Tatlinova veža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tatlinova veža bola monumentálna stavba navrhnutá ruským umelcom a architektom Vladimirom Jevgrafovičom Tatlinom. Nebola nikdy postavená. Mala stáť Petrohrade, alebo Moskve po Októbrovej revolúcii v roku 1917, ako centrála a monument Kominterny. Oficiálny názov znel Projekt monumentu Tretej Internacionály (rus. Проект памятника III Коммунистического Интернационала).

Projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Tatlinova konštruktivistická veža mala byť postavená z priemyselných materiálov: železo, sklo a oceľ. Materiálne, tvarovo a funkčne mala predstavovať impozantný symbol modernosti. Mala prevýšiť Eiffelovu vežu v Paríži. Hlavnú formu veže predstavovala dvojitá špirála týčiaca sa do výšky 400 m. Hlavná kostra mala zahrňovať štyri veľké visiace geometrické štruktúry. Tieto štruktúry mali rotovať rozdielnymi rýchlosťami.[1] V základe tejto štruktúry mala byť kocka ktorá bola plánovaná ako miesto pre prednášky a konferencie, táto časť sa mala dokočiť rotáciu okolo svojej osi za rok . Nad kockou mala byť o niečo menší ihlan, určený pre výkonné orgány, rotujúci raz za mesiac. Ešte vyššie mal byť valec, slúžiaci pre propagačným orgánom, vydávajúcim nové buletíny a manifesty. Rotácia tejto časti mala byť kompletná za deň. Najvyššie mala byť pologuľa na ktorej sa mali nachádzať rádiové vysielače, vysielajúce do celého sveta. Existoval tiež plán vybudovania gigantickeho projektora, ktorý mal byť schopný vysielať správy a slogany na oblaky za každého počasia.[2]

Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento projekt je všeobecne považovaný za určujúce vyjadrenie architektonického konštruktivizmu, než za postaviteľnú stavbu. Aj v prípade ak by gigantické množstvo potrebnej ocele bolo dostupné v revolučnom Rusku, existovali vážne pochybnosti o praktickosti toho návrhu.[2]

Modely[upraviť | upraviť zdroj]

Model veže bol prezentovaný v Moskve v roku 1920, v súčasnosti sa nachádza v múzeu moderného umenia v Štokholme.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. stránka múzea moderného umenia v Stockholme Archivované 2004-12-16 na Wayback Machine(po anglicky)/(po švédsky).
  2. a b GREY, Camilla. The Russian Experiment in Art. London : Thames & Hudson, 1986. (po anglicky)

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Art and Literature under the Bolsheviks: Volume One - The Crisis of Renewal Brandon Taylor, Pluto Press, London 1991
  • Tatlin, edited by L.A. Zhadova, Thames and Hudson, London 1988
  • Concepts of Modern Art, edited by Nikos Stangos, Thames and Hudson, London 1981
  • Vladimir Tatlin and the Russian avant-garde, John Milner, Yale University Press, New Haven 1983
  • The Monument to the Third International, Nikolai Punin 1920

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatlin's Tower na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]