Zoznam panovníkov Kórey

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Toto je zoznam kráľov a cisárov vládnucich na území Kórey.

Kočoson[upraviť | upraviť zdroj]

Kočoson (? – 108 p. n. l.) bolo prvé kórejské kráľovstvo. Podľa legendy ho v roku 2333 p. n. l. založil Tangun.[1] Archeologické dôkazy kočosonskej kultúry z bronzovej doby sa našli na severe Kórey a v provincii Liao-ning. Rôzne archeologické nálezy ukazujú, že medzi 9.4. storočím p. n. l. bol Kočoson prosperujúcim štátom a samozvaným kráľovstvom.[2] Tangun aj Kiča sú obaja považovaní za mytologické postavy.[3][4][5][6][7]

Prvotní mytologickí panovníci[upraviť | upraviť zdroj]

Tangun Čoson[upraviť | upraviť zdroj]

Portrét Meno Roky panovania
Prepis Hangul (hanča)
Portrait of Dangun.jpg Tangun Wanggom 단군왕검 (檀君王儉) ? – ? p. n. l.

Kiča Čoson[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Roky panovania
Prepis Hangul (hanča)
Kiča 기자 (箕子) ? – ? 11. storočie p. n. l.
···
···
···
Čun 준왕 (準王) ? – 194 p. n. l.

Üiman Čoson[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Roky panovania
Prepis Hangul (hanča)
Wej-man 위만 (衛滿) 194 – ? p. n. l.
Neznámy (syn Wej-mana) Neznámy ? – ?
Ugo 우거왕 (右渠王) ? – 108 p. n. l.

Pujo[upraviť | upraviť zdroj]

Pujo (približne 2. storočie p. n. l. – 494 n. l.) bolo kráľovstvo, ktoré sa rozprestieralo na území dnešnej severovýchodnej Číny a severnej časti Kórey. Historických záznamov je síce málo a vzájomne si odporujú, no existujú dohady, že v 1. storočí p. n. l. sa od Puja oddelilo Východné Pujo a pôvodné kráľovstvo sa niekedy označuje ako Severné Pujo. V roku 494 boli jeho pozostatky pričlenené k susednému kráľovstvu Kogurjo.[8]

Skoré Východné Pujo[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Roky panovania
Prepis Hangul (hanča)
Hä Buru 해부루 (解夫婁) ? – ? p. n. l.
Kumwa 해금와 (解金蛙) ? – ? p. n. l.
Täso 해대소 (解臺素) ? p. n. l. – 22 n. l.

Kalsa Pujo

Meno Roky panovania
Prepis Hangul (hanča)
Zakladateľ Kalsy 갈사왕 (曷思王) 21 – ? n. l.
Neznámy (syn zakladateľa Kalsy) Neznámy ? – ?
Hä Dodu 해도두 (解都頭) ? – 68 n. l.

Neskoré Severné Pujo[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Roky panovania
Prepis Hangul (hanča)
Putchä 부태왕 (夫台王) ? – ? 2. storočie
···
···
···
Ügutchä 위구태왕 (慰仇太王) ? – ? 2. storočie
Kanügo 간위거왕 (簡位居王) ? – ? 3. storočie
Marjo 마려왕 (麻余王) ? – ? 3. storočie
···
···
···
Uirjo 의려왕 (依慮王) ? – 285 n. l.
Uira 의라왕 (依羅王) 286 – ? n. l.
···
···
···
Hjon 현왕 (玄王) ? – 346 n. l.
Joul 여울왕 (餘蔚王) ? – 384 n. l.
···
···
···
Čan 잔 (孱) ? – 494 n. l.

Kogurjo[upraviť | upraviť zdroj]

Kogurjo (37 p. n. l. – 668 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Niektorí kogurjskí panovníci používali titul „tchäwang“ (kór. 태왕 (太王)najväčší zo všetkých kráľov).a

Osobné menáb c Roky panovania Posmrtné menod
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Ko Ču-mong
Ko Čchu-mo
Ko Sang-hä
고주몽 (高朱蒙)
고추모 (高鄒牟)
고상해 (高象解)
37 – 19 p. n. l. Tongmjong
Tongmjongsong
동명왕 (東明王)
동명성왕 (東明聖王)e
Hä Ju-ri
Hä Ju-rju
Hä Nu-ri
해유리 (解琉璃, 類利)
해유류 (解孺留)
해누리 (解累利)
19 p. n. l. – 18 n. l. Juri
Jurimjong
유리왕 (琉璃王)
유리명왕 (琉璃明王)e
Hä Mu-hjul 해무휼 (解無恤) 18 – 44 Tämusin
Tähädžurju
대무신왕 (大武神王)
대해주류왕 (大解朱留王)
Hä Säk-ču 해색주 (解色朱) 44 – 48 Mindžung 민중왕 (閔中王)
Hä U
Hä Ä-ru
Hä Mang-nä
해우 (解憂)
해애루 (解愛婁)
해막래 (解莫來)
48 – 53 Mobon 모본왕 (慕本王)
Ko Gung
Ko O-su
고궁 (高宮)
고어수 (高於漱)
53 – 146 Tchädžo
Kukdžo
태조[대]왕 (太祖[大]王)
국조왕 (國祖王)
Ko Su-song 고수성 (高遂成) 146 – 165 Čchadä 차대왕 (次大王)
Ko Päk-go
Ko Päk-gu
고백고 (高伯固)
고백구 (高伯句)
165 – 179 Sindä 신대왕 (新大王)
Ko Nam-mu 고남무 (高男武) 179 – 197 Kogukčchon
Kukjang
고국천왕 (故國川王)
국양왕 (國襄王)
Ko Jon-u
Ko I-i-mo
고연우 (高廷優)
고이이모 (高伊夷模)
197 – 227 Sansang 산상왕 (山上王)
Ko U-ü-go
Ko Ü-gung
Ko Kjo-čche
고우위거 (高憂位居)
고위궁 (高位宮)
고교체 (高郊彘)
227 – 248 Tongčchon
Tongjang
동천왕 (東川王)
동양왕 (東襄王)
Ko Jon-bul 고연불 (高然弗) 248 – 270 Čungčchon
Čungjang
중천왕 (中川王)
중양왕 (中襄王)
Ko Jang-no
Ko Jak-u
고약로 (高藥盧)
고약우 (高若友)
270 – 292 Sočchon
Sojang
서천왕 (西川王)
서양왕 (西襄王)
Ko Sang-bu
Ko Sap-si-ru
고상부 (高相夫)
고삽시루 (高插矢婁)
292 – 300 Pongsang
Čchigal
봉상왕 (烽上王)
치갈왕 (雉葛王)
Ko Ul-bul
Ko U-bul
고을불 (高乙弗)
고우불 (高憂拂)
300 – 331 Mičchon
Hojang
미천왕 (美川王)
호양왕 (好攘王)
Ko Sa-ju
Ko Ju
Ko Sö
고사유 (高斯由)
고유 (高劉)
고쇠 (高釗)
331 – 371 Kogukwon 고국원왕 (故國原王)
Ko Ku-bu 고구부 (高丘夫) 371 – 384 Sosurim 소수림왕 (小獸林王)
Ko I-rjon
Ko O-či-či
고이련 (高伊連)
고어지지 (高於只支)
384 – 391 Kogukjang 고국양왕 (故國攘王)
Ko Tam-dok
Ko An
고담덕 (高談德)
고안 (高安)
391 – 413 Kwanggätcho Veľký 광개토왕 (廣開土王)
Ko Ko-rjon
Ko Jon
고거련 (高巨連)
고연 (高璉)
413 – 491 Čangsu 장수왕 (長壽王)
Ko Na-un
Ko Un
고나운 (高羅雲)
고운 (高雲)
491 – 519 Mundžamjong 문자명왕 (文咨明王)
Ko Hung-an
Ko An
고흥안 (高興安)
고안 (高安)
519 – 531 Andžang 안장왕 (安藏王)
Ko Po-čong
Ko Čong
고보정 (高寶廷)
고정 (高廷)
531 – 545 Anwon 안원왕 (安原王)
Ko Pchjong-song 고평성 (高平成) 545 – 559 Jangwon
Jangkang
양원왕 (陽原王)
양강왕 (陽崗王)
Ko Jang-song
Ko Jang
Ko Tchang
고양성 (高陽成)
고양 (高陽)
고탕 (高湯)
559 – 590 Pchjongwon
Pchjongkang
평원왕 (平原王)
평강왕(平岡王)
Ko Tä-won
Ko Won
고대원 (高大元)
고원 (高元)
590 – 618 Jongjang
Pchjongjang
영양왕 (嬰陽王)
평양왕 (平陽王)
Ko Kon-mu
Ko Mu
Ko Song
고건무 (高建武)
고무 (高武)
고성 (高成)
618 – 642 Jongnju 영류왕 (榮留王)
Ko Po-čang
Ko Čang
고보장 (高寶藏)
고장 (高藏)
642 – 668 Žiadne Žiadne

