Trojanský monastier
| Trojanský monastier (Троянски манастир) | |
| kláštor | |
 Trojanský monastier – pohľad na areál kláštora zvonku
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Loveč |
| Okres | Trojan |
| Obec | Orešak |
| Súradnice | 42°51′45″S 24°46′50″V / 42,86250°S 24,78056°V |
| Vznik | pravdepodobne začiatok 17. storočia |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | zachovalý |
| Využitie | fungujúci ako mužský kláštor, múzeum |
  | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trojanský monastier Zosnutia Bohorodičky (bulh. Троянският манастир „Успение Богородично“ – Trojanskijat manastir "Uspenie Bogorodično") je fungujúci mužský pravoslávny kláštor nachádzajúci sa na brehu rieky Černi Osăm pri dedine Orešak zhruba 10 km od okresného mesta Trojan v Lovečskej oblasti v severnom Bulharsku.
Je jedným zo 100 objektov nachádzajúcich sa v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska a má štatút kultúrnej pamiatky. V kláštore je možné sa ubytovať. Trojanský monastier je jedným z troch v Bulharsku (ďalšími sú Rilský monastier a Bačkovský monastier), ktoré nepodliehajú žiadnej z eparchií, ale sú stauropigiálne (podliehajúce priamo patriarchovi).[1]
História[upraviť | upraviť zdroj]
O dávnej histórii monastiera neexistuje veľa informácií a nie je dokázané, či monastier existoval už v období stredoveku. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že bol postavený začiatkom 17. storočia. Hovorí sa, že bol založený neznámym mníchom, ktorý prišiel z mníšskej republiky Athos a na brehu rieky Černi Osăm postavil malý drevený chrám Narodenia Bohorodičky.
V strede 18. storočia igumen Christofor urobil prvú prestavbu, ktorá sa týkala chrámu aj budov okolo a niekedy v druhej polovici 18. storočia igumen Pachomij postavil na mieste starého chrámu nový, ktorý bol následne rozšírený v roku 1812. História kláštora v období medzi 17. a 19. storočím je neustály kolobeh pogromov a lúpeží, ktorých sa dopúšťali osmanskí okupanti. Monastier prežil len vďaka húževnatosti a odhodlaniu tamojších mníchov, ako aj vďaka podpore po slobode túžiacich bulharských obyvateľov okolitých horských dedín a kolíb. Keďže sa mnísi chceli vyhnúť neustálemu okrádaniu zo strany lovečských gréckych biskupov, ktorí mali kláštor v správe, veľakrát sa pokúšali dosiahnuť nezávislosť od miestnych biskupov. To sa im podarilo v roku 1830, kedy ich podporil konštantínopolský patriarcha a monastier sa stal stauropigiálnym.
Po dobu celej svojej existencie bol kláštor lokálnym strediskom osvety a gramotnosti. Dochovali sa rukopisy miestnych mníchov z 18. a 19. storočia a už v polovici 18. storočia tu fungovala kláštorná škola. V roku 1835 bol postavený nový kláštorný chrám a boli aj rozšírené ubikačné budovy a postupné rozširovanie kláštora až do dnešného vzhľadu pokračovalo až do konca 19. storočia. Ako v mnohých iných bulharských monastieroch, aj tu nachádzali v období bulharského národného obrodenia útočisko a úkryt národní buditelia, medzi nimi aj bulharský národný hrdina a revolucionár Vasil Levski.[2][3]
Areál a charakteristika kláštora[upraviť | upraviť zdroj]
Monastiersky komplex pozostáva z troch dvorov: severný je administratívny, stredný je hosťovský a južný v ktorom stojí aj budova chrámu je takzvaný modlitebný. Ubikačné budovy sú dvoj, alebo trojposchodové a boli (v súčasnej podobe) vystavané v rokoch 1835 – 1855 v bulharskom obrodeneckom štýle.
Najvýznamnejšou budovou komplexu je chrám Zosnutia Bohorodičky postavený v roku 1835 pod vedením majstra Konstantina z Peštery. Je to jednoloďová budova rozdelená vnútri na dve časti a jej najdlhšie steny sú postavené v ose od východu na západ. Vo východnej časti chrámu sa nachádza kupola a nartex (chrámová predsieň) sa tiahne popri celej západnej a polovici severnej steny. Stenopisy sú dielom významného majstra Zachariho Zografa a boli vyhotovené v rokoch 1847 – 1849. V budove chrámu je uchovaná aj najvzácnejšia pamätihodnosť kláštora – ikona presvätej Bohorodičky zo 17. storočia, ktorá je považovaná za zázračnú a údajne sa nachádza v kláštore už od jeho založenia.
Druhou významnou architektonickou stavbou v areáli kláštora je päťposchodová veža, v ktorej sa okrem zvonice nachádza aj kaplnka svätých Cyrila a Metoda na druhom poschodí a sklad potravín na prízemí. Veža bola postavená v roku 1866 pod vedením majstra Ivana z dediny Mlečevo. V roku 1898 boli vrchné poschodia veže poškodené a zbúrané. Reštaurovaná do pôvodného vzhľadu bola budova až v roku 1987.[1][2]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Nartex chrámu a veža zvonice v pozadí -
Chrám Zosnutia Bohorodičky -
Pohľad do južného (modlitebného) dvora -
Vchod do kláštorného komplexu -
Stredný (hosťovský) dvor -
Staršia zvonica na južnom dvore -
Severný (administratívny) dvor -
Ubikačné budovy od chrámového nartexu -
Chrámový nartex a veža zvonice -
Vrchná časť veže zvonice -
Chrám Zosnutia Bohorodičky -
Pohľad na areál kláštora zvonku
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Троянски манастир "Успение Богородично" [online]. bulgariamonasteries.com, [cit. 2022-08-03]. Dostupné online. (po bulharsky)
- ↑ a b История на Троянският ставропигиален манастир „Успение Богородично“ [online]. troyanmonastery.com, [cit. 2022-08-03]. Dostupné online. (po bulharsky)
- ↑ Троянски ставропигиален манастир "Успение Богородично" Троянский монастырь "Успение Богородицы", Болгария The Troyan Monastery "Dormition of the Theotokos", Bulgaria [online]. pravoslavieto.com, [cit. 2022-08-03]. Dostupné online. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trojanský monastier
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálne stránky (po bulharsky)