Traffic (skupina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Traffic
Traffic (1973)
Traffic (1973)
Základné informácie
Pôvod Birmingham, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Žáner(-re) Progresívny rock, psychedelický rock, folk rock, jazz rock, jam rock
Pôsobenie 1967–1969, 1970–1974, 1994
Vydavateľstvá Island, United Artists, Polydor, Virgin, Wincraft Music/Epic
Súvisiace články Blind Faith, Muscle Shoals Rhythm Section
Bývalí členovia
Steve Winwood
Jim Capaldi
Chris Wood
Dave Mason
Jim Gordon
Ric Grech
Rebop Kwaku Baah
David Hood
Roger Hawkins
Barry Beckett
Rosko Gee
Randall Bramblett
Michael McEvoy
Walfredo Reyes, Jr.

Traffic bola anglická hudobná skupina, ktorú v apríli roku 1967 založili: Steve Winwood, Jim Capaldi, Chris Wood a Dave Mason.[1] Ich počiatočná hudobná produkcia bola ovplyvnená psychedelickým rockom a tvorbou kapely The Beatles. Vo svojej tvorbe využívali klávesové nástroje ako napríklad melotrón, čembalo, indický sitar. Do svojej hudby začleňovali džezové vplyvy a rôzne hudobné improvizácie.[1] Prvými singlami kapely Traffic boli „Paper Sun“, „Hole in My Shoe“ a „Here We Go Round the Mulberry Bush“.[2]

Po ich rozpade v roku 1969 Winwood pôsobil v zoskupení Blind Faith. K opätovnému spojeniu členov Traffic došlo v roku 1970, kedy kapela publikovala hudobnými kritikmi uznávaný album John Barleycorn Must Die. Od tejto udalosti skupina v rôznych zostavách účinkovala až do ich ďalšieho rozpadu v roku 1975. Čiastočne sa znovu spolu s Winwoodom a Capaldim spojili ešte v roku 1994.[1]

V roku 2004 bola skupina Traffic uvedená do Ronenrolovej siene slávy.

História skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

Spevák a hráč na klávesové nástroje (príležitostne aj gitarista), Steve Winwood, bol ako pätnásťročný aj frotmanom kapely Spencer Davis Group, ktorá vydala štyri singlea tri hudobné albumy, ktoré sa v Spojenom kráľovstve dostali do Top 10.[1] Hráč na bicie nástroje, spevák a autor textov, Jim Capaldi, a gitarista, Dave Mason, boli obidvaja bývalými členmi zoskupení Hellions a Deep Feeling, zatiaľ čo hudobník Chris Wood, prišiel do akupiny Traffic z kapely Locomotive. Stretli sa spolu počas jednej jam session v birminghamskom klube The Elbow Room.[3] Krátko na to, v apríli roku 1967, potom ako Winwood odišiel od Spencer Davis Group, sa kvarteto znovu spojilo.[4] Autorom názvu ich novej kapely Traffic je Capaldi.[5] Zanedlho si prenajali chalupu na vidieku v Berkshire pri obci Aston Tirrold, kde skúšali a komponovali svoju novú hudobnú produkciu.[3] Miesto ich komponovania bolo dôležitým aspektom vývoja štýlu ich hudobných nahrávok.[6]

Kapela Traffic podpísala kontrakt s Island Records, kde starší brat Muff, ktorý tiež patril k členom Spencer Davis Group, sa neskôr stal hudobným producentom. Ich prvý debutový singel „Paper Sun“ sa stal v polovici roka 1967 hitom v rebríčkoch Spojeného kráľovstva.[1] Ich druhý singel, Masonova psycho-popová pesnička „Hole in My Shoe“, sa stala ešte väčším hitom a ich najznámejšou skladbou. Ich tretí singel, „Here We Go Round the Mulberry Bush“, bol nahrávkou, ktorá vznikla pre rovnomenný film.[1] Debutový album The Traffic, Mr. Fantasy, produkovaný Jimmy Millerom sa stal v Spojenom kráľovstve populárnym porovnateľne s tým, akú odozvu mali debutové single kapely. V zahraničí nebol album až tak výrazne úspešným, aj keď v Spojených štátoch bol na 88. pozícii.[7]

