Walter Gropius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Walter Gropius
nemecký architekt, zakladateľ Bauhausu
nemecký architekt, zakladateľ Bauhausu
Narodenie 18. máj 1883
Berlín, Nemecko
Úmrtie 5. júl 1969 (86 rokov)
Boston, Massachusetts, USA
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Walter Gropius

Walter Adolph Gropius (* 18. máj, 1883, Berlín, Nemecko – † 5. júl, 1969, Boston, Massachusetts, USA) bol nemecký architekt a zakladateľ Bauhausu.

Stručný prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval architektúru na Technickej vysokej škole v Mníchove, v Berlíne – Charlottenburgu. Po celoročnej študijnej ceste naprieč celým Španielskom, získal prácu v projekčnej kancelárii u Petra Behrensa, jedného z najmodernejších staviteľov. U neho sa vyučili a prvýkrát zhodnotili svoje technické znalosti takí významní architekti ako napr. Ludwig Mies van der Rohe alebo Le Corbusier.

Roku 1919 sa stal zakladajúcim riaditeľom slávnej prvej vysokej školy designu a architektúry, Bauhaus. Na začiatku druhej svetovej vojny Gropius emigroval do USA a začal učiť na Harvardskej Univerzite. Bol teoretikom, učiteľom, vizionárom. Priniesol nové pojmy a pohľady do architektúry, stavebníctva, výstavníctva, dizajnu. Zomrel v roku 1969 v Bostone, Massachusetts.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatok kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Walter Gropius sa narodil 18. mája 1883 ako tretí syn architekta, pracujúceho v štátnych službách. V rokoch 1903 – 1905 študoval odbor architektúra na Technickej vysokej škole v Mníchove. V rokoch 1904 a 1905 absolvoval vojenskú službu, a potom do roku 1907 pokračoval vo svojom štúdiu v Berlíne – Charlottenburgu. Dva roky následne venoval ceste a pobytu v Španielsku. V roku 1907 nastúpil ako 1. asistent v ateliéri Petra Behrensa, kde sa jeho spolupracovníkmi stali Ludwig Mies van der Rohe a Dietrich Marcks, aj naďalej však cestoval po Anglicku a Rakúsku. V roku 1910 odišiel z Behrensovej firmy, a spolupracoval až do roku 1923 s ďalším kolegom – Adolfem Meyerem – v Berlíne, kde založili vlastnú projekčnú kanceláriu.

Prvý významný prínos[upraviť | upraviť zdroj]

Už v počiatku svojej samostatnej kariéry vytvoril Gropius významný teoretický výskum. Premyslený program industrializácie priemyslu. Jedna z prvých prác, ktorá bola zrealizovaná 1911 – 1916, je továreň na kopytá Faguswerk v Alfeldu neďaleko Hannoveru, ktorá sa stala zásadnou v histórii architektúry ako prvá dôsledná moderná stavba.

Ocenenie a úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1913 získal Zlatú medailu na Svetovej výstave v Ženeve. Ďalšie práce predstavil spolu s Adolfom Meyerom na výstave Werkbundu v Kolíne nad Rýnom (1914). Jeho činnosť bola prerušená roku 1914, keď odišiel ako záložník do vojny. Po jej skončení sa vrátil a stal sa vedúcou osobnosťou Arbeitsrat für Kunst.

Roku 1919 sa stal riaditeľom Bauhausu vo Weimare, ktorý nahradil predchádzajúcu Vysokú školu výtvarných umení a Umeleckopriemyslovu školu (založenej 1902 Henrym van de Veldom a 1915 rozpustenej). Program školy bol vyhlásený Gropiovým Manifestem (1919), ktorý bol ľahko vydaný s drevorezom Lyonela Feiningera pod názvom Katedrála socializmu.

S Adolfom Meyerom odoslal na medzinárodnú súťaž, ako jeden z mála, veľmi moderný návrh na výškovú budovu Chicago Tribune v Chicagu (1922), nebol však odmenený.

