Tchädžo (Korjo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tchädžo
Kráľ Korja
Tchädžo
Panovanie
DynastiaWangovci
Panovanie25. júl 918 – 4. júl 943
Korunovácia25. júl 918
PredchodcaKung Je
NástupcaHjedžong
Biografické údaje
Pôvodné meno태조 (太祖)
Narodenie31. január 877
Songak, Zjednotená Silla
Úmrtie4. júl 943 (66 rokov)
Kägjong, Korjo
PochovanieHrobka Hjollung, Käsong
Rodina
Manželka
Sinhje
Čanghwa
Sinmjongsunsong
Sindžong
Sinsong
Čongdok
Potomstvo
Hjedžong
Tchä
Čongdžong
Kwangdžong
Munwon
Čungtchong
Nangnang
Hungbang
Tädžong
Tämok
OtecSedžo
MatkaÜsuk
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTchädžo
(multimediálne súbory na commons)

Tchädžo (kór. 태조, hanča: 太祖, * 31. január 877, Songak, Zjednotená Silla – † 4. júl 943, Kägjong, Korjo), vlastným menom Wang Kon (kór. 왕건 (王建)) bol zakladateľom dynastie Korjo, ktorá v Kórei vládla medzi rokmi 918 a 1392. Tchädžo vládol až do svojej smrti.[1][2]

Detstvo[upraviť | upraviť kód]

Tchädžo sa narodil 31. januára 877 do kupeckej rodiny, ktorá žila v meste Songdo (dnešný Käsong) a kontrolovala obchod na rieke Rjesong. Jeho otec Wang Rjung (kór. 왕륭 (王隆), neskôr kráľ Sedžo) získal pri obchodovaní s Čínou veľké bohatstvo. Matka je známa ako pani Han (neskôr kráľovná Üsuk). O jeho predkoch sa vie, že žili v Kogurju, čiže Wang Kon bol pôvodom Kogurjčan.[2][3][4]

Vzostup k moci[upraviť | upraviť kód]

Tchädžo začal svoju kariéru v turbulentných časoch Neskorých Troch kráľovstiev. V neskoršom období Silly sa mnoho miestnych pánov, ale aj banditov, búrilo proti vláde kráľovnej Činsong, ktorá nemala dostatočnú silu ani stratégiu na zlepšenie situácie svojho ľudu. Medzi rebelmi boli aj Kung Je zo severozápadného a Kjon Hwon z juhozápadného regiónu, ktorí získali väčšiu moc. Popri tom, ako ich vojská pochodovali proti miestnej sillskej šľachte a banditom, porazili a získali na svoju stranu mnoho ďalších povstaleckých skupín. V roku 895 priviedol Kung Je svoje vojsko až do ďalekej severozápadnej časti Silly, kde sa nachádzalo Songdo. Tchädžov otec sa spolu s ďalšími miestnymi klanmi Kung Jemu rýchlo vzdal. Wang Kon nasledoval svojho otca a vstúpil do služieb budúceho vládcu Tchäbongu.[1][5]

Kung Je si všimol, že Wang Kon je ako vojenský veliteľ veľmi schopný a povýšil ho na generála. Dokonca ho bral ako vlastného brata. V roku 900 viedol úspešné ťaženie proti miestnym klanom a armáde Neskorého Päkče v oblasti Čchungdžu, čím si získal ešte väčšiu slávu a uznanie od kráľa. V roku 903 viedol slávne námorné ťaženie na juhozápadnom pobreží Neskorého Päkče (Nadžu), zatiaľ čo Kjon Hwon bojoval proti Sille. Stál na čele ešte niekoľkých ďalších vojenských ťažení. Okrem toho pomohol utláčaným ľuďom, ktorí žili v Sille v biede. Verejnosť si ho obľúbila pre jeho vodcovské schopnosti a veľkorysosť.[1][5]

V roku 913 bol vymenovaný za premiéra novovzniknutého Tchäbongu. Kráľ Kung Je síce pomohol kráľovstvo založiť, no začal sa vyhlasovať za Budhu a prenasledovať ľudí, ktorí prejavili svoj nesúhlas s jeho náboženskými tvrdeniami. Dal popraviť mnoho mníchov a neskôr aj vlastnú manželku s dvoma synmi. Verejnosť sa od neho začala odvracať a jeho nákladné rituály a krutovláda spôsobovali ešte väčší odpor.[1][5]