Poznámky:

a Niektoré kogurjské záznamy o kráľoch, najmä o Kwanggätchovi, používajú titul „tchäwang“ alebo „hotchäwang“, čo v preklade znamená „veľký kráľ“ alebo „najväčší kráľ“. Niektorí tvrdia, že by sa to malo prekladať ako „cisár“ (ekvivalent k čínskemu titulu „chuang-ti“ (čín. 皇帝)), ale vo všeobecnosti to akceptované nie je. Najúplnejšie a najstaršie existujúce texty o kórejskej histórii, Samguk sagi a Samguk jusa, ktoré boli napísané niekoľko storočí po zániku Kogurja, používajú titul „wang“ (kór. kráľ).

b Králi Kogurja mali priezvisko Ko (výnimkou boli len králi Juri, Tämusin, Mindžung a Mobon, ktorých priezvisko bolo Hä). Všetci patrili do rovnakej patrilineárnej pokrvnej príbuznosti. Nie je jasné, či sú tieto dve priezviská rôznou transkripciou rovnakého mena, alebo dôkazom mocenského boja.

c Samguk sagi, Samguk jusa a niekedy aj iné záznamy spomínajú „ďalšie mená“, „rodné mená“, „detské mená“ či „osobné mená“.

d Kráľovské mená sa vo všeobecnosti odvodzovali od miesta, kde bol kráľ pochovaný. Nemusí to nutne zodpovedať čínskemu poňatiu posmrtného mena (čín. 諡號ši-chao).

e Mená a dátumy čolbonskej línie sú zo Samguk sagi. Wej-šu (čín. 魏書História dynastie Wej) ponúka tieto mená: Ču-mong (kór. 주몽 (朱蒙)), Jo-dal (kór. 여달 (閭達)), Si-jo-hä (kór. 시여해 (始閭諧)), Jo-jul (kór. 여율 (如栗)) a Mang-nä (kór. 막래 (莫來)). Legendárna línia bola s istými variantmi vytvorená na začiatku 5. storočia, keď dal kráľ Čangsu vybudovať pomník svojmu otcovi a Kogurjo uzavrelo zmluvu so Severným Wejom. Na pomníku sú napísané tieto mená: Čchu-mo (kór. 추모 (鄒牟)), Ju-rju (kór. 유류 (儒留)) a Tä-ču-rju (kór. 대주류 (大朱留)). Spojenia medzi týmito menami nie sú jasné.

Zdroje: Akadémia kórejských štúdií,[9] Korea Britannica Corporation a Doopedia.[10]

Rodokmeň[upraviť | upraviť zdroj]

Päkče[upraviť | upraviť zdroj]

Päkče (18 p. n. l. – 660 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Pokiaľ nie je uvedené inak, chrámové mená sa zhodovali s osobnými.