Pre niektoré rozpory a rozdielne názory na umelecké smerovanie kapely v priebehu nahrávania albumu Mr. Fantasy Mason od kapely odišiel[8], no v roku 1968 s ňou niekoľko mesiacov ešte spolupracoval.[9] Bolo to dostatočne dlho na to, aby sa mohol dosť výrazne podieľať aj na ich druhej nahrávke albumu, ktorý v tomto roku vyšiel pod ich eponymným názvom. Na tomto albume je originálna Masonova skladba „Feelin' Alright“, ktorá sa stala populárnou neskôr potom ako jej coververzie nahrali Joe Cocker a Three Dog Night.[2]

Winwood, Wood a Capaldi chceli aby skupina hrala skôr v blues/ folkovom štýle, Mason bol orientovaný viac na elektronickú psychedéliu, respektíve psychedelický pop. Nevyhovoval mu ani životný štýl kapely.[9] Koncom roka 1968 kapely Traffic absolvovala ako trio koncertné turné po Spojených štátoch, po ktorom v nasledujúcom roku vydali svoj tretí album Last Exit, ktorého druhá strana bola nahrávaná na koncertoch. V roku 1968 Steve Winwood a Chris Wood často vystupovali s Jimi Hendrixom a spolu s The Jimi Hendrix Experience nahrali dvojalbum Electric Ladyland.

Začiatkom roka 1969 od kapely Traffic bez oficiálneho dôvodu Winwood odišiel. Neskôr to bolo komentované zvyškom kapely tak, že „pokiaľ sa pozrieme na okolnosti Winwoodovho odchodu zo Spencer Davis Group, je možné tento jeho spôsob ukončenia spolupráce považovať za úplne normálny“.[9] Wonwood sa v tom čase spojil v superskupine Blind Faith, ktorá v priebehu roka po jednom konsertnom truné a jednom nahratom hudobnom albume ukončila svoju hudobnú kariéru. Zvyšní členovia kapely Traffic spolu s Mickom Weaverom (prezývanom aj Wynder K. Frog) začali hudobný projekt Mason, Capaldi, Wood and Frog (neskôr skrátene Wooden Frog), s ktorým absolvovali niekoľko koncertov a nahrávaní v BBC, no rozpadli sa skôr ako sa dostali k nahrávke oficiálneho hudobného albumu. Po rozpade Blind Faith v roku 1969 Winwood začal pracovať na sólových nahrávkach, na ktoré pozýval aj Capaldiho s Woodom. Skončilo to tým, že tento projekt vyšiel na novom, a dodens aj najúspešnejšom, albume pod hlavičkou kapely Traffic s názvom John Barleycorn Must Die. Zostava skupiny bola koncom roka 1970 rozšírené o ďalšieho člena, basgitaristu a bývalého člena Blind Faith, Rica Grecha. V roku 1971 sa kapela rozšírila o hráča na bicie nástroje, bývalého člena Derek and the Dominos, Jima Gordona a ghanského perkusionistu menom Rebop Kwaku Baah.[2] V septembri toho istého roku vydali spolu koncertný album Welcome to the Canteen. Tento album nebol vydaný pod menom kapely Traffic, ale ako nahrávka zúčastnených členov spolu s Masonom, ktorý sa s nimi tretí a poslednýkrát spojil. V závere nahrávky sa nachádza aj nahrávka originálu od skupiny The Spencer Davis Group s názvom „Gimme Some Loving“, ktorá sa stala jedným z menej známych hitov.