Nástup na trón a založenie Korja[upraviť | upraviť kód]

V roku 918 sa tajne stretli štyria generáli – Hong Ju (kór. 홍유 (洪儒)), Pä Hjon-gjong (kór. 배현경 (裵玄慶)), Sin Sung-gjom (kór. 신숭겸 (申崇謙)) a Pok Či-gjom (kór. 복지겸 (卜智謙)) – a dohodli sa, že Kung Jeho zvrhnú a ako nového kráľa korunujú Wang Kona. Ten bol spočiatku proti, no nakoniec s ich plánom súhlasil. Ešte v tom roku bol Kung Je z trónu zosadený a zavraždený v blízkosti hlavného mesta Čchorwon.[6] Generáli vyhlásili Wang Kona za nového kráľa tohto krátko-trvajúceho štátu. Kráľovstvo premenoval na Korjo, čím sa začala nová dynastia. V ďalšom roku zmenil hlavné mesto. Stalo sa ním jeho rodisko a dostalo meno Kägjong.[1][5]

Tchädžo vyhlásil budhizmus za štátne náboženstvo a vyzýval na opätovné dobytie severných častí Kórey a Mandžuska, ktoré malo pod kontrolou Palhä. V roku 926 si Kitani podmanili rozľahlé oblasti Mandžuska a Sibíri a veľká časť tamojšieho obyvateľstva na čele s posledným korunným princom Tä Kwang-hjonom utiekla do Korja. Tchädžo ich prijal ako občanov, keďže Palhä aj Korjo pochádzali zo zaniknutého Kogurja.[7][8] Získal tiež vtedy opustené kogurjské hlavné mesto Pchjongjang. Namiesto dobývania a násilného privádzania pod svoju kontrolu sa Tchädžo snažil získať v miestnych klanoch spojencov, s ktorými by mohol spolupracovať.[1][5]

Vojna Neskorých Troch kráľovstiev[upraviť | upraviť kód]

Bitka pri hore Kongsan

V roku 927 voviedol Kjon Hwon svoje vojsko do Kjongdžu, hlavného mesta Silly, kde chytil a popravil kráľa Kjongäho. Ako bábkového vládcu tam na trón dosadil kráľa Kjongsuna a následne svoju armádu otočil proti Korju. Keď sa o tom Tchädžo dozvedel, plánoval zaútočiť pri hore Kongsan (dnešná hora Pchalgongsan, blízko mesta Tägu) s 5 000 jazdcami, keď sa bude Kjonovo vojsko vracať domov.[9] V bitke však utrpel drvivú porážku, stratil väčšinu armády a prišiel aj o svojich generálov Kim Naka a Sin Sung-gjoma – muža, ktorý ho dosadil na trón. Lenže Korjo sa po prehre rýchlo zotavilo a na fronte sa útoku Neskorého Päkče úspešne ubránilo.[1][5]

V roku 935 mal Kjongsun, posledný kráľ Silly, pocit, že už nie je spôsob, ako by mohol svoju krajinu oživiť, a tak sa jej vzdal v prospech Korja. Tchädžo túto kapituláciu s radosťou prijal, dal mu titul princa a oženil sa s jeho dcérou (kráľ mal 6 kráľovien a mnoho ďalších manželiek, nakoľko si bral dcéry všetkých miestnych pánov). To sa Kjon Hwonovi veľmi nepáčilo. Kjonov otec, ktorý vlastnil oblasť Sangdžu, sa tiež rozhodol pridať K Tchädžovi. Prenechal mu dané územie a bol prijatý ako kráľov otec.[1][5][10]

V tom istom roku sa uskutočnilo aj povstanie proti Kjon Hwonovi, ktoré viedol jeho najstarší syn Kjon Sin-gom (kór. 견신검 (甄神劍)) spolu s bratmi Jang-gomom a Jong-gomom. Nepáčilo sa im, že otec uprednostňuje ako nástupníka trónu ich polovičného brata Kum-ganga. Kjon Hwan bol väznený v chráme Kumsansa a čakalo ho vyhnanstvo, ale podarilo sa mu utiecť do Korja, kde bol braný ako Tchädžov otec. Zomrel tesne pred tým, ako bolo Neskoré Päkče porazené.[1][5][10]

Víťazstvo Korja a zjednotenie[upraviť | upraviť kód]