Osobné mená Roky panovania Posmrtné meno
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Pujo On-čo 부여온조 (扶餘溫祚) 18 p. n. l. – 28 n. l. Ončo 온조왕 (溫祚王)
Pujo Ta-ru 부여다루 (扶餘多婁) 28 – 77 Taru 다루왕 (多婁王)
Pujo Ki-ru 부여기루 (扶餘己婁) 77 – 128 Kiru 기루왕 (己婁王)
Pujo Kä-ru 부여개루 (扶餘蓋婁) 128 – 166 Käru 개루왕 (蓋婁王)
Pujo Čcho-go
Pujo So-go
Pujo Sok-go
부여초고 (扶餘肖古)
부여소고 (扶餘素古)
부여속고 (扶餘速古)
166 – 214 Čchogo
Sogo
Sokgo
초고왕 (肖古王)
소고왕 (素古王)
속고왕 (速古王)
Pujo Ku-su
Pujo Kü-su
부여구수 (扶餘仇首)
부여귀수 (扶餘貴須)
214 – 234 Kusu
Küsu
구수왕 (仇首王)
귀수왕 (貴須王)
Pujo Sa-ban
Pujo Sa-bi
Pujo Sa-i
부여사반 (扶餘沙泮)
부여사비 (扶餘沙沸)
부여사이 (扶餘沙伊)
234 Saban
Sabi
Sai
사반왕 (沙泮王)
사비왕 (沙沸王)
사이왕 (沙伊王)
Pujo Ko-i
Pujo Ku-i
Pujo Ko-mo
부여고이 (扶餘古爾)
부여구이 (扶餘久爾)
부여고모 (扶餘古慕)
234 – 286 Koi
Kui
Komo
고이왕 (古爾王)
구이왕 (久爾王)
고모왕 (古慕王)
Pujo Čchäk-gje
Pujo Čchong-gje
부여책계 (扶餘責稽)
부여청계 (扶餘靑稽)
286 – 298 Čchäkgje
Čchonggje
책계왕 (責稽王)
청계왕 (靑稽王)
Pujo Pun-so 부여분서 (扶餘汾西) 298 – 304 Punso 분서왕 (汾西王)
Pujo Pi-rju 부여비류 (扶餘比流) 304 – 344 Pirju 비류왕 (比流王)
Pujo Kje 부여계 (扶餘契) 344 – 346 Kje 계왕 (契王)
Pujo Ku 부여구 (扶餘句) 346 – 375 Kunčchogo
Čchogo
Sokgo
Čogo
근초고왕 (近肖古王)
초고왕 (肖古王)
속고왕 (速古王)
조고왕 (照古王)
Pujo Su 부여수 (扶餘須) 375 – 384 Kungusu
Kungüsu
Küsu
Kürju
Kuso
근구수왕 (近仇首王)
근귀수왕 (近貴首)
귀수왕 (貴首王)
귀류왕 (貴流王)
구소왕 (久素王)
Pujo Čchim-nju 부여침류 (扶餘枕流) 384 – 385 Čchimnju 침류왕 (枕流王)
Pujo Čin-sa
Pujo Hü
부여진사 (扶餘辰斯)
부여휘 (扶餘暉)
385 – 392 Činsa 진사왕 (辰斯王)
Pujo A-sin
Pujo A-bang
Pujo A-hwa
Pujo A-mi
부여아신 (扶餘阿莘)
부여아방 (扶餘阿芳)
부여아화 (扶餘阿花)
부여아미 (扶餘阿美)
392 – 405 Asin
Abang
Ahwa
Ami
아신왕 (阿莘王)
아방왕 (阿芳王)
아화왕 (阿花王)
아미왕 (阿美王)
Pujo Jong
Pujo Čon
부여영 (扶餘映)
부여전 (扶餘腆)
405 – 420 Čondži
Čikdži
Čindži
전지왕 (腆支王)
직지왕 (直支王)
진지왕 (眞支王)
Neznáme meno Neznáme meno 420 – 427 Kuisin 구이신왕 (久爾辛王)
Pujo Pi-ju
Pujo Pi
부여비유 (扶餘毗有)
부여비 (扶餘毗)
427 – 455 Piju
Konju
Pchirju
비유왕 (毗有王)
곤유왕 (昆有王)
피류왕 (避流王)
Pujo Kjong
Pujo Kjong-sa
부여경 (扶餘慶)
부여경사 (扶餘慶司)
455 – 475 Käro
Kungäru
개로왕 (蓋鹵王)
근개루왕 (近蓋婁王)
Pujo To
Pujo Mo-do
부여도 (扶餘都)
부여모도 (扶餘牟都)
475 – 477 Mundžu 문주왕 (文周王)
Pujo Sam-gun
Pujo Sam-gol
Pujo Im-gol
부여삼근 (扶餘三斤)
부여삼걸 (扶餘三乞)
부여임걸 (扶餘壬乞)
477 – 479 Samgun
Mungun
삼근왕 (三斤王)
문근왕 (文斤王)
Pujo Mo-dä
Pujo Tä
Pujo Ma-mo
Pujo Mal-da
부여모대 (扶餘牟大)
부여대 (扶餘大)
부여마모 (扶餘摩牟)
부여말다 (扶餘末多)
479 – 501 Tongsong
Malda
동성왕 (東城王)
말다왕 (末多王)
Pujo Sa-ma
Pujo Jung
부여사마 (扶餘斯麻 or 斯摩)
부여융 (扶餘隆)
501 – 523 Murjong
Sama
무령왕 (武寧王)
사마왕 (斯麻王)
Pujo Myeongnong
Pujo Myeong
부여명농 (扶餘明禯 or 明穠)
부여명 (扶餘明)
523 – 554 Song
Mjong
Songmjong
성왕 (聖王)
명왕 (明王)
성명왕 (聖明王)
Pujo Čchang 부여창 (扶餘昌) 554 – 598 Üdok
Čchang
위덕왕 (威德王)
창왕 (昌王)
Pujo Kje 부여계 (扶餘季) 598 – 599 Hje
Hon
혜왕 (惠王)
헌왕 (獻王)
Pujo Son
Pujo Hjo-sun
부여선 (扶餘宣)
부여효순 (扶餘孝順)
599 – 600 Pop 법왕 (法王)
Pujo Čang
Pujo So-dong
부여장 (扶餘璋)
부여서동 (扶餘薯童)
600 – 641 Mu
Mugang
Mugwang
무왕 (武王)
무강왕 (武康王)
무광왕 (武廣王)
Pujo Ui-ča 부여의자 (扶餘義慈) 641 – 660 Žiadne Žiadne
Pujo Pchung
Pujo Pchung-čang
부여풍 (扶餘豊)
부여풍장 (扶餘豊障 alebo 豊璋)
660 – 663 Žiadne Žiadne

Rodokmeň[upraviť | upraviť zdroj]

Silla[upraviť | upraviť zdroj]

Silla (57 p. n. l. – 935 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Prví panovníci pochádzali z klanov Pak, Sok a Kim. Sillskí monarchovia mali rôzne tituly, napríklad „isagum“ (kór. 이사금 (尼師今)) a „maripgan“ (kór. 마립간 (麻立干)), čo sú vlastne archaizmy slova vládca. Niektorí sillskí králi (rovnako ako niektorí z dynastie Päkčä) sa vyhlásili za cisárov.

