Stanisław Staszic

	Stanisław Wawrzyniec Staszic
	poľský politik, spisovateľ, vedec
Narodenie	6. november 1755; Piła, Poľsko
Úmrtie	20. január 1826 (70 rokov); Varšava, Poľsko
Národnosť	poľská
Profesia	vedec, politik
Podpis
Odkazy
Commons	Stanisław Staszic
	Portál vied o Zemi; Biografický portál

Stanisław Wawrzyniec Staszic (Stasic, Staszyc, Stazis; * pred 6. november 1755, Piła, Poľsko – † 20. január 1826, Varšava) bol poľský osvietenský aktivista, priekopník družstevného hnutia, politik, spisovateľ a novinár, filozof a prekladateľ, slobodomurár, prírodovedec, geograf a geológ, katolícky kňaz, člen Rady pre vzdelávanie (Izby Edukacyjnej Księstwa Warszawskiegovo) vo Varšave v roku 1808, štátny tajomník Varšavského vojvodstva v roku 1809, radca Varšavského vojvodstva v roku 1810, námestník ministra školstva Poľského kráľovstva v rokoch 1818 – 1824, minister Poľského kráľovstva v roku 1824.

Zo života[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meštianskej rodine (otec Wawrzyniec a starý otec boli starostami Pily, matka Katarzyna z Mędlicki). Po absolvovaní kňazského seminára v Poznani (1778 – 1779) bol vysvätený a v roku 1779 sa stal kňazom. O rok skôr (9. júla 1778) sa stal kancelárom Szamotuły Collegiate. Dňa 2. decembra 1796 z tohto postu odstúpil. V roku 1779 študoval v Lipsku a Göttingene, v štúdiách pokračoval v Paríži na Collège de France, ktoré ukončil v roku 1781. Počas tohto obdobia navštívil Alpy a Apeniny.

Po návrate do Poľska (1781) získal miesto učiteľa synov bývalého kancelára grófa Andrzeja Zamoyského. O rok neskôr (1782) mu bol udelený doktorát práv na Zamoyského akadémii, tiež na katedre francúzskeho jazyka. S rodinou Zamoyských navštívil Viedeň a Taliansko. Podľa kroniky farnosti Svätej Kataríny v Czernięcine v rokoch 1788 – 1791 bol farárom v Turobine a rektorom v Czernięcine.

Po smrti Andrzeja Zamoyského (10. februára 1792) sa stal finančným poradcom vdovy. Začiatkom marca 1793 sa na krátky čas objavil vo Varšave. V roku 1797, po smrti Konstancie Zamoyskej, jej syn (Alexander) podal na neho žalobu za falšovanie dlhopisov (spor sa skončil dohodou so Stanisławom Zamoyským a odvolaním žaloby). Začal sa venovať vedeckej činnosti, cestoval po krajine (1798 – 1799) a vykonával geologický a geografický prieskum.

V roku 1801 kúpil dom pre novozaloženú Spoločnosť priateľov vedy. V roku 1804 znova odcestoval do zahraničia. Navštívil Vroclav, Drážďany a Paríž. Po návrate v roku 1805 na konci leta zorganizoval geologickú výpravu do Vysokých Tatier. Počas pobytu v horách vystúpil na Kriváň a Lomnický štít (21. augusta 1805). Lomnický štít nazval Krapakom. Pravdepodobne bola to zlá transkripcia Karpát. Bol prvým overeným návštevníkom Čiernej doliny. Zastával mnohé politické a hospodárske štátne funkcie. V roku 1812 sa stal členom Generálnej konfederácie Poľského kráľovstva. Bol jedným z popredných reformátorov a učencov poľského osvietenstva. Filozof, hlásajúci monizmus. Usiloval sa o nápravu zlého položenia roľníkov.

V roku 1812 na statku Jarosławiec (blízko mesta Uchań) založil Roľnícku spoločnosť Hrubieszowskie, ktorá bola predchodcom družstevného hnutia v Poľsku. Prikláňal sa k panslavizmu (najmä po roku 1815). V rokoch 1807 – 1812 bol členom Komory pre vzdelávanie, od roku 1815 Komisie pre náboženské vyznania a verejné vzdelávanie, členom štátnej rady Poľského kráľovstva. Spoluorganizátor Varšavskej univerzity (1816) a Baníckej akadémie (Akademia Górnicza) v Kielciach. Z jeho iniciatívy boli vytvorené mnohé priemyselné a hutnícke továrne, prvé v Poľskom kráľovstve.