V roku 936 viedol Tchädžo posledné ťaženie proti Singomovi. Ten síce bojoval, ale vzhľadom na veľkú nevýhodu a vnútorný konflikt sa nakoniec vzdal. Tchädžo tak obsadil aj Neskoré Päkče a druhýkrát zjednotil národ (prvýkrát to bola Zjednotená Silla).[1][5][10]

Tchädžo sa snažil do svojej koalície priviesť aj nepriateľov. Vládcom a šľachte z porazených krajín (Neskoré Päkče, Silla, Palhä) rozdával tituly a majetky. Snažil sa tak v svojom kráľovstve zabezpečiť stabilitu a jednotu – presne to, čo v posledných rokoch chýbalo Sille.[1][5]

Smrť[upraviť | upraviť kód]

Hjollung – hrobka kráľa Tchädžonga

Tchädžo zomrel vo veku 66 rokov 4. júla 943 v dôsledku choroby. Pochovaný je v kráľovskej hrobke Hjollung, ktorá sa nachádza v severokórejskom meste Käsong. Hrobka sa začala stavať po jeho smrti, ale po japonskej okupácii (1910 – 1945) z nej veľa neostalo. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1994.[2][11][1]

Vplyv[upraviť | upraviť kód]

Zjednotenie Neskorých Troch kráľovstiev v roku 936 bolo v kórejskej histórii veľmi dôležité. Silla v roku 668 zjednotila približne len polovicu obyvateľov Kórejského polostrova a jeho okolia, keďže severné časti ovládalo Palhä, ktoré sa presadilo ako nástupca Kogurja. Tchädžovo zjednotenie v roku 936 bolo úplnejšie, nakoľko po ňom ostal len jeden štát a jeden národ (na rozdiel od 7. storočia, kedy vznikli Zjednotená Silla a Palhä). Obyvatelia Kórejského polostrova potom ostali v jednom zjednotenom štáte až do roku 1948, keď ruské a americké okupačné vojská rozdelili Kóreu na sever a juh. Názov Korjo je odvodený od Kogurja, jedného z Troch kráľovstiev. Exonym „Kórea“ je odvodený práve od Korja.[12][13]

Rodina[upraviť | upraviť kód]

Predkovia[upraviť | upraviť kód]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kukdžo
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Uidžo
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Čonghwa
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sedžo
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Wončchang
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Tchädžo
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Üsuk
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Manželky a potomkovia[upraviť | upraviť kód]

V začiatkoch dynastie Korjo bol „korunný princ“ (kór. 태자 (太子)Tchädža) len šľachtický titul pre kráľových synov. Pre právoplatného dediča existoval osobitný titul (kór. 정윤 (正尹)Čongjun). Taktiež nebolo nezvyčajné, že do manželstva vstupovali pokrvní príbuzní, napríklad poloviční súrodenci (Kwangdžong a Tämok, Munwon a Munhje) či strýkovia s neterami (Kwangdžong a Kjonghwa).

