Svätá tma je výchovný román Františka Hečka. Román vyšiel prvýkrát v roku 1958 a obsahuje prvý diel a z dôvodu autorovho úmrtia nedokončený fragment druhého dielu. Svätá tma ostala torzom, no nie torzom odsúdeným na zabudnutie, lež na čítanie a na uváženie toho, čo ono zobrazuje z nášho veku slovenského života.[2] Kniha sa zapodieva náboženským tmárstvom a politickou zadubenosťou zaostalých malomešťanov - Dubníčanov (z mestečka Dubníky), ale nie vyslovených sedliakov ako bolo zvykom v autorových predchádzajúcich dielach.
Hečko vo svojom výchovnom románe nehľadá ideologické dôvody vyvracajúce náboženské dogmy, lebo správne cíti, že sa tým priemernému človeku, práve tak nábožnému ako ľahostajnému, nezaimponuje. Miesto toho hľadá pre svoj odsudok objektívne kritérium. Neušlo mu, že v samých Dubníkoch nájde dva, ba až tri druhy náboženstva. Najprv je tu náboženstvo prostého človeka, potom "náboženstvo" svetských kňazov a napokon tretie najnebezpečnejšie nábožné spolky Hlinkovej gardy, ktoré ľudom núkajú mystérium rasy, protižidovskej nenávisti a šovinizmu. Takmer celú osnovu Svätej tmy, jej výchovnú tendenciu i humoristický ráz založil Hečko na štyroch hlavných osobách: mladom učiteľovi Ivančíkovi a jeho žene Cilke, rodenej Klamovej, a na manželoch Klamovcoch, batožinárovi Vendelínovi a jeho žene. Učiteľ Ivančík má byť najpozitívnejšia postava a práve preto ju spisovateľ podrobuje prísnej kritike.[3]