Osobné mená Roky panovania Posmrtné meno
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Pak Hjok-go-se 박혁거세 (朴赫居世) 57 p. n. l. – 4 n. l. Hjokgose 혁거세 거서간 (赫居世居西干)
Pak Nam-hä 박남해 (朴南解) 4 – 24 Namhä 남해차차웅 (南解次次雄)
Pak Ju-ri 박유리 (朴儒理) 24 – 57 Juri 유리이사금 (儒理尼師今)
Sok Tchal-hä 석탈해 (昔脫解) 57 – 80 Tchalhä 탈해이사금 (脫解尼師今)
Pak Pcha-sa
Pak Kom
박파사 (朴婆娑)
박검 (朴儉)
박검 (朴檢)
80 – 112 Pchasa 파사이사금 (婆娑尼師今)
Pak Či-ma 박지마 (朴祗摩) 112 – 134 Čima 지마이사금 (祗摩尼師今)
Pak Il-song 박일성 (朴逸聖) 134 – 154 Ilsong 일성이사금 (逸聖尼師今)
Pak A-dal-la 박아달라 (朴阿達羅) 154 – 184 Adalla 아달라이사금 (阿達羅尼師今)
Sok Pol-hju 석벌휴 (昔伐休) 184 – 196 Polhju 벌휴이사금 (伐休尼師今)
발휘이사금 (發暉尼師今)
Sok Nä-hä
Sok Jop
석내해 (昔奈解)
석엽 (昔燁)
196 – 230 Nähä 내해이사금 (奈解尼師今)
Sok Čo-bun 석조분 (昔助賁) 230 – 247 Čobun 조분이사금 (助賁尼師今)
Sok Čchom-hä 석첨해 (昔沾解) 247 – 261 Čchomhä 첨해이사금 (沾解尼師今)
Kim Mi-čchu 김미추 (金味鄒) 261 – 284 Mičchu 미추이사금 (味鄒尼師今)
Sok Ju-rje 석유례 (昔儒禮) 284 – 298 Jurje 유례이사금 (儒禮尼師今)
Sok Ki-rim 석기림 (昔基臨) 298 – 310 Kirim 기림이사금 (基臨尼師今)
Sok Hul-hä 석흘해 (昔訖解) 310 – 356 Hulhä 흘해이사금 (訖解尼師今)
Kim Nä-mul
Kim Na-mul
Kim Na-mil
김내물 (金奈勿)
김나물 (金那勿)
김나밀 (金那密)
356 – 402 Nämul 내물마립간 (奈勿麻立干)
Kim Sil-song 김실성 (金實聖) 402 – 417 Silsong 실성마립간 (實聖麻立干)
Kim Nul-či 김눌지 (金訥祗) 417 – 458 Nulči 눌지마립간 (訥祗麻立干)
Kim Ča-bi 김자비 (金慈悲) 458 – 479 Čabi 자비마립간 (慈悲麻立干)
Kim So-či 김소지 (金炤知) 479 – 500 Soči 소지마립간 (炤智麻立干)
Kim Či-dä-ro 김지대로 (金智大路) 500 – 514 Čidžung 지증왕 (智證王)
Kim Won-čong 김원종 (金原宗) 514 – 540 Pophung 법흥왕 (法興王)
Kim Sam-mäk-čong
Kim Sim-mäk-bu
김삼맥종 (金三麥宗)
김심맥부 (金深麥夫)
540 – 576 Činhung 진흥왕 (眞興王)
Kim Sa-rjun
Kim Kum-rjun
김사륜 (金舍輪)
김금륜 (金金輪)
576 – 579 Čindži 진지왕 (眞智王)
Kim Päk-čong 김백정 (金伯淨) 579 – 632 Činpchjong 진평왕 (眞平王)
Kim Tong-man 김덕만 (金德曼) 632 – 647 Sondok 선덕왕 (善德王)
선덕여왕 (善德女王)
Kim Sung-man 김승만 (金勝曼) 647 – 654 Čindok 진덕왕 (眞德王)
진덕여왕 (眞德女王)
Kim Čchun-čchu 김춘추 (金春秋) 654 – 661 Mujol 태종무열왕 (太宗武烈王)

Zjednotená Silla[upraviť | upraviť zdroj]

Osobné mená Roky panovania Posmrtné meno
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Kim Pop-min 김법민 (金法敏) 661 – 681 Munmu 문무왕 (文武王)
Kim Čong-mjong 김정명 (金政明) 681 – 692 Sinmun 신문왕 (神文王)
Kim I-hong 김이홍 (金理洪) 692 – 702 Hjoso 효소왕 (孝昭王)
Kim Hung-kwang
Kim Jung-gi
김흥광 (金興光)
김융기 (金隆基)
702 – 737 Songdok 성덕왕 (聖德王)
Kim Sung-kjong 김승경 (金承慶) 737 – 742 Hjosong 효성왕 (孝成王)
Kim Hon-jong 김헌영 (金憲英) 742 – 765 Kjongdok 경덕왕 (景德王)
Kim Kon-un 김건운 (金乾運) 765 – 780 Hjegong 혜공왕 (惠恭王)
Kim Jang-sang 김양상 (金良相) 780 – 785 Sondok 선덕왕 (宣德王)
Kim Kjong-sin 김경신 (金敬信) 785 – 798 Wonsong 원성왕 (元聖王)
Kim Čun-ong 김준옹 (金俊邕) 798 – 800 Sosong 소성왕 (昭聖王)
Kim Čong-mjong
Kim Čung-hi
김청명 (金淸明)
김중희 (金重熙)
800 – 809 Äčang 애장왕 (哀莊王)
Kim On-sung 김언승 (金彦昇) 809 – 826 Hondok 헌덕왕 (憲德王)
Kim Su-čong
Kim Su-sung
Kim Kjong-hü
김수종 (金秀宗)
김수승 (金秀升)
김경휘 (金景徽)
826 – 836 Hungdok 흥덕왕 (興德王)
Kim Če-rjung
Kim Če-ong
김제륭 (金悌隆)
김제옹 (金悌勒)
836 – 838 Hikang 희강왕 (僖康王)
Kim Mjong 김명 (金明) 838 – 839 Minä 민애왕 (閔哀王)
Kim U-čing 김우징 (金祐徵) 839 Sinmu 신무왕 (神武王)
Kim Kjong-ung 김경응 (金慶膺) 839 – 857 Munsong 문성왕 (文聖王)
Kim Ui-čong
Kim U-čong
김의정 (金誼靖)
김우정 (金祐靖)
857 – 861 Honan 헌안왕 (憲安王)
Kim Ung-rom 김응렴 (金膺廉) 861 – 875 Kjongmun 경문왕 (景文王)
Kim Čong 김정 (金晸) 875 – 886 Honkang 헌강왕 (憲康王)
Kim Hwang 김황 (金晃) 886 – 887 Čonggang 정강왕 (定康王)
Kim Man
Kim Won
김만 (金曼)
김원 (金垣)
887 – 897 Činsong 진성왕 (眞聖王)
진성여왕 (眞聖女王)
Kim Jo 김요 (金嶢) 897 – 912 Hjogong 효공왕 (孝恭王)
Pak Kjong-hü 박경휘 (朴景暉) 912 – 917 Sindok 신덕왕 (神德王)
Pak Sung-jong 박승영 (朴昇英) 917 – 924 Kjongmjong 경명왕 (景明王)
Pak Ü-ung 박위응 (朴魏膺) 924 – 927 Kjongä 경애왕 (景哀王)
Kim Pu 김부 (金傅) 927 – 935 Kjongsun 경순왕 (敬順王)

Rodokmeň[upraviť | upraviť zdroj]

Kaja[upraviť | upraviť zdroj]

Konfederácia Kaja (42 – 562) sa skladala z niekoľkých malých štátov. Všetci panovníci mali titul „wang“ (kór. 왕 (王)kráľ).

Kumgwan Kaja[upraviť | upraviť zdroj]

Kumgwan Kaja bol mestský štát v rámci konfederácie Kaja.

Osobné meno Roky panovania[11] Posmrtné meno
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Kim Su-ro 김수로 (金首露) 42 – 199 Suro 수로왕 (首露王)
Kim Ko-dung 김거등 (金居登) 199 – 259 Kodung 거등왕 (居登王)
Kim Ma-pchum 김마품 (金麻品) 259 – 291 Mapchum 마품왕 (麻品王)
Kim Ko-čil-mi 김거질미 (金居叱彌) 291 – 346 Kočilmi 거질미왕 (居叱彌王)
Kim I-si-pchum 김이시품(金伊尸品) 346 – 407 Isipchum 이시품왕 (伊尸品王)
Kim Čwa-či 김좌지 (金坐知) 407 – 421 Čwači 좌지왕 (坐知王)
Kim Čchü-hi 김취희 (金吹希) 421 – 451 Čchühi 취희왕 (吹希王)
Kim Čil-či 김질지 (金銍知) 451 – 492 Čilči 질지왕 (銍知王)
Kim Kjom-či 김겸지 (金鉗知) 492 – 521 Kjomči 겸지왕 (鉗知王)
Neznáme Neznáme 521 – 532 Kuhjong 구형왕 (仇衡王)

Tägaja[upraviť | upraviť zdroj]

Tägaja (42 – 562) bol mestský štát v rámci konfederácie Kaja.