Tchädžo a kráľovná Čanghwa
  • Kráľovná Sinhje (kór. 신혜왕후 (神惠王后), ? – ?) z klanu Rju (kór. 류씨 (柳氏)), dcéra Rju Čchon-gunga (kór. 류천궁 (柳天弓))[14]
  • Kráľovná Čanghwa (kór. 장화왕후 (莊和王后), ? – ?) z klanu O (kór. 오씨 (吳氏)), dcéra O Ta-rjona (kór. 오다련 (吳多憐)) a Jon Tok-gjo (kór. 연덕교 (連德交))[15][16]
  • Kráľovná Sinmjongsunsong (kór. 신명순성왕후 (神明順成王后), ? – 951) z klanu Ju (kór. 유씨 (劉氏)), dcéra Ju Kung-dala (kór. 유긍달 (劉兢達))[19]
  • Kráľovná Sindžong (kór. 신정왕후 (神靜王后), ? – 983) z klanu Hwangbo (kór. 황보씨 (皇甫氏)), dcéra Hwangbo Če-gonga (kór. 황보제공 (皇甫悌恭))[19][33]
  • Kráľovná Sinsong (kór. 신성왕태후 (神成王太后), ? – ?) z klanu Kim (kór. 김씨 (金氏)), dcéra Kim Ok-rjoma (kór. 김억렴 (金億廉))[38][39]
  • Kráľovná Čongdok (kór. 정덕왕후 (貞德王后), ? – ?) z klanu Rju (kór. 류씨 (柳氏), dcéra Rju Tok-jonga (kór. 류덕영 (柳德英))[19][42]
    • Princ Wangü (kór. 왕위군 (王位君), ? – ?)[42]
    • Princ Inä (kór. 인애군 (仁愛君), ? – ?)[42]
    • Korunný princ Wondžang (kór. 원장태자 (元莊太子), ? – ?), manžel princeznej Hungbang[32][43]
    • Princ Čoi (kór. 조이군(助伊君), ? – ?)[42]
    • Kráľovná Munhje (kór. 문혜왕후 (文惠王后), ? – ?), manželka vicekráľa Munwona[44]
    • Kráľovná Sinui (kór. 선의왕후 (宣義王后), ? – ?), manželka kráľa Tädžonga a matka Songdžonga (6. kráľa Korja)[45][46]
    • Neznáma princezná, manželka veľkého princa Uisongbuwona[47]
Busta kráľa Tchädža
  • Honmok (kór. 헌목대부인 (獻穆大夫人), ? – ?) z klanu Pchjong (kór. 평씨 (平氏)), dcéra Pchjong Čuna (kór. 평준 (平俊))[48]
    • Korunný princ Sumjong (kór. 수명태자 (壽命太子), ? – ?)[48]
  • Čongmok (kór. 정목부인 (貞穆夫人), ? – ?) z klanu Wang (kór. 왕씨 (王氏)), dcéra Wang Kjonga (kór. 왕경 (王景))[49]
    • Kráľovná vdova Sunan (kór. 순안왕대비 (順安王大妃), ? – ?)[50]
  • Tongjangwon (kór. 동양원부인 (東陽院夫人), ? – ?) z klanu Ju (kór. 유씨 (庾氏)), dcéra Ju Kum-pchila (kór. 유금필 (庾黔弼))[51]
    • Korunný princ Hjomok (kór. 효목태자 (孝穆太子), ? – ?)[52]
    • Korunný princ Hjoun (kór. 효은태자 (孝隱太子), ? – ?)[53]
  • Sungmok (kór. 숙목부인 (肅穆夫人), ? – ?), dcéra Mjong-pchila (kór. 명필 (名必))[54]
    • Korunný princ Wonnjong (kór. 원녕태자 (元寧太子), ? – 976)[55][56]
  • Čchonanbuwon (kór. 천안부원부인 (天安府院夫人), ? – ?) z klanu Im (kór. 임씨 (林氏)), dcéra Im Ona (kór. 임언 (林彦))[57]
    • Korunný princ Hjosong (kór. 효성태자 (孝成太子), ? – 976)[57]
    • Korunný princ Hjodži (kór. 효지태자 (孝祗太子), ? – ?)[57]
