Symeon z Emesy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
svätý
Symeon z Emesy
sýrsko-byzantský mních a askét
Pravoslávna ikona svätého Symeona a jeho priateľa Jána
Pravoslávna ikona svätého Symeona a jeho priateľa Jána
Biografické údaje
Narodenie1. polovica 6. storočia
Edessa/Egypt (?)
Úmrtieokolo roku 550/590
Emesa
Uctievanie
Atribútymních, zvykne sa znázorňovať počas hry s mladíkom, ktorý ho zosmiešňuje[1]
Patronátbábkoherci[1]
CirkevPravoslávna cirkev, Gréckokatolícka cirkev
Sviatok21. júl

Svätý Symeon z Emesy[2] (iné mená pozri nižšie; * možno Edessa[3] alebo Egypt[1]; * asi 1. polovica 6. storočia[4] – † okolo 550[4]/590[5], Emesa) bol sýrsky, byzantský mních a asketik, prvý známy z tzv. bláznov pre Krista (v slovanskom prostredí známi ako jurodiví, starogr. saloi). Takmer tri desiatky rokov žil na púšti a neskôr v okolí Emesy. Svojím správaním pohoršoval bežných obyvateľov, no podľa legiend vykonal viaceré zázraky a dokázal predvídať budúcnosť. Jeho život (vita) napísal Leontios z Neapolu, šlo o populárne literárne dielo, ktoré bolo preložené do najvýznamnejších jazykov vtedajšieho kresťanského Východu, vrátane cirkevnej slovančiny.[6] Katolíckou[7] a Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok pripadá na 21. júla.[3][8] Rímske martyrológium ho spomína 1. júla.[1]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

  • Symeon z Emesy[2]
  • Simeon Jurodivý[7]
  • v slovenskom pravosláví Simeon Blázon[9]
  • starogr. Συμεών Σαλός – Symeón Salos[10], iný prepis: Symeon Salos[6]
  • lat. Simeon Salus[7]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Informácie o Symeonovom živote pochádzajú najmä z diela Život od Leontia z Neapolu. Nie je preto známe odkiaľ presne pochádzal, ani presné obdobie, v ktorom žil. Podľa Života žil v druhej polovici 6. storočia za vlády byzantského cisára Maurikia. Evagrios Scholastikos ho datuje už do obdobia vlády cisára Justiniána I.[6][3] V mladosti spolu s priateľom Jánom odišiel na púť do Palestíny, kde sa stal mníchom v kláštore Gerasimo.[4] Dvadsaťdeväť rokov mal žiť asketickým životom v púšti neďaleko Mŕtveho mora[3] (iné zdroje hovoria o mori Červenom)[1][11]. Následne odišiel do Emesy (dnešný Homs), kde začal žiť pre všedných ľudí neobvyklým a nekonformným spôsobom. Pod rúškom bláznovstva odmietol tradičné hodnoty antickej polis. Údajne vláčil po uliciach mŕtveho psa nájdeného na hnojisku a mal dokonca prerušiť bohoslužby hádzaním orechov a zhasínaním sviečok. Okrem toho však konal aj zázraky. Napodobňoval správanie Krista, bojoval proti diablovi a údajne mal odvrátiť aj zemetrasenie či predvídať budúcnosť.[6][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e Naši prepodobní otcovia Simeon, blázon pre Krista, a Ján, jeho spoluaskéta [online]. Gréckokatolícka eparchia Bratislava, 2020-07-20, [cit. 2020-11-05]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Symeon z Emesy In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 456.
  3. ↑ a b c d e SYMEON OF EMESA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1984. (po anglicky)
  4. ↑ a b c SIMEON of Edessa (Emesa), The Holy Fool In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:587. (po anglicky)
  5. ↑ LUCCHESE, K. M. Folk Like Me: The Read-Aloud Book of Saints. Harrisburg, New York : Church Publishing, Inc., 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-8192-2289-3. S. 206. (po anglicky)
  6. ↑ a b c d Symeon Salos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 457.
  7. ↑ a b c o. Št. Papp. SVÄTEC MESIACA. Slovo (Bratislava: Spolok svätého Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakla­dateľstve Bratislava), 1976, roč. VIII, čís. 2, s. 6 – 7. Dostupné online [cit. 2020-11-05].
  8. ↑ Gréckokatolícky kalendár. Košice : Byzant, 2011. Dostupné online. S. 18.
  9. ↑ Pravoslávny kalendár 2018 = Pravoslavnij kalendar 2018 : ročenka s kalendáriom a duchovným čítaním. 1. vyd. Prešov : Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, 2017. ISBN 978-80-89643-05-9. S. 45.
  10. ↑ Diaconus graece Mauricius. Synaxaristes ton dodekomenou tu eniavtu. (Compilator vitarum omnium Sanctorum in duodecim menses anni, nunc iterum e msso. graeco in linguam graecam vernaculam translatus, correctus, auctus (etc.) opera et studio Nicodemi Hagioritae.) Vol. 1-3. Janina : [s.n.], 1819. Dostupné online. S. 349. (po starogrécky, koiné, stredogrécky (do 1453))
  11. ↑ SIMEON SALUS (St.) (July 1) In: The Book of Saints: A Comprehensive Biographical Dictionary. [s.l.] : Aeterna Press, 1966. Dostupné online. (po anglicky)

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŠTÉPÁNEK, Tomáš. Symeon z Emesy : Nejbláznivější svatý. Dějiny a současnost (Praha: Nakladatelství Lidové noviny), roč. 2018, s. 30 – 32. ISSN 0418-5129.
  • IVANOV, Sergej Arkaďjevič. Blázni pro Krista : Kulturní dějiny jurodství. Preklad Jitka Komendová, Michal Řoutil. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2015. 381 s. (Pro Oriente; zv. 29.) ISBN 978-80-7465-131-1. (ukážka online)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Symeon_z_Emesy&oldid=7471231“