Tchäbong

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tchäbong
태봉 (泰封)
 Zjednotená Silla 901 – 918 Korjo 
Geografia
Mapa štátu
Tchäbong na svojom vrchole v roku 915
Hlavné mesto
Songak (901 – 905)
Čchorwon (905 – 918)
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Zjednotená Silla Zjednotená Silla
Nástupnícke štáty:
Korjo Korjo

Tchäbong (hangul: 태봉; hanča: 泰封) bolo kórejské kráľovstvo v rokoch 901 – 918, ktoré založil Kung Je.[1] Bolo súčasťou Neskorých Troch kráľovstiev.[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodným názvom kráľovstva bolo Korjo (kór. 고려 (高麗)). Predtým sa tak oficiálne volalo Kogurjo, kráľovstvo z 5. storočia, ktoré sa rozprestieralo na území Mandžuska a severe Kórejského polostrova. Kung Je zmenil názov v roku 904 na Madžin (kór. 마진 (摩震)) a v 911 na Tchäbong. Keď ho Wang Kon zosadil a nastúpil na trón ako Tchädžo, obnovil pôvodné pomenovanie.[2]

Kvôli odlíšeniu Kung Jeho a Tchädžovho kráľovstva používajú historici názov Neskoré Kogurjo (kór. 후고구려 (後高句麗)Hugogurjo) alebo Tchäbong.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa legendy bol Kung Je synom kráľa Honana alebo Kjongmuna. Veštec predpovedal, že novorodenec prinesie do Silly katastrofu. Preto kráľ prikázal svojim sluhom, aby dieťa zabili. Chlapca zachránila jeho pestúnka, ktorá ho ukryla a tajne vychovala.[1] Kung Je sa v roku 892 pridal k Jang Kilovmu povstaniu. Silla po svojej takmer tisícročnej existencii rýchlo upadala. Kung Je podnietil vlastnú vzburu a v roku 895 došiel až k mestu Songdo, kde sa mu Wang Konovo vojsko podvolilo. V roku 898 tam založil hlavné mesto Songak. Nakoniec Jang Kila a miestnu šľachtu porazil a v roku 901 sa vyhlásil za kráľa.[2]

V roku 905 premiestil Kung Je hlavné mesto zo Songaku do Čchorwonu. Na vrchole svojej existencie sa Tchäbong rozprestieral na území týchto dnešných provincií: Severné a Južné Hwanghä, Kjonggi, Kangwon/Kangwon, Pchjongjang, Severný Čchungčchong a južné časti Južnej Čolly.[1]

Kung Je sa neskôr začal vyhlasovať za Budhu a prenasledovať ľudí, ktorí mu odporovali. Dal popraviť mnoho mníchov a neskôr aj vlastnú manželku s dvoma synmi. Výsledkom toho všetkého bolo, že v roku 918 ho štyria vlastní generáli – Hong Ju (kór. 홍유 (洪儒)), Pä Hjon-gjong (kór. 배현경 (裵玄慶)), Sin Sung-gjom (kór. 신숭겸 (申崇謙)) a Pok Či-gjom (kór. 복지겸 (卜智謙)) – zvrhli a na trón dosadili Wang Kona. Ten kráľovstvo premenoval na Korjo, čím sa začala nová dynastia.[3] Kung Je bol budhistickým mníchom a toto náboženstvo značne podporoval. Obrady ako Pchalgwahö (kór. 팔관회 (八關會)) či Sokdungrong (kór. 석등롱 (石燈籠)) prežili Kung Jeho aj Tchäbong.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c HONG, Sung-u. 궁예 [弓裔] [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2017-03-14]. Dostupné online. (po kórejsky)
  2. a b c PAK, Han-sol. 태봉 [online]. Encyclopedia of Korean Culture, [cit. 2017-03-14]. Dostupné online. (po kórejsky)
  3. KIM, Po-gwang. 태조왕건 [太祖王建] [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2017-03-14]. Dostupné online. (po kórejsky)
  4. 궁예 [online]. Encyclopedia of Korean Culture, [cit. 2017-03-14]. Dostupné online. (po kórejsky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ČO, In-song. 태봉 의 궁 예 정권. [s.l.] : 푸른 역사, 2007. 383 s. (po kórejsky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Taebong na anglickej Wikipédii.