Stredná odborná škola interiérovej architektúry a drevárstva Christa Boteva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stredná odborná škola interiérovej architektúry a drevárstva Christa Boteva
(Професионална гимназия по вътрешна архитектура и дървообработване „Христо Ботев“)
budova školy
pohľad na budovu školy z východu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Súradnice 42°08′32.27″S 24°44′24.4″V / 42,1422972°S 24,740111°V / 42.1422972; 24.740111
Autor Svetoslav Grozev,
Dimităr Popov
Štýl moderna
Vznik 1933
Založenie školy 1907
Pre verejnosť širokej verejnosti neprístupný
Využitie sídlo strednej odbornej školy
Wikimedia Commons: Professional School of Interior Architecture and Woodworking, Plovdiv
Webová stránka: pgvad.org
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stredná odborná škola interiérovej architektúry a drevárstva Christa Boteva (bulh. Професионална гимназия по вътрешна архитектура и дървообработване „Христо Ботев“Profesionalna gimnazija po vătrešna architektura i dărvoobrabotvane „Christo Botev“),[1][2] v minulosti známa aj ako Stolárska škola (bulh. Столарско училищеStolarsko učilište),[2][3] alebo Priemyselná škola (bulh. Промишленото училищеPromišlenoto učilište)[1][2] je budova školy z prvej polovice 20. storočia, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Budova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici „Gladston“ (bulh. улица „Гладстон“ č. 70.[1]

Dejiny a charakteristika budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Budova je predstaviteľom bulharskej moderna. Bola postavená podľa projektu architektov Svetoslava Grozeva a Dimităra Popova.[1]

Základný kameň budovy bol položený v priebehu roku 1931.[1][2][3] a budova bola dokončená v roku 1933.[1][2][3] V tom istom roku sa do budovy presťahovala Stredná odborná škola interiérovej architektúry a drevárstva Christa Boteva[2][3] (v tom čase pod názvom Priemyselná škola).[2]

Zaujímavým prvkom je schodisko, ktorého priestor je presklený štyrmi zvislými pásmi okien, pričom jednotlivé pláty skla sú vložené do tenkých kovových rámov. Toto riešenie pripomína budovu Staatliches Bauhaus v Dessau, ktorá bola postavená podľa projektu Waltera Gropiusa.[1]

Stredná odborná škola interiérovej architektúry a drevárstva Christa Boteva[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Škola bola založená v roku 1907 ako Stolárska škola pri Obchodno-priemyselnej komore v Plovdive.[2] V prvých rokoch po založení škola postupne sídlila v rôznych budovách v meste.[3]

V roku 1933[3][1] sa premiestnila počas konania Plovdivského priemyselného veľtrhu do súčasnej budovy, ktorá bola počas veľtrhu oficiálne otvorená.[1] V roku 1934 sa škola zúčastnila prvého Plovdivského veľtrhu vzoriek pričom exponáty vystavovala vo vlastnej budove.[3] V roku 1936 škola získala zlatú medailu na medzinárodnom veľtrhu v Bruseli.[3]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti škola pôsobí ako stredná odborná škola financovaná štátom. V škole sú štvorročné a päťročné štúdijné odbory.[2]

Päťročné štúdijné odbory na škole sú:

  • výroba nábytku
  • projektovanie a výroba interiérového vybavenia
  • reštaurovanie štýlového nábytku a stolárstvo
  • čalúnnictvo a dekorácia
  • výroba dverí a okien
  • výroba strunových hudobných nástrojov[2]

Ako štvorročné štúdijné odbory sa na škole vyučuje drevorezba, balenie a výroba parkiet.[2]

Absolventi päťročných oborov získajú po záverečných skúškach tretí stupeň odbornej stredoškolskej kvalifikácie, absolventi štvorročných odborov druhý stupeň.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j MAKARINOV, Vasil; KARAKOLEV, Teodor. Bălgarski architekturen modernizăm – Obrazci ot 1920-te, 1930-te, 1940-te godini. Sofia : Nov bălgarski univerzitet. 2017. 78 s. ISBN 9789545359712. S. 14 – 15. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 417. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h История [online]. pgvad.org, [cit. 2023-05-02]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]