Škola Bauhaus[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Staatliches Bauhaus

V roku 1924 sa Bauhaus pod tlakom pravičiarov a konzervatívcov musel presťahovať z Weimaru do Dessau, kde mal Gropius (po odchode niektorých učiteľov) možnosť výuku smerovať viac moderne. Tu, takisto v lete v rokoch 1925 – 1926 stavia novú budovu školy, tri dvojdomy učiteľov a svoju vlastnú vilu, celú v duchu funkcionalizmu.

Koncepty[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej práci „stavebnica“ (1923), obnovil tému prefabrikácie a typizácie prvkov. Použil to v prvej etape výstavby sídliska Törten pri Dessau (1926 – 1928). Vytvoril nový urbanistický koncept tzv. „Riadkovej zástavby“ – domy boli stavané rovnobežne a hlavá komunikácia bola k nim napojená kolmo, čím chránil zástavbu pred hlukom a smogom. Uplatnil to takisto pri výstavbe sídliska Dammerstock pri Karlsruhe v rokoch 1927 – 1928. Od roku 1927 rozvíjal koncept Totálneho divadla, a staval rodinný dom na sídlisku Weissenhof v Stuttgarte.

Kvôli neustálym útokom na jeho osobu a náročnej organizácii práce odišiel Gropius zo školy (1928) a naďalej sa venoval svojmu vlastnému bádaniu, ako samostatný architekt v Berlíne. V roku 1929 tu projektoval obytný súbor Siemensstadt a súčasne cestoval po USA. Od roku 1929 až do roku 1956 pôsobil ako viceprezident CIAM (Congrès International d’Architecture Moderne).

Londýn[upraviť | upraviť zdroj]

Z dôvodu neustále sa zvyšujúceho vplyvu nacistickej strany emigroval roku 1934 do Anglicka, kde spolu s Maxwellom Fryeom založil súkromnú kanceláriu v Londýne. Prvou ich prácou bol študentský domov v Impingtone pri (Cambridgeshire, 1936).

USA[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1937 Walter Gropius prijal ponuku na prácu profesora na poprednej americkej univerzite Harvard blízko Bostonu, kde sa zaslúžil o modernizáciu výukového procesu a reorganizácie výuky architektov. K jeho prvým stavbám v USA patria robotnícke sídliská (s M. Breurem), vytvorené v rámci zbrojného programu. Taktiež sa pokúšal spolu s K. Wachsmannem o veľkovýrobu rodinných domov.

S Martinom Wagnerom a ďalšími vytvoril roku 1942 zásadný nový urbanistický koncept – nové sídlisko blízko Bostonu pre 30 000 obyvateľov. Bolo rozčlenené na niekoľko menších okrskov (angl. neighbourhoods) susedstiev s vlastnými centrami. Všetky potom mali jedno veľké stredisko vyššieho charakteru.

Medzi jeho ďalšie projekty v dobe pobytu v USA patria:

  • Chrám Oheb-Shalom (Baltimore, USA, 1957),
  • správcovská budova PANAM (New York, 1958 – 1963),
  • administratívna budova J. F. Kennedyho (Boston, 1961 – 66),
  • administratíva Tower-East (Cleveland, USA, 1968).

Roku 1945 založil TAC (The Architect´s Collaborative), a 1948 – 1950 bol súčasne aj prezidentom CIAM.

Walter Gropius bol architektom pokročilého myslenia, bol proti individualizmu – vyhľadával spoluprácu a podobne zmýšľajúcich. Taktiež jeho neskoré práce tvoril výsostne v pracovnej skupine. Počas roku 1951 získal niekoľko ocenení a doktorátov po celom svete a o desať rokov na to sa ešte zúčastnil veľkolepej výstavy s názvom „Štyria veľkí majstri“ (Gropius, Ludwig Mies van der Rohe, Le Corbusier, Wright).

