise tohto označenia, ktoré prihlasovala a teraz využíva firma Opálové bane Libanka, s.r.o z Prešova. [1] Slovenský opál je prírodný amorfný oxid kremičitý s premenlivým obsahom vody (SiO2. nH2O) charakteristický svojou hrou farieb a vysokou estetickou hodnotou.

Nálezisko[upraviť | upraviť zdroj]

Nálezisko Slovenského opálu je situované na Východnom Slovensku v pohorí Slanské vrchy, v katastrálnom území obce Červenica (okres Prešov). Opálové bane sú vymedzené plochou (Chráneným ložiskovým územím) CHLÚ Červenica I.[2] Opál sa ťaží v dobývacom priestore Červenica.[2][3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik opálu je dôsledkom prieniku fluíd bohatých na SiO2, ktoré pri hydrotermálnej alebo hydrotermálno-postvulkanickej fáze vypĺňali pukliny a drobné trhliny v andezitovej materskej hornine, čo vytvorilo opálové hniezda, žilky a náteky. Vzhľad Slovenského opálu ovplyvňuje skladba veľmi drobných gélovitých guľôčok s priemerom 0,2 – 0,8 nm pozostávajúcich z cristobalitu. Ak majú guľôčky gélu uvedenú veľkosť, na ich povrchu dochádza k rozkladu svetla a typickej opalizácii. Ak sú guľôčky menšie, k opalizácii nedochádza. Slovenský opál tvorí z 90 – 91 % cristobalit, čo zabezpečuje výraznú produkciu spektrálnych farieb.

Obecný opál sa vyskytuje aj na niekoľkých ďalších, ale menej významných náleziskách v Slanských vrchoch. Zoznam nálezísk obecných opálov je uvedený v publikácii Opály Slovenskej a Českej republiky.[4]

Slovenský opál je jediný „drahý“ opál, ktorý sa vyskytuje na území Európy a Ázie[1], a preto názov zemepisného označenia nie je tvorený názvom konkrétneho miesta nálezu, ale názvom odvodeným od názvu celej krajiny „Slovensko“ – Slovenský. Druhú časť názvu tvorí označenie minerálu – opál. Dňa 11. októbra 2016 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva SR zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku „Slovenský opál“. Dňa 10. novembra 2016 bolo zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku „Slovenský opál“ v WIPO – Svetová organizácia duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization), pod registračným číslom 1061.

Variety[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský opál predstavuje mineralogicky najcennejší typ opálu – opál AG. Na základe svojej definície v úradnom vestníku sa delí na tri variety: [1]

  • mliečny – základ tvorí biely priehľadný a polopriehľadný opál mliečny s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vnútri opálu
  • krištáľový – základ tvorí krištáľovopriehľadný a polopriehľadný opál s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vnútri opálu
  • Matrix tvorí materská andezitová hornina, ktorá je čiastočne presýtená opálovou hmotou, ktorá vytvára plôšky, vrstvičky, žilky opálu s hrou farieb.

Podľa stálosti H20 delíme Slovenský opál na:

  • hydrofan
  • opál, ktorý nevykazuje známky hydrofanu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Drahý opál (staršie názvy – v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie Červenicko-dubnícký opál, Červenický opál, Dubnický drahý opál, Hungarian Opal, Vienna Imperial Opal), ktorý sa ťažil v Opálových baniach v Dubníku bol známy už od konca 16. storočia. Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775.[5] Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Druhý najväčší opál bol nájdený v podzemí v roku 1803 mal hmotnosť 400 ct, dostal meno Monarchia a vtedajší nájomca Jozef Rumpler ho daroval do kráľovského mineralogického kabinetu.

Na Libanke a ostatných banských poliach ukončili ťažbu v dôsledku recesie povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie v roku 1922. Prevádzka bola zastavená a zrušená na základe výnosu 311/62/32844/Úsp./C/23 zo 16. októbra 1923, dokument (Správa státních solivarů v Slolnohradě) z 31. decembra 1923.

V súčasnosti obdržala povolenie na banskú činnosť, teda ťažbu opálu v DP Červenica, v máji 2012 spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o., po čom v októbri 2012 nasledoval začiatok povrchovej ťažby na halde Viliam s názvom Monika.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský opál má využitie v zlatníctve a klenotníctve. Ak chceme takýto minerál použiť do jedinečných šperkov, je potrebné ho najprv opracovať, brúsiť a leštiť. Druh a typ zvoleného brúsenia závisí od veľkosti, tvaru a ostatných vlastností neopracovaného kameňa. Komplexný proces vybrúsenia (tzv. fazetovanie) zahŕňa prípravu a výber kameňov. Samotné spracovanie kameňa do požadovaného tvaru je vykonávané rezaním, štiepením, hrubým brúsením, jemným brúsením a finálnym leštením. Najčastejšie sa opál brúsi do tvaru kabošónov oválnych, okrúhlych tvarov, sĺz a fantazijných tvarov. Kabošony z minerálov a kameňa nemusia mať vždy úplne pravidelný tvar a na niektorých sa môžu vyskytnúť (veľmi drobné) kazy, čo je u prírodných kameňov prirodzené.

Fotografie opálov[upraviť | upraviť zdroj]

Šperky so Slovenským opálom[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Zemepisné označenia výrobkov : Slovenský opál. Vestník Úradu priemyselného vlastníctva SR (Banská Bystrica: ÚPV SR), 2016-11-02, roč. 2016, čís. 11, s. 251 – 253. Dostupné online [cit. 2017-01-09]. ISSN 2453-7551.
  2. a b Evidencia chránených ložiskových území - Obvodný banský úrad v Košiciach [online]. Banská Štiavnica : Hlavný banský úrad, 31.12.2015, [cit. 2017-01-11]. Dostupné online.
  3. Ložiská nerastných surovín [online]. Bratislava : ŠGÚDŠ, 29.04.2015, [cit. 2017-01-11]. Dostupné online.
  4. Ďuďa, R., Pauliš, P., 2006, Opály Slovenské a České republiky a možnosti jejich sběru. Kutná Hora
  5. Ozdín, D. OPÁL var. drahý [online]. ozdinminerals.com, [cit. 2017-01-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]