Meno Roky panovania
Prepis Hangul (hanča)
Idžinasi 이진아시왕 (伊珍阿豉王) 42 – ?
···
···
···
Kumrim 금림왕 (錦林王) ? – ?
···
···
···
Hadži 하지왕 (荷知王) ? – ?
···
···
···
Kasil 가실왕 (嘉悉王 alebo 嘉實王) ? – ?
···
···
···
Inö 이뇌왕 (異腦王) ? – ?
···
···
···
Tosoldži 도설지왕 (道設智王) ? – 562

Palhä[upraviť | upraviť zdroj]

Palhä (698 – 926) bolo kráľovstvo, ktoré vzniklo po páde Kogurja. Rozprestieralo sa na južných častiach severovýchodnej Číny, Prímorskom kraji a severnej časti Kórejského polostrova.

Osobné meno Roky panovania Posmrtné meno (諡號) Názov éry (年號)
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Tä Čo-jong 대조영 (大祚榮) 698 – 719 Ko 고왕 (高王) Žiadne Žiadne
Tä Mu-je 대무예 (大武藝) 719 – 737 Mu 무왕 (武王) Inan 인안 (仁安)
Tä Hum-mu 대흠무 (大欽茂) 737 – 793 Mun 문왕 (文王) Tähung
Porjok
대흥 (大興)
보력 (寶曆)
Tä Won-ui 대원의 (大元義) 793 Žiadne Žiadne Žiadne Žiadne
Tä Hwa-jo 대화여 (大華與) 793 – 794 Song 성왕 (成王) Čunghung 중흥 (中興)
Tä Sung-rin 대숭린 (大嵩璘) 794 – 809 Kang 강왕 (康王) Čongrjok 정력 (正曆)
Tä Won-ju 대원유 (大元瑜) 809 – 812 Čong 정왕 (定王) Jongdok 영덕 (永德)
Tä On-ui 대언의 (大言義) 812 – 817 Hi 희왕 (僖王) Čudžak 주작 (朱雀)
Tä Mjong-čchung 대명충 (大明忠) 817 – 818 Kan 간왕 (簡王) Tchäsi 태시 (太始)
Tä In-su 대인수 (大仁秀) 818 – 830 Son 선왕 (宣王) Konhung 건흥 (建興)
Tä I-čin 대이진 (大彝震) 830 – 857 Neznáme Neznáme Hamhwa 함화 (咸和)
Tä Kon-hwang 대건황 (大虔晃) 857 – 871 Neznáme Neznáme Neznáme Neznáme
Tä Hjon-sok 대현석 (大玄錫) 871 – 895 Neznáme Neznáme Neznáme Neznáme
Tä Ü-hä 대위해 (大瑋瑎) 895 – 906 Žiadne Žiadne Neznáme Neznáme
Tä In-son 대인선 (大諲譔) 906 – 926 Žiadne Žiadne Neznáme Neznáme

Rodokmeň[upraviť | upraviť zdroj]

Neskoré Päkče[upraviť | upraviť zdroj]

Neskoré Päkče (900 – 936) založil Kjon Hwon, ktorý bol v období úpadku Neskorej Silly generálom. Začala sa tak éra Neskorých Troch kráľovstiev. Neskoré Päkče zaniklo pričinením samotného Kjon Hwona, ktorý po boku kráľa Tchädža viedol korjskú armádu proti Singomovi, ktorý ho zradil.

Osobné meno Roky panovania
Prepis Hangul (hanča)
Kjon Hwon 견훤 (甄萱) 900 – 935
Kjon Sin-gom 견신검 (甄神劍) 935 – 936

Neskoré Kogurjo[upraviť | upraviť zdroj]

Neskoré Kogurjo (901 – 918), inak nazývané aj Tchäbong či Madžin, založil Kung Je. Pripojil sa k povstaniu generála Jang Kila, ktorého neskôr zavraždil a založil nové kráľovstvo. Kung Je sa ukázal ako tyran, čo viedlo k tomu, že ho nakoniec zvrhli vlastní generáli. Generálovi Wang Konovi sa tak otvorila cesta k založeniu Korja.

Osobné meno Roky panovania Názov éry (年號)
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Kung Je 궁예 (弓裔) 901 – 918 Mutchä
Songčchäk
Sudokmanse
Čonggä
무태 (武泰)
성책 (聖冊)
수덕만세 (水德萬歲)
정개 (政開)

Korjo[upraviť | upraviť zdroj]

Korjo (918 – 1392) bolo kráľovstvo, ktorému vládli Wangovci. Chrámové meno prvého panovníka bolo Tchädžo (kór. 태조 (太祖)) a znamenalo „veľký zakladateľ“. Rovnako sa volal aj zakladateľ Čosonu. Počnúc Kwangdžongom sa korjskí panovníci stavali do pozície cisára. Predchádzajúci traja králi dostali dodatočne tento titul po smrti. Po mongolskej invázii boli monarchovia opäť „degradovaní“ na kráľov.

23 kráľov po Tchädžovi je známych tiež podľa svojho chrámového mena, ktoré sa končilo slabikou „džong“ (kór. 종 (宗)). Počnúc Čchungrjolom mali všetci zvyšní korjskí králi v posmrtnom mene „wang“ (kór. 왕 (王)kráľ).