5. júla 1969 zomrel v Bostone v Spojených Štátoch Amerických vo veku 86 rokov. V 90 rokoch začali vychádzať knihy popisujúce jeho celé životné dielo.

Bibliografia, fakty[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1883 – narodený 18. mája v Berlíne v rodine právnika.
  • 1903 – 07 – štúdium architektúry na Technickej vysokej škole v Mníchove a v Berlíne-Charlottenburgu.
  • 1904 – 05 – vojenská služba.
  • 1907 – 08 – cesta do Španielska.
  • 1908 – 10 – prvý asistent u Petra Behrensa; cesty po Anglicku a Rakúsku.
  • 1910 – vlastná projekčná kancelária s Adolfom Meyerom.
  • 1911 – cesty po Taliansku, Francúzsku, Anglicku a Dánsku. Člen nemeckého Werkbundu.
  • 1913 – Zlatá medaila na Svetovej výstave v Ženeve.
  • 1914 – 18 – bojuje na západnom fronte.
  • 1918 – vedúca osobnosť Arbeitsrat für Kunst.
  • 1919 – riaditeľ Štátneho Bauhausu vo Weimare.
  • 1925 – presúva Bauhaus do Dessau.
  • 1928 – odstupuje z funkcie riaditeľa Bauhausu; cesty po USA.
  • 1929 – 57 – viceprezident CIAMu.
  • 1934 – 37 – súkromná kancelária v Londýne s Maxwellom Fryom.
  • 1937 – profesorské pôsobenie na Harvarde, Massetchusets, USA.
  • 1938 – člen American Institute of Architects.
  • 1938 – 42 – spolupráca s Marcelom Breuerom.
  • 1945 – zakladá TAC (The Architect´s Collaborative).
  • 1948 – 50 – prezident CIAMu.
  • 1951 – rada čestných ocenení a doktorátov po celom svete.
  • 1961 – výstava Štyria veľkí majstri (angl. 4great masters) (Gropius, Ludwig Mies van der Rohe, Le Corbusier, Wright).
  • 1969 – umiera 5. júla v Bostone.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • dom Fagus Works, 1910 – 1911, Alfeld an der Leine, Nemecko
  • Bauhaus, 1925 – 1932, Dessau, Nemecko
  • Gropiusov dom, 1937, Lincoln, Massachusetts
  • Aluminum City, terasový dom, 1942 – 1944, New Kensington, Pennsylvania
  • Harvardské centrum, 1949 – 1950, Cambridge, Massachusetts
  • Bagdadská Univerzita, 1957 – 1960
  • John F. Kennedy Federal Building, 1963 – 1966
  • Attleboro stredná škola, 1948, Pan Am Building (teraz Metlife Building) 1958 – 1963, New York, New York, spolu s Pietrom Belluschim a projekt-architektmi Emery Roth & Sons
  • Interbau apartmány, 1957, Hansaviertel, Berlín, Nemecko, s The Architects' Collaborative a Wilsom Ebertom, Wayland stredná škola, 1961
  • Veľvyslanectvo Spojených Štátov Amerických, 1959 – 1961, Atény, Grécko (s konzultáciou a spoluprácou od architekta Periclesa Sakellariosa)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Staňková, J.: Tisíciletý vývoj architektury. Praha, SNTL 1979. s. 336 – 338.
  • Drosteová, M.: Bauhaus. Köln, Taschen 2007. 95 s.
  • Lupfer, G. a kol.: Walter Gropius: 1883 – 1969 the Promoter of a New Form, Taschen 2004.
  • Gropius, W., Pick, F., Shand, M.: The New Architecture and The Bauhaus, The Mit Press, UK 1965.
  • Giedion, S.: Walter Gropius (Dover Books on Architecture), 1992
  • Fitch, M.: Walter Gropius, 2006, ISBN 0-486-27118-8

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Walter Gropius na českej Wikipédii.