  • Hungbokwon (kór. 흥복원부인 (興福院夫人), ? – ?) z klanu Hong (kór. 홍씨 (洪氏)), dcéra Hong Kjua (kór. 홍규 (洪奎))[58]
    • Korunný princ Čik (kór. 태자 왕직 (太子 王稷), ? – ?)[58]
    • Neznáma princezná, manželka korunného princa Tchäho[58]
  • Hudärjangwon (kór. 후대량원부인 (後大良院夫人), ? – ?) z klanu I (kór. 이씨 (李氏)), dcéra I Wona (kór. 이원 (李元))[59]
  • Tämjongdžuwon (kór. 대명주원부인 (大溟州院夫人), ? – ?) z klanu Wang (kór. 왕씨 (王氏)), dcéra Wang Jeho (kór. 왕예 (王乂))[60]
  • Kwangdžuwon (kór. 광주원부인 (廣州院夫人), ? – ?) z klanu Wang (kór. 왕씨 (王氏)), dcéra Wang Kjua (kór. 왕규 (王規))[61]
  • Sogwangdžuwon (kór. 소광주원부인 (小廣州院夫人), ? – ?) z klanu Wang (kór. 왕씨 (王氏)), dcéra Wang Kjua (kór. 왕규 (王規))[62]
    • Princ Kwangdžuwon (kór. 광주원군 (廣州院君), ? – 945)[63]
  • Tongsanwon (kór. 동산원부인 (東山院夫人), ? – ?) z klanu Pak (kór. 박씨 (朴氏)), dcéra Pak Jong-gjua (kór. 박영규 (朴英規))[64]
  • Jehwa (kór. 예화부인 (禮和夫人), ? – ?) z klanu Wang (kór. 왕씨 (王氏)), dcéra Wang Jua (kór. 왕유 (王柔))[65]
  • Täsowon (kór. 대서원부인 (大西院夫人), ? – ?) z klanu Kim (kór. 김씨 (金氏)), dcéra Kim Häng-pchu (kór. 김행파 (金行波))[66]
  • Sosowon (kór. 소서원부인(小西院夫人), ? – ?) z klanu Kim (kór. 김씨 (金氏)), dcéra Kim Häng-pchu (kór. 김행파 (金行波))[67]
  • Sodžonwon (kór. 서전원부인 (西殿院夫人), ? – ?)[68]
  • Sindžuwon (kór. 신주원부인 (信州院夫人), ? – ?) z klanu Kang (kór. 강씨 (康氏)), dcéra Kang Ki-čua (kór. 강기주 (康起珠))[69]
  • Wolhwawon (kór. 월화원부인 (月華院夫人), ? – ?), dcéra Jong-čanga (kór. 영장 (英章))[70]
  • Sohwangdžuwon (kór. 소황주원부인 (小黃州院夫人), ? – ?), dcéra Sun-hänga (kór. 순행 (順行))[71]
  • Songmu (kór. 성무부인 (聖茂夫人), ? – ?) z klanu Pak (kór. 박씨 (朴氏)), dcéra Pak Či-juna (kór. 박지윤 (朴遲胤))[72]
    • Korunný princ Hjodže (kór. 효제태자 (孝悌太子), ? – ?)[73]
    • Korunný princ Hjomjong (kór. 효명태자 (孝明太子), ? – ?)[74]
    • Princ Popdung (kór. 법등군 (法登君), ? – ?)[75]
    • Princ Čari (kór. 자리군 (資利君), ? – ?)[76]
    • Neznáma princezná[77]
  • Uisongbuwon (kór. 의성부원부인 (義城府院夫人), ? – ?) z klanu Hong (kór. 홍씨 (洪氏)), dcéra Hong Jua (kór. 홍유 (洪儒))[78]
    • Veľký princ Uisongbuwon (kór. 의성부원대군 (義城府院大君), ? – ?)[79]
  • Wolgjongwon (kór. 월경원부인 (月鏡院夫人), ? – ?) z klanu Pak (kór. 박씨 (朴氏)), dcéra Pak Su-muna (kór. 박수문 (朴守文))[80]
  • Mongnjangwon (kór. 몽량원부인 (夢良院夫人), ? – ?) z klanu Pak (kór. 박씨 (朴氏)), dcéra Pak Su-gjonga (kór. 박수경 (朴守卿))[81]
  • Härjangwon (kór. 해량원부인 (海良院夫人), ? – ?), dcéra Son-pchila (kór. 선필 (宣必))[82]