Portrét Osobné meno Roky panovania Zdvorilostné meno (Z)
mongolské meno (M)
Pseudonym (Ps)
Chrámové meno (廟號) (CH)
Posmrtné meno (諡號) (P)
Posmrtné meno pridelené Mongolmi (MP)
Názov éry (年號)
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Goryo Taejo Wangkun 2.jpg Wang Kon 왕건 (王建) 918 – 943 Jakčchon (Z) 약천 (若天) (Z) Tchädžo (CH)
Sinsong (P)
태조 (太祖) (CH)
신성 (神聖) (P)
Čchonsu 천수 (天授)
Wang Mu 왕무 (王武) 943 – 945 Sunggon (Z) 승건 (承乾) (Z) Hjedžong (CH)
Uigong (P)
혜종 (惠宗) (CH)
의공 (義恭) (P)
Wang Jo 왕요 (王堯) 945 – 949 Uičchon (Z) 의천 (義天) (Z) Čongdžong (CH)
Munmjong (P)
정종 (定宗) (CH)
문명 (文明) (P)
Wang So 왕소 (王昭) 949 – 975 Ilhwa (Z) 일화 (日華) (Z) Kwangdžong (CH)
Täsong (P)
광종 (光宗) (CH)
대성 (大成) (P)
Kwangdok
Čunpchung
광덕 (光德)
준풍 (峻豊)
Wang Ju 왕유 (王伷) 975 – 981 Čangmin (Z) 장민(長民) (Z) Kjongdžong (CH)
Honhwa (P)
경종 (景宗) (CH)
헌화 (獻和) (P)
Wang Čchi 왕치 (王治) 981 – 997 Ongo (Z) 온고 (溫古) (Z) Songdžong (CH)
Munui (P)
성종 (成宗) (CH)
문의 (文懿) (P)
Wang Song 왕송 (王誦) 997 – 1009 Hjosin (Z) 효신 (孝伸) (Z) Mokdžong (CH)
Sonjang (P)
목종 (穆宗) (CH)
선양 (宣讓) (P)
Wang Sun 왕순 (王詢) 1009 – 1031 Anse (Z) 안세 (安世) (Z) Hjondžong (CH)
Wonmun (P)
현종 (顯宗) (CH)
원문 (元文) (P)
Wang Hum 왕흠 (王欽) 1031 – 1034 Wonrjang (Z) 원량 (元良) (Z) Tokdžong (CH)
Kjonggang (P)
덕종 (德宗) (CH)
경강 (敬康) (P)
Wang Hjong 왕형 (王亨) 1034 – 1046 Sinčo (Z) 신조 (申照) (Z) Čongdžong (CH)
Jonghje (P)
정종 (靖宗) (CH)
용혜 (容惠) (P)
Wang Hü 왕휘 (王徽) 1046 – 1083 Čchokju (Z) 촉유 (燭幽) (Z) Mundžong (CH)
Inhjo (P)
문종 (文宗) (CH)
인효 (仁孝) (P)
Wang Hun 왕훈 (王勳) 1083 Uigong (Z) 의공 (義恭) (Z) Sundžong (CH)
Sonhje (P)
순종 (順宗) (CH)
선혜 (宣惠) (P)
Wang Un 왕운 (王運) 1083 – 1094 Kječchon (Z) 계천 (繼天, C) Sondžong (CH)
Sahjo (P)
선종 (宣宗) (CH)
사효 (思孝) (P)
Wang Uk 왕욱 (王昱) 1094 – 1095 Žiadne Žiadne Hondžong (CH)
Höhjo (P)
헌종 (獻宗) (CH)
회효 (懷孝) (P)
Wang Ong 왕옹 (王顒) 1095 – 1105 Čchonsang (Z) 천상 (天常) (Z) Sukdžong (CH)
Mjonghjo (P)
숙종 (肅宗) (CH)
명효 (明孝) (P)
Wang U 왕우 (王俁) 1105 – 1122 Semin (Z) 세민 (世民) (Z) Jedžong (CH)
Munhjo (P)
예종 (睿宗) (CH)
문효 (文孝) (P)
Wang Hä 왕해 (王楷) 1122 – 1146 Inpchjo (Z) 인표 (仁表) (Z) Indžong (CH)
Konghjo (P)
인종 (仁宗) (CH)
공효 (恭孝) (P)
Wang Hjon 왕현 (王晛) 1146 – 1170 Ilsung (Z) 일승 (日升) (Z) Uidžong (CH)
Čanghjo (P)
의종 (毅宗) (CH)
장효 (莊孝) (P)
Wang Ho 왕호 (王皓) 1170 – 1197 Čidan (Z) 지단 (之旦) (Z) Mjongdžong (CH)
Kwanghjo (P)
명종 (明宗) (CH)
광효 (光孝) (P)
Wang Tchak 왕탁 (王晫) 1197 – 1204 Čihwa (Z) 지화 (至華) (Z) Sindžong (CH)
Čonghjo (P)
신종 (神宗) (CH)
정효 (靖孝) (P)
Wang Jong 왕영 (王韺) 1204 – 1211 Pulpchi (Z) 불피 (不陂) (Z) Hidžong (CH)
Songhjo (P)
희종 (熙宗) (CH)
성효 (成孝) (P)
Wang O 왕오 (王祦) 1211 – 1213 Tähwa (Z) 대화 (大華) (Z) Kangdžong (CH)
Wonhjo (P)
강종 (康宗) (CH)
원효 (元孝) (P)
Wang Čchol 왕철 (王澈) 1213 – 1259 Čchonu (Z) 천우 (天祐) (Z) Kodžong (CH)
Anhjo (P)
Čchunghon (MP)
고종 (高宗) (CH)
안효 (安孝) (P)
충헌 (忠憲) (MP)
Wang Sik 왕식 (王倎) 1259 – 1274 Ilsin (Z) 일신 (日新) (Z) Wondžong (CH)
Sunhjo (P)
Čchunggjong (MP)
원종 (元宗) (CH)
순효 (順孝) (P)
충경 (忠敬) (MP)
Wang Ko 왕거 (王椹) 1274 – 1298
1298 – 1308
Žiadne Žiadne Čchungnjol (MP)
Kjonghjo (P)
충렬 (忠烈) (MP)
경효 (景孝) (P)
Wang Čang 왕장 (王璋) 1298
1308 – 1313
Čungang (Z)
Idžirbuka (M)
중앙 (仲昻) (Z)
이지르부카 (益知禮普花) (M)
Čchungson (MP)
Honhjo (P)
충선 (忠宣) (MP)
헌효 (憲孝) (P)
Wang Man 왕만 (王燾) 1313 – 1330
1332 – 1339
Uihjo (Z)
Aratnašri (M)
의효 (宜孝) (Z)
아라트나시리 (阿刺訥忒失里) (M)
Čchungsuk (MP)
Uihjo (P)
충숙 (忠肅) (MP)
의효 (懿孝) (P)
Wang Čong 왕정 (王禎) 1330 – 1332
1339 – 1344
Buddhašri (M) 부다시리 (普塔失里) (M) Čchunghje (MP)
Honhjo (P)
충혜 (忠惠) (MP)
헌효 (獻孝) (P)
Wang Hun 왕흔 (王昕) 1344 – 1348 Padma dordži (M) 파드마도르지 (八思麻朶兒只) (M) Čchungmok (MP)
Hjonghjo (P)
충목 (忠穆) (MP)
현효 (顯孝) (P)
Wang Čo 왕저 (王蚳) 1348 – 1351 Misdžen dordži (M) 미스젠도르지 (迷思監朶兒只) (M) Čchungdžong (MP) 충정 (忠靖) (MP)
King Kongmin of Koryo.jpg Wang Čon 왕전 (王祺) 1351 – 1374 Bajan Temür (M)
Idžä / Ikdang (Ps)
바얀 테무르 (伯顔帖木兒) (M)
이재 / 익당 (Ps)
Kongmin (P)
Kjonghjo (P)
공민 (恭愍) (P)
경효 (敬孝) (P)
Wang U 왕우 (王禑) 1374 – 1388 Žiadne Žiadne U Žiadne
Wang Čchang 왕창 (王昌) 1388 – 1389 Žiadne Žiadne Čchang Žiadne
Wang Jo 왕요 (王瑤) 1389 – 1392 Žiadne Žiadne Kongjang 공양 (恭讓) (P)

