Smikros (maliar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atický červenofigúrový stamnos (fragmentárny), zobrazuje mainády a Dionýza držiaceho kantharos, cca 520 – 510 pred Kr., Louvre
Ilustrácia červenofigúrového stamnosu (strany A), podpísaného Smikrom ako maliarom (a jeho údajným autoportrétom na zobrazení vpravo), Musées royaux d'Art et d'Histoire, A717, Brusel

Smikros (starogr. Σμίκρος) bol grécky maliar červenofigúrových váz, činný na prelome 6. až 5. storočia pred Kr.[1][2]

Smikros („Drobný“), aténsky maliar váz z konca 6. storočia pred Kr., patril podľa niektorých znalcov antického umenia, medzi generáciu umelcov tzv. „priekopníkov“, ktorí ako prví zdobili vázy červenofigúrovou technikou.[3] Jeho signatúry SMIKROS EGRAFSEN (Smikros namaľoval) sa nachádzajú minimálne na troch vázach (dve z nich sú na stamnoi[4] a jedna je na tzv. šnúrovej amfore[5]).[6] Je veľmi pravdepodobné, že sa môžu nachádzať až na piatich vázach.[7] Toto meno je zrejme napr. ([--]κρος [επο]ιεσεν – [--]kros zhotovil, nie je známe iné meno hrnčiara končiace na kros[8]) aj podpisom hrnčiara na veľkej, dnes už fragmentárnej rituálnej nádoby fialé podpísanej maliarom Dourisom.[6] Ak je to tak, Smikros sa tu ukazuje ako talentovanejší hrnčiar než maliar, lebo fragmenty fialé sú vyrobené skutočne veľmi jemnou technikou.[9]

Vázovú maľbu signovanú maliarom Smikrom vždy označovali za štýlovo blízku maľbám Eufronia. Keďže sa podpisoval iným menom, táto štýlová podobnosť sa vysvetľovala „hypotézou“, že vázový maliar, ktorý si hovoril Smikros, bol imitátorom Eufronia.[6] Tak to interpretoval a dal tomu dlhotrvajúcu pečať hodnovernosti britský archeológ John Beazley, keď Smikra v roku 1925 označil za „veľmi zlého imitátora Eufronia“.[7] Dnes nie je otázkou, či sú vázy s podpisom Smikra štylisticky odlíšiteľné od tých, ktoré podpísal Eufronios, ale skôr je problém vysvetliť skutočnosť, že vázy zdanlivo rovnakého štýlu nesú podpisy dvoch rôznych umelcov (americký klasický archeológ John H. Oakley dokonca tvrdí, že Smikros nebol skutočným maliarom váz, ale fiktívnym, obrazovým výtvorom Eufronia[6]).[10][11] Problémová sa zdala aj existencia niekoľkých nápisov mena Smikros na vázach. Meno Smikros bolo v Aténach v šiestom a piatom storočí pred Kr. však natoľko bežné, že sa v týchto prípadoch nemuselo týkať Smikra, maliara váz.[12]

Červenofigúrový stamnos, umiestnený v Kráľovskom múzeu umenia a histórie v Bruseli, podpísaný Smikrom zobrazuje ležiacu postavu označenú nápisom Smikros (často označovanú za jediný autoportrét antického maliara váz[13]), uchvátenú hudbou hetéry hrajúcej na diaulos. Je to pozoruhodný príklad toho, ako sa novou červenofigúrovou technikou vázovej maľby zobrazovali aj výjavy z bežného života, v tomto prípade zo symposia, ktorého sa zúčastnili aténski muži (možno hrnčiari a ich patróni).[13][14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Cornelia Isler-Kerényi. Dionysos in Classical Athens. Leiden : BRILL, 2014. ISBN 978-90-0427-012-1. S. 32.
  2. ↑ Gustav Weiß. Keramika - umění z hlíny. Praha : Grada Publishing a.s., 2007. ISBN 978-80-2471-954-2. S. 79.
  3. ↑ Jeffrey M. Hurwit. Artists and Signatures in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0710-571-3. S. 88.
  4. ↑ John Howard Oakley, William D. E. Coulson, Olga Palagia. Athenian Potters and Painters. Oxford : Oxbow Books, 1997. ISBN 978-19-0018-812-8. S. 214.
  5. ↑ Michael Lesky. Untersuchungen zur Ikonographie und Bedeutung antiker Waffentänze in Griechenland und Etrurien. München : Tuduv, 2000. ISBN 978-38-8073-578-1. S. 67.
  6. ↑ a b c d John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-663-9. S. 49-50.
  7. ↑ a b Vanessa Cazzato, Dirk Obbink, Enrico Emanuele Prodi. The Cup of Song: Studies on Poetry and the Symposion. Oxford : Oxford University Press, 2016. ISBN 978-01-9968-768-8. S. 118-119.
  8. ↑ Guy Hedreen. The Image of the Artist in Archaic and Classical Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2016. ISBN 978-11-0711-825-6. S. 51.
  9. ↑ The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1991. ISBN 978-08-9236-184-7. S. 96.
  10. ↑ Dimitrios Yatromanolakis. Epigraphy of Art: Ancient Greek Vase-Inscriptions and Vase-Paintings. Oxford : Archaeopress Publishing Ltd, 2016. ISBN 978-17-8491-487-5. S. 55.
  11. ↑ Vanessa Cazzato, Dirk Obbink, Enrico Emanuele Prodi. The Cup of Song: Studies on Poetry and the Symposion. Oxford : Oxford University Press, 2016. ISBN 978-01-9968-768-8. S. 121.
  12. ↑ Catherine Marie Keesling. Monumental Private Votive Dedications on the Athenian Acropolis, Ca. 600-400 B.C.. Michigan : University of Michigan, 1995. S. 375.
  13. ↑ a b Gustav Weiß. Keramika - umění z hlíny. Praha : Grada Publishing a.s., 2007. ISBN 978-80-2471-954-2. S. 80.
  14. ↑ Nathan T. Arrington. Athens at the Margins: Pottery and People in the Early Mediterranean World. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-266-0. S. 184.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Umelecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smikros_(maliar)&oldid=7793608“