Suzi Quatro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Suzi Quatro
Suzi Quatro v AIS Aréne v Canberre (Austrália),26. septembra 2007.
Základné informácie
Popis umelca americká speváčka
Rodné meno Susan Kay Quatrocchio
Narodenie 3. jún 1950 (67 rokov)
USA Detroit,
Michigan, USA
Pôsobenie 1964–súčasnosť (speváčka)
Žáner pop rock
glam rock
Hrá na nástroje spev, basová gitara, klavír
Vydavateľstvá EMI
Bgo - Beat Goes on
Disky Records
Razor & Tie
Súvisiace
články
Chris Norman
Webstránka www.suziquatro.com

Suzi Quatro (Susan Kay Quatrocchio,[1] * 3. jún 1950, Detroit, Michigan, USA) je americká speváčka, hudobníčka, rozhlasová moderátorka a herečka.

Hudobná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Suzi Quatro sa narodila katolíckej silne hudobne založenej rodine.[2] Jej otec Art Quatrocchio, mal taliansky pôvod, bol nejaký čas džezovým hudobníkom,[3] matka Helen Sanislay mala maďarské korene.[4] Suzi Quatro je tetou herečky Sherilyn Fenn, ktorá je dcérou jej sestry Arlene.[5]

Hudobnú kariéru začala Suzi už ako 14-ročná,[6] keď spolu so svojimi sestrami Patti, Nancy, a Arlene založili dievčenskú kapelu Pleasure Seekers. Hrala na basovú gitaru Fender Precision z roku 1957, ktorú dostala od svojho otca. Neskôr sa Patti Quatro stala členkou jednej z prvých úspešných dievčenských rockových kapiel s názvom Fanny.[7] Suzin brat, Michael Quatro, je tiež hudobník.[8]

V roku 1971 sa presťahovala do Spojeného kráľovstva po tom, ako ju objavil hudobný producent Mickie Most, ktorý spolupracoval so skupinou The Animals, Jeffom Beckom, speváčkou Lulu a s Donovanom.[9] V tomto období Most založil vlastné hudobné vydavateľstvo s názvom RAK Records, ktoré produkovalo nahrávky vtedajších vychádzajúcich hviezd ako boli skupiny Hot Chocolate a Mud.[10]

Prvý singel Suzi Quatro s názvom „Rolling Stone“ sa stal populárnejším iba v Portugalsku, kde bol v hudobnom rebríčku číslom jeden. Väčšie úspechy Suzi dosiahla po tom, ako začala spolupracovať s produkčnou a skladateľskou dvojicou Nicky Chinn/Mike Chapman.[11] Jej druhý singel s názvom „Can the Can“ sa stal európskou a austrálskou hitparádovou jednotkou, ktorú nasledovali tri ďalšie: „48 Crash“ (1973), „Daytona Demon“ (1973) a „Devil Gate Drive“ (1974). Komerčný úspech v Európe a v Austrálii získala Suzi Quatro aj s prvými dvoma vydanými albumami. Aj napriek tomu, že jej turné po USA, v polovici 70. rokov podporil Alice Cooper, komerčne sa vo svojej domovskej krajine Suzi Quatro presadzovala iba minimálne.

Od roku 1975 spolu so zánikom popularity glam rocku, klesala aj popularita Suzi Quatro, ktorá sa madzitým začala viac venovať štúdiovým nahrávkam. V roku 1978 na seba upozornila hudobne už nie tak agresívnou, pop-rockovo ladenou skladbou „If You Can't Give Me Love“, ktorá bodovala v Európe a v Austrálii sa dostala na vrchol hitparádového rebríčka. Ten istý rok sa stala diskotékovým a hitparádovým hitom jej ďalšia pieseň „Stumblin' In“, ktorá bola duetom naspievaným s Chrisom Normanom, spevákom skupiny Smokie. Dokonca aj v USA sa táto pieseň vyšplhala na štvrté hitparádové miesto. Obidve tieto úspešné skladby vyšli na jej albume If You Knew Suzi.

Nasledujúci rok Suzi Quatro vydala, svoj ďalší album s názvom Suzi... And Other Four Letter Words. Tento album táto speváčka považuje za jeden zo svojich najobľúbenejších. Nachádzajú sa na ňom známe single „She's In Love With You“ (#11 v Spojenom kráľovstve), „Mama's Boy“ (#34) a „I've Never Been In Love“ (#56). Napriek tomu, že Suzi mala v Spojenom kráľovstve v roku 1982 ešte jeden hit s názvom „Heart of Stone“, úspech Suzi... And Other Four Letter Words sa neskôr ukázal ako jeden z jej posledných.