Rodokmeň[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý rodokmeň je zameraný na klan Wangovcov[12] a druhý znázorňuje vzťahy medzi mongolskou dynastiou Jüan a korjskou kráľovskou rodinou.[13]

Čoson[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Iovci

Čoson (1392 – 1910) bolo kráľovstvo, ktoré založil I Song-gje. V roku 1897 sa z neho stalo Kórejské cisárstvo a niektorí čosonskí králi boli po smrti povýšení na cisárov. Chrámové mená čosonských panovníkov sa končili slabikou „džo“ (kór. 조 (祖)) alebo „džong“ (kór. 종 (宗)). Džo bolo v menách kráľov/cisárov, ktorí začínali novú líniu. Prvý čosonský kráľ mal špeciálne meno, ktoré znamenalo „veľký zakladateľ“. Všetci ostatní monarchovia mali v menách džong. Jonsangun a Kwanghägun po skončení svojej vlády chrámové meno nedostali.

Každý panovník mal posmrtné meno, ktoré obsahovalo aj titul „wang“ (kór. 왕 (王)kráľ), „hwangdže“ (kór. 황제 (皇帝)cisár) alebo „däwang“ (kór. 대왕 (大王)veľký kráľ).

Portrét Osobné meno Roky panovania Zdvorilostné meno (Z)
Pseudonym (Ps)
Chrámové meno (廟號) (CH)
Posmrtné meno (諡號) (P)
Názov éry (年號)
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
King Taejo Yi 02.jpg I Song-gje
I Tan
이성계 (李成桂)
이단 (李旦)
1392 – 1398 Kundžin (Z)
Songhon (Ps)
군진 (君晋) (Z)
송헌 (松軒) (Ps)
Tchädžo (CH)
Cisár Ko (P)
태조 (太祖) (CH)
고황제 (高皇帝) (P)
I Pang-gwa
I Kjong
이방과 (李芳果)
이경 (李曔)
1398 – 1400 Kwangwon (Z) 광원 (光遠) (Z) Čongdžong (CH)
Kongdžong (P)
정종 (定宗) (CH)
공정 (恭靖) (P)
I Pang-won 이방원 (李芳遠) 1400 – 1418 Judok (Z) 유덕 (遺德) (Z) Tchädžong (CH)
Gongjeong (P)
태종 (太宗) (CH)
공정 (恭定) (P)
I To 이도 (李祹) 1418 – 1450 Wondžong (Z) 원정 (元正) (Z) Sedžong Veľký (CH)
Čanghon (P)
세종 (世宗) (CH)
장헌 (莊憲) (P)
I Hjang 이향 (李珦) 1450 – 1452 Hüdži (Z) 휘지 (輝之) (Z) Mundžong (CH)
Kongsun (P)
문종 (文宗) (CH)
공순 (恭順) (P)
I Hong-ü 이홍위 (李弘緯) 1452 – 1455 Žiadne Žiadne Tandžong (CH)
Kongui (P)
단종 (端宗) (CH)
공의 (恭懿) (P)
I Ju 이유 (李瑈) 1455 – 1468 Sudži (Z) 수지 (粹之) (Z) Sedžo (CH)
Hyejang (P)
세조 (世祖) (CH)
혜장 (惠莊) (P)
I Kwang 이광 (李晄) 1468 – 1469 Mjongdžo (Z)
Pchjongnam (Z)
명조 (明照) (Z)
평남 (平南) (Z)
Jedžong (CH)
Jangdo (P)
예종 (睿宗) (CH)
양도 (襄悼) (P)
I Hjol 이혈 (李娎) 1469 – 1494 Žiadne Žiadne Songdžong (CH)
Kangdžong (P)
성종 (成宗) (CH)
강정 (康靖) (P)
I Jung 이융 (李隆) 1494 – 1506 Žiadne Žiadne Jonsangun 연산군 (燕山君)
I Jok 이역 (李懌) 1506 – 1544 Nakčchon (Z) 낙천 (樂天) (Z) Čungdžong (CH)
Konghi (P)
중종 (中宗) (CH)
공희 (恭僖) (P)
I Ho 이호 (李峼) 1544 – 1545 Čchonjun (Z) 천윤 (天胤) (Z) Indžong (CH)
Jongdžong (P)
인종 (仁宗) (CH)
영정 (榮靖) (P)
I Hwan 이환 (李峘) 1545 – 1567 Täjang (Z) 대양 (對陽) (Z) Mjongdžong (CH)
Konghon (P)
명종 (明宗) (CH)
공헌 (恭憲) (P)
I Jon 이연 (李蚣) 1567 – 1608 Žiadne Žiadne Sondžo (CH)
Sogjong (P)
선조 (宣祖) (CH)
소경 (昭敬) (P)
I Hon 이혼 (李琿) 1608 – 1623 Žiadne Žiadne Kwanghägun 광해군 (光海君)
I Čong 이종 (李倧) 1623 – 1649 Čchonjun (Z)
Hwabäk (Z)
Songčchang (Ps)
천윤 (天胤) (Z)
화백 (和伯) (Z)
송창 (松窓) (Ps)
Indžo (CH) 인조 (仁祖) (CH)
I Ho 이호 (李淏) 1649 – 1659 Čongjon (Z)
Čuko (Ps)
정연 (靜淵) (Z)
죽오(竹梧) (Ps)
Hjodžong (CH) 효종 (孝宗) (CH)
I Jon 이연 (李棩) 1659 – 1674 Kjongdžik (Z) 경직 (景直) (Z) Hjondžong (CH) 현종 (顯宗) (CH)
I Sun 이순 (李焞) 1674 – 1720 Mjongbo (Z) 명보 (明譜) (Z) Sukdžong (CH) 숙종 (肅宗) (CH)
I Jun 이윤 (李昀) 1720 – 1724 Hüso (Z) 휘서 (輝瑞) (Z) Kjongdžong (CH) 경종 (景宗) (CH)
영조 어진 (전신상 복원본).png I Kum 이금 (李昑) 1724 – 1776 Kwangsuk (Z)
Jangsonghon (Ps)
광숙 (光叔) (Z)
양성헌 (養性軒) (Ps)
Jongdžo (CH) 영조 (英祖) (CH)
I San 이산 (李祘) 1776 – 1800 Hjongun (Z)
Hongdžä (Ps)
형운 (亨運) (Z)
홍재 (弘齋) (Ps)
Čongdžo (CH) 정조 (正祖) (CH)
I Kong 이공 (李蚣) 1800 – 1834 Kongbo (Z)
Sundžä (Ps)
공보(公寶) (Z)
순재 (純齋) (Ps)
Sundžo (CH) 순조 (純祖) (CH)
I Hwan 이환 (李烉) 1834 – 1849 Munung (Z)
Wonhon (Ps)
문응 (文應) (Z)
원헌 (元軒) (Ps)
Hondžong (CH) 헌종 (憲宗) (CH)
Cheoljong2.jpg I Pjon 이변 (李昪) 1849 – 1863 Tosung (Z)
Täjongdžä (Ps)
도승 (道升) (Z)
대용재 (大勇齋) (Ps)
Čcholdžong (CH) 철종 (哲宗) (CH)
Gojong of the Korean Empire 01.jpg I Mjong-bok
I Hi
이명복 (李命福)
이희 (李㷩)
1863 – 1897
(1897 – 1907) *
Songrim (Z)
Čujon (Ps)
성림 (聖臨) (Z)
주연 (珠淵) (Ps)
Kodžong (CH) *
Cisár Tchä (P) *
고종 (高宗) (CH) *
태황제 (太皇帝) (P) *
Käguk
Konjang
Kwangmu *
개국 (開國)
건양 (建陽)
광무 (光武) *
Sunjong of the Korean Empire.jpg I Čchok 이척 (李拓) (1907 – 1910) * Kunbang (Z)
Čonghon (Ps)
군방 (君邦) (Z)
정헌 (正軒) (Ps)
Sundžong (CH) *
Cisár Hjo (P) *
순종 (純宗) (CH) *
효황제 (孝皇帝) (P) *
Junghi * 융희 (隆熙) *