Po ďalšom odchode Masona kapela Traffic v roku 1971 vydala ďalší album The Low Spark of High Heeled Boys, ktorý sa v USA dostal do Top 10, no v Spojenom kráľovstve nebol natoľko úspešným. V spojených štátoch sa ho predalo viac ako polmilióna kusov a RIAA ho v marci roku 1976, potom ako prekročil milión, certifikovala ako platinový.[10] V skupine nasledovali ďalšie personálne zmeny. V decembri roku 1971 odišli z kapely Grech and Gordon,[11] Mesiac na to ochorel Winwood na zápal pobrušnice. Pauzu vo fungovaní The Traffic Jim Capaldi využil pre nahrávanie svojho sólového albumu Oh How We Danced,[12] ktorý naštartoval úspechy v jeho sólovej hudobnej kariére. Nachádzali sa na ňom niektoré nezrealizované nahrávky z výroby The Low Spark of High-Heeled Boys, ako „Open Your Heart“ a nové skladby, na ktorých sa podieľal bubeník Roger Hawkins a basgitarista David Hood, ktorých čoskoro po výrobe projektu prizval do Traffic, aby nahradili Grecha a Gordona.[2]

Zostava: Winwood, Capaldi, Wood, Kwaku Baah, Hawkins a Hood začiatkom roka 1972 absolvovala americké turné, na ktorom prezentovala album a ich koncert v Santa Monica Civic Auditorium z 21. februára bol nahratý na viacstopový zvukový nosič a snímaný viacerými kamerami. Vzniknutá 64-minútová sekvencia z vystúpenia je jedinou väčšou hudobnou videonahrávkou The Traffic. Nikdy nebola odvysielaná v televíznych médiách, no neskôr vyšla na DVD nosiči. Po Winwoodovom zotavení z choroby vyšiel v roku 1973 šiesty album The Traffic s názvom Shoot Out at the Fantasy Factory. Kritika sa k nemu stavala neutrálne, no jeho komerčné úspechy boli výrazné. Po jeho vydaní nasledovalo krátke turné, z ktorého vyšiel koncertný dvojalbum On the Road.[11] V britských rebríčkoch predaja dosiahol 40. pozíciu.[13] Pocity z úspešnej kariéry boli v závere koncertného turné poznačené odchodom Hawkinsa, Hooda, a Kwaku Baaha[11] a Woodovými stupňujúcimi sa problémami s užívaním drôg a depresiami. Basovým gitaristom The Traffic sa po tomto rozpade stal Rosko Gee a Capaldi zasadol späť za bicie nástroje. V roku 1974 skupine vyšiel ďalší, v amerických rebríčkoch Top Ten album s názvom When the Eagle Flies, ktorý mal určité miernejšie pozitívne odozvy aj v Spojenom kráľovstve. Nasledujúce koncertné turné, napriek vypredaným lístkom nedopadlo dobre. Členovia kapely nemali formu a nakoniec museli po oficiálne neodôvodnenom Winwoodovom odchode z koncertu turné predčasne ukončiť.[12]

Po rozpade Traffic im vydal ich label United Artists dva kompilačné albumy: Heavy Traffic a More Heavy Traffic, na ktorých boli nahrávky z prvej polovice obdobia ich pôsobenia na hudobnej scéne. Steve Winwood sa začal venovať sólovej kariére, kým Rosko Gee a Rebop Kwaku Baah pôsobili v krautrockovej hudobnej formácii Can. V roku 1983 Kwaku Baah zomrel a Capaldi v tomto čase venoval svoj sólový projekt, album Fierce Heart jeho pamiatke. V tom isotm roku zomrel na zápal pľúc aj Chris Wood.

Zvyšní žijúci členovia The Traffic sa znovu stretli v roku 1994 aby zrealizovali spolu jedno koncertné turné. Bolo to na podnet jedného fanúšika v pošte Boba Weira (člena Grateful Dead), ktorého počas projektu „Scaring the Children“ oslovil s nápadom, že by bolo skvelé, keby vtedajší členovia Grateful Dead koncertovali spoločne s Traffic. Traffic otvárali letné turné Grateful Dead. Na saxofón a flautu hral Randall Bramblett, Mike McEvoy hral na klávesy, gitaru a husle a na bicie a perkusie hral počas tohto turné Walfredo Reyes Jr.. Potom Wonwood s Capaldim samostatne pod hlavičkou The Traffic nahrali nový album Far from Home, ktorý sa dostal v USA do Top 40. V roku 2005 bolo publikované DVD The Last Great Traffic Jam, ktoré dokumentuje spoločné turné skupiny z roku 1994.