Posmrtné meno[upraviť | upraviť kód]

  • hangul: 응운원명광렬대정예덕장효위목인용신성대왕
  • hanča: 應運元明光烈大定睿德章孝威穆仁勇神聖大王
  • prepis: Ungun Wonmjong Gwangnjol Dädžong Jedok Džanghjo Ümok Injong Sinsong Däwang
  • preklad: Kráľ Ungun Wonmjong Gwangnjol Dädžong Jedok Džanghjo Ümok Injong Sinsong Veľký

Vyobrazenie[upraviť | upraviť kód]

Televízne seriály[upraviť | upraviť kód]

Film[upraviť | upraviť kód]

  • Tchädžo Wang Kon (kór. 태조 왕건) (1970), úlohu stvárnil Sin Jong-gjun[85]

Počítačové hry[upraviť | upraviť kód]

  • Civilization III: Play the World
  • Civilization IV: Warlords

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

a Zahrnutá je aj jeho vláda v Tchäbongu.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i j k l 태조왕건 (太祖王建) [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online. (po kórejsky)
  2. a b c I, Čä-ho. 태조 신성대왕 (太祖神聖大王) (태조 신성대왕) [online]. 한국고전번역원, 1968, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online. (po kórejsky)
  3. RYU, Howard Jisoo. Orderly Korea Unification: With the Guarantee of Stability in East Asia. Bloomington : Xlibris Corporation, 2007. 163 s. [Cit. 2016-10-21]. Dostupné online. ISBN 978-1-4628-0332-3. Kapitola Founders of Korea Kingdoms or States, s. 145. (po anglicky)
  4. PAK, Čong-gi. 고려사의 재발견: 한반도 역사상 가장 개방적이고 역동적인 500년 고려 역사를 만나다. [s.l.] : Humanist, 2015. 558 s. ISBN 9788958629023. (po kórejsky)
  5. a b c d e f g h i j I, Čä-ho. 태조 신성대왕 (太祖神聖大王) [online]. 한국고전번역원, 1968, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online. (po kórejsky)
  6. Statistical Handbook of Republic of Korea 2002 [online]. United Nations Public Administration Network, [cit. 2016-10-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ROSSABI, Morris. China Among Equals: The Middle Kingdom and Its Neighbors, 10th-14th Centuries. [s.l.] : University of California Press, 1983. 419 s. [Cit. 2016-10-20]. Dostupné online. ISBN 978-0-520-04562-0. S. 323. (po anglicky)
  8. LEE, Ki-baik. A New History of Korea. Cambridge (Massachusetts) : Harvard University Press, 1984. 474 s. Dostupné online. ISBN 978-0-674-61576-2. Kapitola Unification by Koryo, s. 103. (po anglicky) „When Parhae perished at the hands of the Khitan around this same time, much of its ruling class, who were of Koguryŏ descent, fled to Koryŏ. Wang Kŏn warmly welcomed them and generously gave them land. Along with bestowing the name Wang Kye ("Successor of the Royal Wang") on the Parhae crown prince, Tae Kwang-hyŏn, Wang Kŏn entered his name in the royal household register, thus clearly conveying the idea that they belonged to the same lineage, and also had rituals performed in honor of his progenitor. Thus Koryŏ achieved a true national unification that embraced not only the Later Three Kingdoms but even survivors of Koguryŏ lineage from the Parhae kingdom.“
  9. Ir-jon. Samguk Yusa: Legends and History of the Three Kingdoms of Ancient Korea. Preklad Ha Tae-Hung, Grafton Mintz. [s.l.] : Silk Pagoda, 2006. 376 s. ISBN 978-1-59654-348-5. S. 128. (po anglicky)
  10. a b c I, Čä-ho. 태조 신성대왕 (太祖神聖大王) (갑오 17년(934), 후당 노왕(潞王) 청태(淸泰) 원년ㆍ거란 천현 9년) [online]. 한국고전번역원, 1968, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online. (po kórejsky)
  11. KANG, Kwang-su. Kaesong [online]. Asia Pacific Travel, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ACKERMANN, Marsha E.. Encyclopedia of World History: The expanding world : 600 C.E. to 1450. New York : Facts on File, 2008. ISBN 978-0-8160-6386-4. Kapitola Koryo Dynasty, s. 238. (po anglicky)
  13. KIM, Kyu Chull. Rootless: A Chronicle of My Life Journey. Bloomington : AuthorHouse, 2012-3-9. 172 s. [Cit. 2016-10-20]. Dostupné online. ISBN 978-1-4685-5891-3. S. 128. (po anglicky)
  14. I, Su-gon. 한국중세사회사연구. [s.l.] : 일조각, 1998-7-20. 512 s. ISBN 978-89-337-0275-8. S. 143. (po kórejsky)
  15. I, Čong-uk. 논문 : 남산신성비를 통하여 본 신라의 지방통치체제. [s.l.] : 역사학회, 1974. 69 s. S. 61 – 63. (po kórejsky)
  16. SO, Ui-sik. 신라상대‘간’층의 형성·분화와 중위제. [s.l.] : 서울대박사학위논문, 1994. S. 126 – 127. (po kórejsky)
  17. 고려사. Zväzok 2. [s.l.] : 여강출판사, 1991. (po kórejsky)
  18. 혜종(惠宗) 왕자 [online]. Naver, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  19. a b c 태조(太祖) 후비 [online]. Naver, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  20. 국역 "고려사": 열전. Zväzok 3. [s.l.] : 북한사회과학원, 2006. 519 s. ISBN 978-89-8208-089-0. (po kórejsky)
  21. 정종(定宗) 왕자 [online]. Naver, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  22. 정종[定宗,923~949] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  23. 광종(光宗) 왕자 [online]. Naver, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  24. 광종[光宗,925~975] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  25. HUNG, Jo-ha. 국역 휘찬여사. 2: 지 1. [s.l.] : 민속원, 2012. 502 s. ISBN 978-89-285-0242-4. (po kórejsky)
  26. 문원대왕[文元大王,?~?] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  27. KIM, Čchang-hjon. 광종의제국. [s.l.] : 푸른역사, 2003. 398 s. ISBN 978-89-87787-66-4. S. 208. (po kórejsky)