* pozri sekciu Kórejské cisárstvo

Kórejské cisárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1897 sa z Čosonu stalo Kórejské cisárstvo, ktoré trvalo do roku 1910. Technicky by sa mali cisári oslovovať svojimi dobovými menami, ale zvyčajne sa používajú ich chrámové mená.

Portrét Osobné meno Roky panovania Zdvorilostné meno (Z)
Pseudonym (Ps)
Chrámové meno (廟號) (CH)
Posmrtné meno (諡號) (P)
Názov éry (年號)
Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča) Prepis Hangul (hanča)
Gojong of the Korean Empire 01.jpg I Mjong-bok
I Hi
이명복 (李命福)
이희 (李㷩)
1897 – 1907 Songrim (Z)
Čujon (Ps)
성림 (聖臨) (Z)
주연 (珠淵) (Ps)
Kodžong (CH)
Cisár Tchä (P)
고종 (高宗) (CH)
태황제 (太皇帝) (P)
Kwangmu 광무 (光武)
Sunjong of the Korean Empire.jpg I Čchok 이척 (李拓) 1907 – 1910 Kunbang (Z)
Čonghon (Ps)
군방 (君邦) (Z)
정헌 (正軒) (Ps)
Sundžong (CH)
Cisár Hjo (P)
순종 (純宗) (CH)
효황제 (孝皇帝) (P)
Junghi 융희 (隆熙)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hyung Il Pai. Constructing "Korean" Origins: A Critical Review of Archaeology, Historiography, and Racial Myth in Korean State-formation Theories. Cambridge, Massachusetts : Harvard University Asia Center, 2000. 543 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-0-674-00244-9. Kapitola The Paleo-Siberian Origins of Korean Shamanism and the Dating of Tan'gun, s. 89 – 92. (po anglicky)
  2. CUMINGS, Bruce. Korea's Place in the Sun [online]. The New York Times, [cit. 2016-10-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. SETH, Michael J.. A History of Korea: From Antiquity to the Present. Lanham : Rowman & Littlefield Publishers, 2010-10-16. 552 s. Dostupné online. ISBN 978-0-7425-6717-7. Kapitola Contemporary North Korea 1993 to 2010, s. 443. (po anglicky) „An extreme manifestation of nationalism and the family cult was the revival of interest in Tangun, the mythical founder of the first Korean state... Most textbooks and professional historians, however, treat him as a myth.“
  4. STARK, Miriam T.. Archaeology of Asia. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2008-4-15. 384 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-1-4051-5303-4. Kapitola Archeology in the Two Koreas, s. 49. (po anglicky) „Although Kija may have truly existed as a historical figure, Tangun is more problematical.“
  5. SCHMID, Andre. Korea Between Empires. New York : Columbia University Press, 2002-9-5. 384 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-0-231-50630-4. Kapitola Toward a Postcolonial History, s. 269 – 270. (po anglicky) „Most [Korean historians] treat the [Tangun] myth as a later creation.“
  6. PETERSON, Mark. Brief History of Korea. New York : Infobase Publishing, 2009-1-1. 328 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-2738-5. Kapitola From Early Settlements to the Silla Unification of Korea (Prehistory–668), s. 5. (po anglicky) „The Tangun myth became more popular with groups that wanted Korea to be independent; the Kija myth was more useful to those who wanted to show that Korea had a strong affinity to China.“
  7. HULBERT, Homer B.. The History of Korea. London : Routledge, 2014-1-21. 436 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-1-317-84941-4. Kapitola Sources and Historicity, s. 73. (po anglicky) „If a choice is to be made between them, one is faced with the fact that the Tangun, with his supernatural origin, is more clearly a mythological figure than Kija.“
  8. COHEN, Warren I.. East Asia at the Center: Four Thousand Years of Engagement With the World. New York : Columbia University Press, 2001-2-5. 528 s. ISBN 978-0-231-50251-1. (po anglicky)
  9. 고구려 [online]. The Academy of Korean Studies, [cit. 2016-10-16]. Dostupné online. (po kórejsky)
  10. 고구려 [online]. Doosan Corporation, [cit. 2016-10-16]. Dostupné online. (po kórejsky)
  11. Ir-jon. Samguk Yusa: Legends and History of the Three Kingdoms of Ancient Korea. Preklad Ha Tae-Hung, Grafton Mintz. [s.l.] : Silk Pagoda, 2006. 376 s. ISBN 978-1-59654-348-5. S. 354. (po anglicky)
  12. TRUHART, Peter. Regents of Nations. 2. vyd. München : K.G. Saur, 2004. 808 s. ISBN 978-3-598-21548-3. S. 335 – 336. (po anglicky)
  13. Atlas of Korean History. Singapore : Stallion Press, 2008. 227 s. ISBN 978-981-08-0785-6. S. 87. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pjon Tchä-sop. 韓國史通論. [s.l.] : 三英社, 2007. 574 s. ISBN 9788944591013. (po kórejsky)
  • CUMINGS, Bruce. Korea's Place in the Sun: A Modern History. New York : W.W. Norton, 1997. 527 s. ISBN 0-393-31681-5. (po anglicky)
  • Kim Jung Bae. Korean history: Discovery of its characteristics and developments. Seoul : Hollym, 1997. ISBN 1-56591-177-6. Kapitola Formation of the ethnic Korean nation and the emergence of its ancient kingdom states, s. 27–36. (po anglicky)
  • NAHM, Andrew C.. Korea: Tradition and Transformation – A History of the Korean People. [s.l.] : Hollym International, 1988. 583 s. ISBN 0-930878-56-6. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku List of monarchs of Korea na anglickej Wikipédii.