Sloviaci
Sloviaci alebo starším pravopisom aj Slovjaci (jednotné číslo: Sloviak, Slovjak) môže byť staršie v niektorých východoslovenských nárečiach (historicky prípadne aj v iných slovenských nárečiach), resp. aj v niektorých starších etnografických textoch:
- Slováci[1][2][3][4][5]
- zriedkavo: Slováci a (severouhorskí) Rusíni[6]
- Východoslováci[7][3][8] (v minulosti niektorými neslovenskými autormi chápaní ako poslovenčení "Rusi"[9])
- gréckokatolícki Slováci[10] (resp. z pohľadu niektorých neslovenských autorov poslovenčení "Rusňáci", t.j. poslovenčení gréckokatolícki "Rusi"[11]), pozri gréckokatolícka cirkev a Slováci
- Slovania[12]
Slovjaci alebo menej často Sloviaci[13][3] boli u niektorých aktivistov na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia Východoslováci chápaní ako samostatný národ, pozri Slovjaci
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ TAJTÁK, L. Východné Slovensko ako regionálny fenomén. Historický časopis. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2001, 49(2). S. 307
- ↑ MULÍK, Peter. Používanie kľúčových jazykových termínov k počiatkom slovenských dejín. In: Etnogenéza Slovákov : kto sme a aké je naše meno. Ed. Richard Marsina, Peter Mulík. Martin : Matica slovenská, 2009. 179 s. ISBN 978-80-7090-940-9. S. 39 a nasl.
- ↑ a b c LIŠKA, Jozef. Rozriešime si otázku pôvodu východnej slovenčiny? (Pokračovanie.). Slovenská reč, október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 48 – 58. Dostupné online [cit. 2024-01-30].
- ↑ UHLÁR, V. O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina. Kultúra slova, 1992, roč. 26, čís. 8, s. 230 – 236. S.232
- ↑ CZAMBEL, S. Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka: Východoslovenské nárečie. S. 590 [1]
- ↑ CZAMBEL, S. Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka: Východoslovenské nárečie. S. 77 [2]
- ↑ RATKOŠ, Peter: Problematika kolonizácie na valašskom práve na území Slovenska. In: Historické štúdie XXIV. Bratislava 1980. S. 217 [3]
- ↑ KLÍMA, S. Slovensko - obraz jeho minulosti a přítomnosti. Praha: Jednota českých mathematiků a fyziků. 1920. S. 12
- ↑ CZAMBEL, S. Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka: Východoslovenské nárečie. S. 22-24, 76, 156, 178, 179 [4]
- ↑ BÍLÝ, F., KLÍMA, S.. Ilustrovaný průvodce po Slovensku s mapou Slovenska a Tater. Praha: Šolc a Šimáček. 1921. S. 78
- ↑ Národnostní obzor: časopis Čsl. společnosti pro studium menšinových otázek. Praha: Společnost pro studium menšinových otázek. č. 9. 1931. S. 11 [5]
- ↑ EMERICZY, Geza. Zemepisni sklad visledkoch pre 5. alebo 6. klassu narodnich skol a pre opakujucu skolu. [s.l.] : Universitätsdr., 1879. 36 s. Dostupné online. S. 17.
- ↑ Matica slovenská. Zahraniční Slováci a materinský jazyk (zborník príspevkov z vedeckého sympózia k 125. výročiu založenia Matice slovenskej). [s.l.] : Matica slovenská, 1990. 292 s. ISBN 978-80-7090-066-6. S. 229.
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.