  28. ČONG, Song-hi. 이야기 고려왕조사. [s.l.] : 청아출판사, 2007. 447 s. ISBN 978-89-368-0360-5. S. 52. (po kórejsky)
  29. 낙랑공주[樂浪公主,?~?] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  30. 경순왕 [online]. 한국민족문화대백과사전, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  31. 동아대학교. 석당학술원. 국역 "고려사".: 열전. Zväzok 4. [s.l.] : 民族文化, 2006. 576 s. ISBN 978-89-8208-090-6. (po kórejsky)
  32. a b 원장태자 [online]. 한국민족문화대백과사전, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  33. 신정왕태후 [online]. 한국민족문화대백과사전, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  34. 대종 [online]. 한국민족문화대백과사전, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  35. 대종[戴宗,?~969] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  36. 대목왕후 [online]. 한국민족문화대백과사전, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  37. 대목왕후[大穆王后,?~?] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  38. 신성왕태후 [online]. 한국민족문화대백과사전, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  39. 신성왕태후[神成王太后,?~?] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  40. 안종 [online]. 한국민족문화대백과사전, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  41. 안종[安宗,?~996] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  42. a b c d 정덕왕후 [online]. 한국민족문화대백과사전, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  43. 원장태자[元莊太子,?~?] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  44. 문원대왕[文元大王,?~?] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  45. 선의왕후 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  46. 성종[成宗,960~997] [online]. Doopedia, [cit. 2016-10-21]. Dostupné online. (po kórejsky)
  47. 태조 소생 공주 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  48. a b 태조 후비 헌목대부인 평씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  49. 태조 후비 정목부인 왕씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  50. 순안왕대비 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  51. 태조 후비 동양원부인 유씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  52. 태조 소생 왕자 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  53. 태조 왕자 효은태자 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  54. 태조 후비 숙목부인 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  55. ČONG, Song-hi. 이야기 고려왕조사. [s.l.] : 청아출판사, 2007. 447 s. ISBN 978-89-368-0360-5. S. 81. (po kórejsky)
  56. 태조 왕자 원녕태자 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  57. a b c 태조 후비 천안부원부인 임씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  58. a b c 태조 후비 흥복원부인 홍씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  59. 태조 후비 후대량원부인 이씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  60. 태조 후비 대명주원부인 왕씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  61. 태조 후비 광주원부인 왕씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  62. 태조 후비 소광주원부인 왕씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  63. 태조 왕자 광주원군 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  64. 태조 후비 동산원부인 박씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  65. 태조 후비 예화부인 왕씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  66. 태조 후비 대서원부인 김씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  67. 태조 후비 소서원부인 김씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  68. 태조 후비 서전원부인 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  69. 태조 후비 신주원부인 강씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  70. 태조 후비 월화원부인 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  71. 태조 후비 소광주원부인 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  72. 태조 후비 성무부인 박씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  73. 태조 왕자 효제태자 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  74. 태조 왕자 효명태자 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  75. 태조 왕자 법등군 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  76. 태조 왕자 자리군 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  77. 태조 소생 공주 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  78. 태조 후비 의성부원부인 홍씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  79. 태조 왕자 의성부원대군 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  80. 태조 후비 월경원부인 박씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  81. 태조 후비 몽양원부인 박씨 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  82. 태조 후비 해량원부인 [online]. National Institute of Korean History, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online. (po kórejsky)
  83. 등장인물: 왕건 - 남경읍 [online]. MBC, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online. (po kórejsky)
  84. 등장인물: 태조 왕건(王建) [online]. SBS, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online. (po kórejsky)
  85. 태조 왕건 [online]. Naver, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online. (po kórejsky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Taejo of Goryeo na anglickej Wikipédii a 고려 태조 na kórejskej Wikipédii.
Tchädžo
Wangovci
Narodenie: 31. január 877 Úmrtie: 4. júl 943
Vladárske tituly
Vznik kráľ Korja
25. júl 918 – 4. júl 943
Nástupca
Hjedžong
Vládny úrad
Vznik premiér Tchäbongu
913 – 918
Zánik