V roku 1985 Suzi spolupracovala s Markom Cunninghamom na jeho verzii Bowieho klasiky „Heroes“, hudobnom projekte v spolupráci s popovým triom Bronski Beat a členmi skupiny The Kinks, a pub rockových kapiel Eddie and the Hot Rods a Dr Feelgood. V decembri 2005 vyšiel o Suzi Quatro biografický dokument „Naked under leather“, ktorý režírovala bývalá členka The Runaways, Vicki Blue.[12][13] Vo februári 2006 vyšiel Suzi Quatro album Back To the Drive, ktorý jej produkoval gitarista skupiny The Sweet, Andy Scott. Titulnú skladbu tohto albumu napísal jej niekdajší spolupracovník Mike Chapman.[14] V marci 2007 uzrel svetlo sveta Suzin videoklip a nahrávka coververzie skladby „Desperado“ od skupiny The Eagles, po ktorej nasledovala aj publikácia jej autorizovanej biografie s názvom „Unzipped“.[15]

Počas svojej hudobnej kariéry od roku 1964 Suzi Quatro nahrala 16 hitových singlov a predala viac ako 45 miliónov hudobných nahrávok.[16]

Herečka a rozhlasová moderátorka[upraviť | upraviť zdroj]

Suzi Quatro dostala niekoľko príležitostí zahrať si epizódne postavy v televíznych seriáloch ako bola napríklad rola Leather Tuscadero, matky priateľky Fonzieho, jedného z hlavných postáv v americkom sitcome Happy Days (v r. 1974 – 1984),[17] Niekoľko malých postáv sa Suzi ušlo aj v ďalších známych seriáloch ako sú Dempsey a Makepeaceová, Vraždy v Midsomeri a iných. Suzi sa v roku 2006 uchádzala o priazeň divákov v britskej reality show Trust Me - I'm A Beauty Therapist, v ktorej sa osem britských celebrít školilo v jednom kozmetickom salóne v Južnom Walese.[18]

Suzi Quatro hosťuje aj v programoch stanice BBC Radio 2 o rockovej hudbe. Prvý z nich mal názov Rockin' with Suzi Q a v súčasnosti vysiela počas sobôt program Wake Up Little Suzi, ktorý sa dá stiahnuť aj na webových stránkach rádia BBC.[19].

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Suzi Quatro bola v rokoch 1976 až 1992 vydatá za gitaristu Lena Tuckeya. Majú spolu dve deti: dcéru Lauru (*1982) a syna Richarda Leonarda (*1984). V roku 1993 Suzi uzavrela svoje druhé manželstvo s koncertným promotérom Rainerom Haasom. Suzi Quatro bývala do konca roku 2008 spolu so svojimi dvoma deťmi a vnúčatami vo vodnou priekopou obkolesenom zámočku v Essexe, v budove, ktorú si spolu s Lenom kúpili v roku 1980. Koncom roku 2008 sa deti s rodinami zo zámočku odsťahovali a Suzi Quatro ponúkla túto svoju rezidenciu na predaj.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Albumy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1973: Suzi Quatro (v Austrálii vyšiel s názvom Can The Can)
  • 1974: Quatro
  • 1975: Your Mamma Won't Like Me
  • 1976: Aggro-Phobia
  • 1977: Live And Kickin'
  • 1978: If You Knew Suzi...
  • 1979: Suzi... And Other Four Letter Words
  • 1980: Rock Hard
  • 1982: Main Attraction
  • 1984: The Best Of...
  • 1990: Oh Suzi Q.
  • 1996: What Goes Around
  • 1998: Unreleased Emotion
  • 2006: Back To The Drive

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Televízia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Quatro come-back. BBC: (1999-01-29). prístup: 2008-08-09.
  2. Danziger, Danny, "Relative Values: Suzi Quatro and her daughter, Laura Tuckey", 'The Sunday Times', 2007-08-19.
  3. Quatro Crashes Back
  4. Spence, Andrew, "Suzi Quatro: Exclusive interview", 'Bendinat'.
  5. Filmreference.com: Sherilyn Fenn
  6. Uncredited, liner notes to The Best Of... (1984)
  7. Anderman, Joan, "Rocking the Boat", 'The Boston Globe', 2007-04-20.
  8. Quatrophonic.com
  9. Oglesbee, Frank W., "Suzi Quatro: A Prototype in the Archsheology of Rock".
  10. McDougall, Liam, "Legendary British record producer Mickie Most dies of cancer aged 64", 'The Sunday Herald', 2003-06-01.
  11. Oglesbee, Frank W., "Suzi Quatro: A Prototype in the Archsheology of Rock".
  12. Dwyer, Michael, "Eternity In Black", 'The Sunday Herald', 2005-03-21.
  13. Naked Under Leather (2004)
  14. Allmusic: "Back to the Drive" review/credits
  15. Suzi Quatro Official website: News
  16. Suzi Quatro: Saturday 2000 - 2100. 'BBC Radio'. prístup: 2009-01-18.
  17. Suzi Quatro Rocks On!. 'abc-mallorca.com': (2008-03-06). prístup: 2009-01-25.
  18. Williams, Andrew, "60 SECONDS: Suzi Quatro", Metro.co.uk, 2007-08-05.
  19. Suzi Quatro Homepage
  20. The Countdown Wiki:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]