Telerig

	Telerig
	bulharský chán
	; Telerigova pečať.
Panovanie
Panovanie	768/772/774 – 776/777
Predchodca	Pagan
Nástupca	Kardam
Ostatné tituly	byzantský titul patrikios (patricij)
Biografické údaje
Úmrtie	Konštantínopol?
Vierovyznanie	bulharské pohanstvo, kresťanstvo
Rodina
Manželka	Mária, príbuzná cisárovnej Ireny
Odkazy
	Telerig; (multimediálne súbory na commons)
	Byzantský portál; Biografický portál

Telerig (po krste Theofylakt(os); bulh. Телериг, gr. Τελέριγος – Telerigos) bol bulharský chán v rokoch cca. 768/774?^{[p. 1]} – 776/777.

Je známy stabilizáciou moci v Prvej bulharskej ríši a bojmi proti Byzantskej ríši. Po tom čo bol v roku 776/777 pravdepodobne bulharskou šľachtou prinútený opustiť Bulharsko, odišiel do Konštantínopola, kde správy o ňom krátko po jeho prijatí miznú.^[1]^[2]

Život

V roku 773 Byzantská ríša podnikla útok na bulharské pohraničie, ale hlbšie neprenikla, pretože krátko na to začali strany rokovať o mieri. Ešte v tom istom roku, resp. v roku 774 však Telerig prepadol byzantské územie v Macedónsku a odviedol do Bulharska okolo 12 000 zajatcov^[1] z tamojších slovanských Berzitov,^[3] ktorých mal Telerig následne usadiť v Bulharsku.^[2]

Cisár Konštantín V., ktorý sa vďaka spojencom v Bulharsku o nájazde rýchlo dozvedel, naň zareagoval odvetným útokom a Bulharov na neznámom mieste zvanom Lithosoria porazil.^[1] Krátko na to mal Telerig ľsťou zistiť mená byzantských agentov v krajine a mal ich dať popraviť. O rok na to počas príprav na novú výpravu zomrel Konštantín V. a vojna medzi Byzanciou a Bulharskom sa skončila. Telerigova pozícia v krajine však bola po konci vojny prekvapivo oslabená, pretože bulharská šľachta sa ďalej necítila byť viazaná vernosťou panovníkovi dovtedy spojenou s bojom o prežitie štátu.^[4] Zrejme v dôsledku vnútorných intríg preto Telerig niekedy v roku 776/777 utiekol do Konštantínopola, kde ho prijal nový cisár Lev IV. V Konštantínopole Telerig prijal krst, kresťanské meno Theofylaktos^[4], a za ženu si vzal príbuznú cisárovnej Ireny.^[1] Správy o týchto udalostiach pochádzajú prevažne z pera byzantského historika Theofana Homologéta.

Poznámky

↑ Počiatok Telerigovej vlády je nejasný, V. Vavřínek v Encyklopedie Byzance opatrne naznačuje rok 772, A. Každan v Oxford Dictionary of Byzantium roky 768/774, J. R. Rosser v Historical dictionary of Byzantium určuje približne rok 770.

Referencie

1 2 3 4 VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 470.
1 2 HOLLINGSWORTH, Paul A. TELERIG. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. Dostupné online. ISBN 0-19-504652-8. S. 2022.
↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 118.
1 2 SOPHOULIS, Panos. Byzantium and Bulgaria 775 – 831. Leiden : Brill, 2011. (East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450-1450; zv. 16.) ISBN 978-9004206953, 9004206957. S. 95, 148.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Telerig

Vladárske tituly
Telerig
Predchodca Pagan	chán 768/774? – 777	Nástupca Kardam

[1] Počiatok Telerigovej vlády je nejasný, V. Vavřínek v Encyklopedie Byzance opatrne naznačuje rok 772, A. Každan v Oxford Dictionary of Byzantium roky 768/774, J. R. Rosser v Historical dictionary of Byzantium určuje približne rok 770.

[:VV-2] 1 2 3 4 VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 470.

[:KZD-3] 1 2 HOLLINGSWORTH, Paul A. TELERIG. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. Dostupné online. ISBN 0-19-504652-8. S. 2022.

[:DB-4] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 118.

[Bul-5] 1 2 SOPHOULIS, Panos. Byzantium and Bulgaria 775 – 831. Leiden : Brill, 2011. (East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450-1450; zv. 16.) ISBN 978-9004206953, 9004206957. S. 95, 148.

[p. 1]

[1]

[2]

[3]

[4]