Dňa 15. marca 2004 bola pôvodná štvorica kapely The Traffic uvedená do Rokenrolovej siene slávy. Zúčastnili sa ho: Winwood, Capaldi, Mason a Stephanie Woodová, ktorá prišla na ceremóniu za zosnulého brata. Ocenenie spočiatku prevzali Winwood a Capaldi, no pripojil sa k nim Dave Mason, ktorý zaspieval svoju pieseň „Feelin' Alright“, v ktorej záverečnom veľkom finále vystúpili aj Keith Richards, Tom Petty a The Temptations. Celú formáciu doplnil hrou na organ aj Bramblett, ktorý ale nepatril k tým, ktorí boli do Siene slávy uvedení.[14]

Náznaky určitých plánovaných spoločných akcií The Traffic boli zakrátko definitívne zrušené, nakoľko v januári roku 2005 vo veku 60 rokov Jim Capaldi zomrel. Skončilo sa tým skladateľské partnerstvo Capaldi/ Winwood, ktoré od začiatku tvorilo základ existencie značky Traffic. Winwood následne na to inicioval vydanie koncertného albumu The Last Great Traffic Jam s nahrávkami z posledného spoločného koncertného turné v roku 1994. Dňa 21. januára 2007 sa v londýnskom Rondhouse konala akcia na Capaldiovu počesť, ktorá mala názov Dear Mr. Fantasy. Zúčastnili sa je hostia ako Steve Winwood, Paul Weller, Pete Townshend a mnoho ďalších. Hrala sa nej hudba Jima Capaldiho, kapely Traffic a výťažok zo zisku bol venovaný nadácii Jubilee Action Street Children Appeal.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy
  • 1967 - Mr. Fantasy (v USA ako Heaven Is In Your Mind)
  • 1968 - Traffic
  • 1969 - Last Exit (strana 2 koncertná nahrávka z festivalu The Fillmore West)
  • 1970 - John Barleycorn Must Die
  • 1971 - The Low Spark of High Heeled Boys
  • 1973 - Shoot Out at the Fantasy Factory
  • 1974 - When the Eagle Flies
  • 1994 - Far From Home
Koncertné albumy
  • 1971 - Welcome to the Canteen
  • 1973 - On the Road (koncertný album z vystúpení v Nemecku)
  • 2005 - Last Great Traffic Jam

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Traffic Biography. Allmusic.
  2. a b c d STRONG, Martin C.. The Great Rock Discography. 5th. vyd. Edinburgh : Mojo Books, 2000. ISBN 1-84195-017-3. S. 999–1000.
  3. a b Traffic [online]. Brumbeat.net, [cit. 2008-03-04]. Dostupné online.
  4. Traffic Biography Allmusic
  5. The Last Great Traffic Jam [online]. Epic.
  6. BobbieG. The Traffic Cottage at Aston-Tirrold at [online]. Winwoodfans.com, [cit. 2011-11-08]. Dostupné online.
  7. Traffic in the USA charts, Allmusic. Retrieved 11 August 2011.
  8. Steve Winwood: English Soul. (2011) TV. BBC4. 2 March 2013
  9. a b c Black, Johnny (May 1997). Feature: Steve Winwood, Mojo.
  10. MURRELLS, Joseph. The Book of Golden Discs. 2nd. vyd. London : Barrie and Jenkins Ltd, 1978. ISBN 0-214-20512-6. S. 305.
  11. a b c Joynson, Vernon (1995). The Tapestry of Delights. London: Borderline Books.
  12. a b Capaldi, Jim (1983). "The Ends of Traffic, Soloing & Brazil", Fierce Heart press kit.
  13. Traffic in the UK Charts, The Official Charts. Retrieved 11 August 2011.
  14. (2011). In Dear Mr Fantasy: The Jim Capaldi Story (pp.32–43) [CD booklet]. London: Freedom Songs Ltd.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Traffic (band) na anglickej Wikipédii.