Trapezuntské cisárstvo
| Trapezuntské cisárstvo Αυτοκρατορία της Τραπεζούντας
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||
gréčtina a ďalšie
| |||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||
dedičná monarchia
| |||||||||||
| |||||||||||
.svg){kind=small}
Trapezuntské cisárstvo[1][p 1] bol stredoveký štátny útvar existujúci v rokoch 1204 – 1461 na pobreží Čierneho mora – v Malej Ázii a na Kryme. Cisárstvo vzniklo po štvrtej križiackej výprave ako jeden z gréckych pravoslávnych štátov, ktoré sa považovali za nástupcov dočasne zaniknutej Byzantskej ríše.[4][5][6]
Cisárstvo predstavovalo snahu o návrat staršej dynastie Komnénovcov na trón. Názov štátu sa odvodzuje od hlavného mesta Trapezunt (dnes turecký Trabzon v Malej Ázii). Krajina susedila s moslimskými tureckými štátmi v Malej Ázii a neustále jej hrozilo nebezpečenstvo zániku. Jej tradičnými spojencami bolo Gruzínsko a (po tom, čo sa v roku 1214 sa trapezuntskí cisári prestali uchádzať o konštantínopolský trón) aj obnovená Byzantská ríša. V období rokov 1214 – 1243 bol štát vazalom Seldžukov, v rokoch 1243 – 1402 uznával nadvládu Mongolov. V roku 1456 zase vplyv nad krajinou získali Osmani. Štát zanikol v roku 1461, keď ho dobyl osmanský sultán Mehmed II.[4][5][6]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Trapezuntské cisárstvo. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 740.
- ↑ Kronika ľudstva. Ed. Bodo Harenberg; preklad Katarína Banghová. Bratislava : Fortuna Print, 2005. ISBN 80-88980-46-1. S. 1306.
- ↑ GUZI, Ľubomír. Formovanie Ruska (Rossii) ako mnohonárodnostného štátu - jeho zahraničná politika, zabezpečenie štátnej bezpečnosti, spoločnosť (východiská pre historicko-kulturologickú analýzu v ruskom jazyku). Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2009. ISBN 978-80-8068-973-5. S. 29.
- ↑ a b Trapezuntské císařství. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 488 – 489.
- ↑ a b TREBIZOND, EMPIRE OF. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2112 – 2113.
- ↑ a b TREBIZOND, EMPIRE OF. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 400.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KARPOV, Sergej Pavlovič. Trapezundskaja imperija. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija. [Cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
- KARPOV, Sergej Pavlovič. Istorija Trapezundskoj imperii. 2-e izd., isp. i dop. Sankt-Peterburg : Aletejia, 2017. 744 s. ISBN 978-5-903354-07-8.