Triglavský národný park

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°23′S 13°53′V / 46,383°S 13,883°V / 46.383; 13.883
Triglavský národný park
Triglavski narodni park
Národný park
Triglav.jpg
Triglav (2 864 m n. m.)
Štát Slovinsko Slovinsko
Obec Bled, Bohinj, Bovec, Gorje, Jesenice,
Kobarid, Kranjska Gora, Tolmin[1]
Súradnice 46°23′S 13°53′V / 46,383°S 13,883°V / 46.383; 13.883
Najvyšší bod Triglav
 - výška 2 864 m n. m.
Najnižší bod Tolminka
 - výška 180 m n. m.
Rozloha 839,81 km² (83 981 ha)
Vznik 7. júl 1961[2]
Správa Javni zavod Triglavski narodni park
 - Sídlo správy Bled
Poloha parku v Slovinsku
Green pog.svg
Poloha parku v Slovinsku
Wikimedia Commons: Triglav National Park
Webová stránka: tnp.si

Triglavský národný park (slovin. Triglavski narodni park; skratka TNP) je jediný národný park v Slovinsku. Nachádza sa na severozápade republiky v Gorickom a Hornokraňskom regióne, v obvode ôsmich obcí. Jeho počiatky siahajú do roku 1924,[1] ako taký bol ustanovený v lete 1961.[2]

História a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Už z obdobia rokov 1906 až 1908 pochádza prvý návrh prof. Albina Belara na park, avšak tento nebol realizovaný. V roku 1924 vznikol v údolí Triglavských jazier Alpsky ochranný park (slovin. Alpski varstveni park).[1] Dňa 26. júna 1961 prijala Ľudová skupščina Ľudovej republiky Slovinsko (LS LRS) uznesenie o vyhlásení Doliny siedmich jazier za národný park, a to pod názvom Triglavský národný park. Uznesenie bolo publikované v slovinskom promulgačnom liste 29. júna 1961 a účinnosti nadobudlo ôsmeho dňa od vyhlásenia, tj. 7. júla 1961.[2] Súčasťou uznesenia LS LRS bolo aj vymedzenie národného parku.[2] Súčasnú podobu parku zahŕňajúcu väčšinu východných Julských Álp vymedzil zákon z roku 1981,[3] všetky čiastkové predpisy týkajúce sa TNP boli v roku 2010 zrušené prijatím nového zákona o Triglavskom národnom parku.[4]

Od roku 2003 sú Júlske Alpy a TNP súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií.[5]

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Na území TNP prevláda vysokohorský kras, flóra je alpská, avšak je v juhozápadnej časti parku zjavný aj vplyv jadranského a stredomorského ovzdušia.[3] Najvyšším bodom parku je vrchol Triglav (2 864 m n. m.), ktorý dal parku meno a nachádza sa v jeho pomyselnom strede, najnižším miestom je potom Tolminka (180 m n. m.).[1] V parku sa najčastejšie vyskytujú jelene, srnce, kamzíky, kozorožce, medvede a vlci.[3]

Správa parku[upraviť | upraviť zdroj]

TNP spadá pod slovinské ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia. Sídlo správy parku je v Blede.[1] Celkový počet zamestnancov TNP je 64, z čoho sa o dohľad nad územím stará dvadsať strážcov a na zver a reguláciu lovu dohliada štrnásť zamestnancov.[3] TNP je rozdelený do troch oblastí (I. ochranná oblasť: 314,87 km²; II. ochranná oblasť: 324,12 km²; III. ochranná oblasť: 200,82 km²).[1] Len v druhej a tretej ochrannej oblasti je povolená ťažba dreva a lov zveri; v prvej ochrannej oblasti je lov možný len v osobitných prípadoch.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Triglavski narodni park (TNP) [online]. 2012, [cit. 2012-08-02]. Dostupné online. (po slovinsky)
  2. a b c d PISKERNIK, Angela. Zgodovina prizadevanj za ustanovitev Triglavskega narodnega parka. Varstvo narave: revija za teorijo in prakso varstva naravne dediščine, 1962, čís. I., s. 19. Dostupné online. (po slovinsky)
  3. a b c d e NĚMCOVÁ, Lenka. Setkání se Slovinskou inspekcí životního prostředí: Praha 14. 10. 2011: Zpráva ze zahraniční služební cesty [online]. 2011-10-19, [cit. 2012-08-02]. Dostupné online.
  4. Zákon o Triglavskom národnom parku. In Uradni list RS, št. 52/2010 z dňa 30. 6. 2010. 2010, [cit. 2012–08–02]. Dostupné online. (po slovinsky)
  5. UNESCO. Biosphere Reserve Information: Slovenia: Julian Alps [online]. 2005-05-02, [cit. 2012-08-02]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]